Naozaj postrčenia nedokážu meniť ľudské správanie? Ako sa vyznať v spore o účinnosti vplyvnej vedeckej teórie
Podľa nového článku neexistujú dôkazy, že teória postrčení (nudge) funguje a ide o efektívny nástroj na zmenu správania. Nudge je typ intervencie, ktorý ľuďom ponecháva možnosť voľby, no „postrkáva“ ich k lepším rozhodnutiam o zdraví či majetku. Napríklad aby jedli viac ovocia, šetrili si na dôchodok alebo darovali krv. Ako na námietky reagujú obhajcovia teórie?
Takto pred rokom sme písali o výskume, že SMS správa, ktorá ľuďom pripomenula, aby sa dali zaočkovať proti covidu, zvýšila zaočkovanosť o 3,6 percenta v porovnaní so skupinou bez správy.
Uvedené opatrenie sa volá nudge, po slovensky postrčenie. Jeho podstatou je, že ľuďom ponecháva možnosť voľby, no postrkuje ich smerom, ktorý prospieva im alebo spoločnosti.
Efekt opatrenia nebol veľký, no ak by sa prepočítal na celú populáciu Slovenska (pôvodný výskum prebiehal v Kalifornii), znamenal by tisíce zaočkovaných navyše.
Na rozdiel od očkovacej lotérie by boli náklady spojené s postrčením SMS správou prakticky nulové.
Publikačné skreslenie
Minulý mesiac však vyšiel v časopise PNAS článok, že postrčenie ako typ intervencie nefunguje, ak sa do úvahy vezme takzvané publikačné skreslenie (z angl. publication bias).
Tento jav znamená, že sa publikujú najmä štúdie s pozitívnymi výsledkami, zatiaľ čo články s tými negatívnymi sa zvyknú odmietať.
Dôvodom je, že vedecké časopisy neláka publikovať výskum, ktorý nepotvrdzuje existenciu skúmaného javu – z takého výskumu nebude veľa citácií, od ktorých sú vedecké časopisy závislé, lebo sa od nich odvíja ich sila (impact factor).
Výsledkom publikačného skreslenia je pokrivená veda, ktorá si nevšíma pochybnosti o skúmanom jave, v našom prípade o účinnosti postrčení.
V tom článku sa detailnejšie pozrieme na novú štúdiu z PNAS a vysvetlíme, čo z nej vyplýva pre postrčenia (nudge). Zamyslíme sa aj nad možným riešením publikačného skreslenia vo vede.
