Denník N

Útoky samovrahov menia políciu, strieľať musí prvá privolaná hliadka

Mal by proti teroristom zasiahnuť len štát, alebo aj civili? Foto – TASR
Mal by proti teroristom zasiahnuť len štát, alebo aj civili? Foto – TASR

Zneškodňovanie teroristov už nie je len vecou kukláčov – pripravení musia byť i radoví policajti, ktorí prídu na miesto.

V policajnom žargóne by sa vyčíňanie parížskych teroristov označilo skratkou AMOK. Alebo aj „útok aktívneho strelca“. Pod touto suchou definíciou sa skrýva prípad, keď ozbrojenci neberú rukojemníkov a nestoja o žiadne vyjednávanie. Idú do samovražednej akcie, ktorej cieľom je len zabiť čo najviac ľudí.

Pribúdajúce prípady tohto typu zásadne menia taktiku policajných zásahov. Už pri nich nezostáva čas na príchod takzvaných kukláčov, ktorí majú špeciálny výcvik i výzbroj.

Miesto nich sa o zneškodnenie útočníkov musí pokúsiť prvá hliadka, ktorá príde na miesto.

Toto pravidlo, aspoň teoreticky, platí aj pre políciu na Slovensku. „Ak ide o páchateľa, ktorý pokračuje v zabíjaní, musia sa ho pokúsiť eliminovať policajti, ktorí sú práve na mieste. Pokiaľ na to majú reálne možnosti,“ hovorí policajný viceprezident Ľubomír Ábel.

https://www.youtube.com/watch?v=shTnIHWEa1s

Pištoľami proti samopalu

Zábery z prestrelky pri hudobnom divadle Bataclan už obleteli svet. Vidno na nich nerovnú zrážku medzi teroristami a privolanými hliadkami. Väčšina policajtov je vyzbrojená len pištoľami a teroristi ich streľbou z útočnej pušky rýchlo zaženú späť. Jediný policajt, ktorý má takzvanú dlhú zbraň, sa snaží streľbu opätovať a ozbrojencov zamestnáva aspoň z diaľky.

Slovenská polícia podobnú situáciu, hoci v mnohonásobne menšom rozsahu, zažila v auguste 2010. Ľubomír Harman z Devínskej Novej Vsi sa vyzbrojil samopalom a dvomi pištoľami a v paneláku zavraždil päťčlennú rodinu.

Vzápätí vyšiel na ulicu, zabil ďalších dvoch ľudí a strieľal po každom, koho videl. Väčšej tragédii zabránila reakcia policajtov. Hliadka, ktorá ako prvá dorazila na miesto, spustila po Harmanovi krížovú paľbu, ktorá ho prinútila  zostať na mieste.

Medzičasom dorazili špeciálne jednotky s ostreľovačom, ktorý Harmana postrelil. Ten napokon obrátil zbraň proti sebe. Hoci polícia v tomto prípade obstála, zásah odhalil aj nedostatky, ktoré mohli mať vážne následky.

Policajti sa nekoordinovali s privolanými záchranármi. „Na mieste sa vtedy objavila sanitka, na ktorú Harman strieľal. Polícia nebola dohodnutá so záchranármi, že sa budú riadiť jej pokynmi,“ hovorí Ábel.

Ľubomír Harman zabil v auguste 2010 v Devínskej Novej Vsi sedem ľudí. Po zásahu od policajta ťažko zranený obrátil zbraň proti sebe. Foto - TASR
Ľubomír Harman zabil v auguste 2010 v Devínskej Novej Vsi sedem ľudí. Išlo o slovenskú verziu toho, čomu policajti hovoria „útok aktívneho strelca“. Foto – TASR

Samopaly na služobniach

Prípad Harman zapadol medzi prípady samovražedných strelcov, ktoré boli v tom čase v Európe už dobre známe. Napríklad Nemecko aj Fínsko mali už skúsenosti s mladíkmi, ktorí ozbrojení pištoľami vtrhli do školy a snažili sa zabiť čo najviac ľudí.

Skutočne prelomovým sa stalo až vyčíňanie Andersa Behringa Breivika, ktorý v lete 2011 na nórskom ostrove Utøya zabil niekoľko desiatok mladých ľudí.

Slovenská polícia reagovala organizačnými zmenami. Vo viacerých mestách pribudli základne pre takzvané pohotovostné motorizované jednotky, ktoré obvykle ako prvé dorazia riešiť krízovú situáciu. „Takéto strediská pribudli v Spišskej Novej Vsi, Poprade, Vranove nad Topľou, pri Rimavskej Sobote a ďalších mestách,“ vypočítava Ábel.

Policajti na týchto miestach dostali sofistikovanejší výstroj (samopaly, helmy alebo brokovnice), aby mali možnosť zasiahnuť aj proti potenciálnemu teroristovi.

„V prípade Harman sa policajti dostali do situácie, že pištoľami museli zasahovať proti samopalu. V súčasnosti je preto na rozhodnutí každého riaditeľa, či hliadky vybaví do služby aj dlhými zbraňami,“ hovorí Ábel. Okrem toho musia mať policajti v aute vždy nepriestrelnú vestu.

Pri januárovom útoku na redakciu časopisu Charlie Hebdo zastrelili islamisti desiatich novinárov a dvoch policajtov.
Pri januárovom útoku na parížsku redakciu časopisu Charlie Hebdo sa teroristov pokúsil zastaviť policajt Ahmed Merabet. Útočníci ho chladnokrvne zabili.

Zneškodnenie nadovšetko

Zmenami prešli metodické pokyny. Tie sa podriadili cieľu čo najrýchlejšie zastaviť vyčíňanie „aktívneho strelca“. Ak páchateľ postrelí člena hliadky a dá sa na útek, druhý člen ho má prenasledovať a neriešiť v tej chvíli zraneného kolegu.

Ďalšou vecou, ktorú si policajti museli vyjasniť, je velenie. Na miesto incidentu totiž môžu doraziť aj tri rôzne hliadky, ktorých členovia budú služobne na rovnakej úrovni. „Vydali sme preto smernicu, že až do príchodu špeciálnej jednotky velí člen tej hliadky, ktorá dorazí ako prvá,“ tvrdí Ábel.

Zmätky z Uherského Brodu

Lenže nedávny prípad zo susedného Česka ukázal, že prax je zložitejšia. Vo februári vtrhol do reštaurácie v Uherskom Brode miestny obyvateľ Zdeněk Kovář vyzbrojený dvoma pištoľami. Na mieste zastrelil sedem hostí a servírku.

O niekoľko minút dorazila policajná hliadka, ktorá chcela zasiahnuť. Kovář po nej vystrelil, hliadka sa stiahla a čakala desiatky minút, kým nedorazili posily. V tom čase sa v reštaurácii ukrýval ešte jeden hosť, ktorého si útočník nevšimol.

Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že pri zásahu vládol značný chaos. Podľa zistení novinárov sa počas hodiny vystriedalo asi päť veliteľov akcie a tí vydávali často protichodné rozkazy. Napríklad dôstojník na operačnom stredisku vydal hliadke pokyn, aby sa už nepokúšala zasiahnuť, čo bolo proti vnútorným predpisom. Niektorí kritici dokonca postup policajtov označili za zbabelý. Inšpekcia neskôr vyšetrovanie uzavrela s tým, že došlo k niekoľkým „menším pochybeniam“.

Protiteroristickým výcvikom donedávna prechádzali len špeciálne policajné jednotky. Foto – min. vnútra
Protiteroristickým výcvikom donedávna prechádzali len špeciálne policajné jednotky. Foto – min. vnútra

Na vojenskom cvičisku

Vedenie slovenskej polície dnes hovorí, že podobným zmätkom sa snaží predchádzať novým typom cvičení. Už v roku 2013 sa v Pezinku odohral prvý tréning svojho druhu, pri ktorom policajti simulovali zásah proti ozbrojencovi, ktorý sa na strednej škole snaží zabíjať žiakov.

Minulý rok sa rozbehli aj špeciálne trojdenné kurzy vo vojenskom priestore Lešť určené pre príslušníkov pohotovostných motorizovaných jednotiek. „Tento priestor nám umožňuje nacvičovať rôzne scenáre, zároveň je možné v ňom trénovať aj streľbu ostrými nábojmi,“ spresňuje Ábel.

Kurzy sa týkajú všetkých motorizovaných jednotiek, inak označovaných aj ako „jednotky prvého kontaktu“. Celkovo ide o takmer sedemsto policajtov, v súčasnosti prebieha výcvik poslednej skupiny.

Po nich by kurzy mali absolvovať aj radoví policajti z obvodných oddelení. Ich výcvik je naplánovaný až na horizont niekoľkých rokov.

Štefan Szabó zabíjal svojich veriteľov. Foto - TASR
Polícii by podľa Spišiaka prospelo, keby zatýkanie páchateľov nebolo len vecou špeciálnych jednotiek so samopalmi. Foto – TASR

Naťahovači pások?

Môžu tieto opatrenia stačiť? „Policajti musia niektoré postupy dostať do krvi. V kritickej situácii si nemôžu dovoliť rozmýšľať, či majú právo zasiahnuť, či nebudú potrestaní a podobne,“ poznamenal pred pár mesiacmi bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Intenzívne kurzy sú podľa neho krok správnym smerom, všetko však nevyriešia. Hlavné podľa Spišiaka je, aby sa aj v bežnej službe policajti dostávali do situácií, kde môže hroziť nejaké riziko. „Dnes už takmer každého páchateľa príde zatýkať špeciálna jednotka. Radoví policajti môžu len čakať vonku a natiahnuť pásky, aby sa k miestu nepribližovali ľudia,“ hovorí Spišiak.

Súčasný viceprezident Ábel však tvrdí, že niekoľko prípadov v poslednom čase ukázalo, že aj bežné hliadky sa dokážu s krízovou situáciou vyrovnať.

Ako príklad uvádza incident, ku ktorému došlo začiatkom tohto roka v Liptovskom Mikuláši. Opitý muž sa streľbou z pištole snažil dostať do bytu jedného zo susedov. Vzápätí vyšiel na balkón, kde pálil aj po privolanej policajnej hliadke. Vystrelil dokonca aj po žene, ktorá šla po ulici.

Muž nikoho nezasiahol a po chvíli sa dal na útek. Policajti ho rýchlo zadržali. „To bol jeden z prípadov, ktorý sa podarilo vyriešiť aj bez účasti špeciálnych jednotiek,“ dodáva Ábel.

Útok v Paríži

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash