Že či sa Rusko po vojne rozpadne? Tak na to radšej rýchlo zabudnime
Autor je politický geograf,
pôsobí na Fakulte sociálnych vied UK a Metropolitnej univerzite Praha
Najneskôr od anexie Krymu, keď Rusko z nášho pohľadu prestalo byť strategickým spojencom a stalo sa strategickým problémom, sústavne pribúda názorov, že by nám bolo lepšie, keby Rusko nebolo. Druhý vpád na Ukrajinu potom všetky také hlasy výrazne zosilnil.
Koncom júla sa v Prahe na rokovaní zišli predstavitelia Fóra slobodných národov Ruska, ktorí rokovali o jeho budúcnosti. Väčšina sa vyjadrovala v prospech rozpadu súčasnej Ruskej federácie, ktorá by mala prejsť „dekolonizáciou a následnou rekonštrukciou“.
Pokúsme sa preto predstaviť si rozpad Ruska. Skôr než sa do toho pustíme, treba zdôrazniť jeden fakt. Putin sa štylizuje do roly vládcu navracajúceho údajné historické ruské územia späť do vlasti (Krym), respektíve navracajúceho slobodu utláčaným Rusom (Abcházsko či Južné Osetsko).
Zatiaľ nie je jasné, pre ktorý z vyššie uvedených scenárov sa rozhodne v prípade
