Denník N

Čo robí kardiológ pre svoje srdce?

MUDr. Peter Kalist, Foto – archív PK
MUDr. Peter Kalist, Foto – archív PK

Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí žien aj mužov. Slováci prevenciu tvrdohlavo podceňujú, pritom na infarkt zomiera stále viac ľudí aj v produktívnom veku. V rebríčku úmrtí sme tretí najhorší v Európe, za nami je už len Litva a Rusko. Pritom stačí málo – zlepšiť životosprávu. Ako by sme sa mali o seba starať, aby sme sa vyhli infarktu, nám v rozhovore povie MUDr. Peter Kalist, odborník z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Kardiovaskulárne ochorenia sú strašiakom číslo jeden. Na Slovensku každý štvrtý Slovák zomiera na ischemickú chorobu srdca a mozgovo-cievne príhody. Prečo je to tak?

Faktorov je veľa, jeden je dokonca pozitívny. Vybojovali sme vojnu s infekčnými ochoreniami, vďaka tomu ľudia žijú oveľa dlhšie, kvalitnejšie, ale zažívajú aj väčší stres. Napriek smutným štatistikám sa väčšine krajín podarilo srdcovo-cievne ochorenia v priebehu desaťročí dramaticky znížiť práve prevenciou. Nám však nie, podľa štatistík OECD za rok 2021 sme medzi poslednými krajinami, doslova na chvoste. Príčin je niekoľko – zdravotná politika, nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, technického vybavenia, ale určite aj postoj ľudí k svojmu zdraviu. K lekárovi ideme často až vtedy, keď cítime, že už je zle. Klasická prevencia nie je naša priorita…

Nikto v medicíne vám nevydá záručný list, ani my kardiológovia, ale keď chodíte pravidelne na EKG a iné vyšetrenia, potom šanca, že z ničoho nič dostanete infarkt, je veľmi nízka.

Čo je v našich rukách a čo v rukách lekárov?

Lekár by mal byť až na konci. Predtým máme veľkú škálu možností, čo by sme mali a mohli urobiť. Poviem to tak: osemdesiat percent je v rukách každého z nás a dvadsať percent v rukách lekárov.

Všetci hovoríme o zmene životného štýlu, ktorá zahŕňa zdravú životosprávu, správny hydratačný režim a spánkovú hygienu, vyhýbanie sa stresu. Ľahko sa o tom hovorí, ťažšie žije. V dnešnej spoločnosti sa kladie vysoký dôraz na výkon, na psychohygienu si nevieme nájsť čas. Veľa pre seba môžeme urobiť správnym výberom stravy a športovaním. Nemusíme sa stať vrcholovým športovcom, stačí sa hýbať, chodiť čo najviac pešo. Mnohých kolegov, zdravých štyridsiatnikov, vidím ráno, ako idú na tretie poschodie výťahom. To je prvý krok, ktorý by som zmenil.

Viete, ťažko môžeme očakávať od päťdesiatpäťročného človeka, ktorý nikdy nešportoval, aby trénoval na maratón. Nielenže ho to nebude baviť, ale takáto náhla zmena môže byť pre neho doslova nebezpečná. Navyše, keď sa na nás kladú príliš vysoké nároky, môže sa stať, že to vzdáme hneď na začiatku. Preto by som začal jednoduchšími krokmi, ktoré vieme hneď zrealizovať.

Potrebujete ísť na nákup? Zaparkujte pred obchodným domom na najvzdialenejšom mieste parkoviska a prejdite sa pešo. Namiesto štyroch hodín tam strávte len polovicu a dve hodiny si ušetrite na prechádzku v lese.

Dôležitým krokom k zdravému srdcu je vyvážená strava. Ktoré vitamíny a minerály by sme mali dopĺňať? 

Strava by mala byť naozaj pestrá a zdravá. Každý z nás trochu inklinuje k jednostrannému jedálnemu lístku. Keď niekomu chutí čiernohorský rezeň, tak si ho dá častejšie. Žijeme v uponáhľanej dobe a často si nevieme nájsť dostatočný čas na obed, takí Francúzi by nám mohli byť príkladom. V honbe za výkonnosťou si radšej zoberieme do ruky jedlo z fastfoodu, a to sa raz na našom zdraví odrazí. Najzdravšie srdce majú Japonci, všetci vieme, že jedia veľa rýb, ktoré sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny. Neplatí však, že keď budeme jesť len ryby, vyhneme sa kardiovaskulárnym ochoreniam. Pre našich starých rodičov boli morské ryby nedostupné a predsa nezomierali na infarkt v štyridsiatke.

Nemusíme jesť ani exotické a drahé potraviny, veľkú službu urobia aj naše slovenské  produkty, ako napríklad šošovica, pohánka, špenát a marhule. Jedálny lístok by mal byť bohatý nielen na vitamíny, ale aj na minerály ako sodík, draslík, zinok, horčík a vápnik. Z tejto základnej zostavy je najproblémovejší práve horčík (magnézium), pretože ho máme nedostatok. Na Slovensku je veľké percento ľudí, ktorí majú doslova hraničné hodnoty magnézia. Vidím to aj u mojich pacientov v ambulancii. Pritom je to nesmierne dôležitý minerál pre srdce. Keď má pacient ľahšie príznaky kardiovaskulárneho ochorenia, doplnenie magnézia urobí doslova zázraky.

MUDr. Peter Kalist, foto – archív PK

Ako by sme mali magnézium správne dopĺňať a v akom množstve?

Nie je to také jednoduché, ako by sa zdalo. Telo tento minerál nedokáže naplno vstrebať, práve naopak, po istej hladine sa začne brániť. Aby ho naše telo vedelo lepšie využiť, mali by sme ho prijímať v kombinácii s kalciom. Potrebná denná dávka magnézia je 350 mg a kalcia trikrát viac – 800 až 1200 mg.

Naše telo sa bráni najmä anorganickému horčíku v tabletkách, lepší je v prirodzenej podobe. Najviac minerálov, a teda aj magnézia, je v minerálnych vodách. Slovenskí kardiológovia jednoznačne odporúčajú magnéziovo-kalciovú vodu Gemerka. Jej pravidelné pitie vhodne dopĺňa dennú potrebu magnézia a kalcia v optimálnom pomere 1 : 3.

MUDr. Peter Kalist, Foto – archív PK

Spomínali ste, že žijeme rýchlu dobu s dôrazom na výkonnosť. Ako stres a zlá životospráva vplýva na srdce?

Stres srdcu vyslovene neprospieva. Úplne sa ho však nevieme zbaviť – musíme chodiť do práce, starať sa o rodinu, splácať hypotéky, dlhy –  to všetko nás zaťažuje. A trvalá záťaž je nežiaducim javom pre kardiovaskulárny systém. Pacienti mi hovoria, že zažívajú stres minimálne dvakrát do týždňa, mnohí žijú pod permanentným tlakom. Už menší stres môže spustiť problémy so srdcom, napríklad nedostatočný prietok krvi do srdcového svalu, čo spôsobuje nedostatok živín a kyslíka. Z dlhodobého hľadiska to môže ovplyvniť zrážanie krvi, teda jej zahustenie a vznik zrazenín, ktoré vedú až k infarktu. Preto sa aj ja snažím čo najviac relaxovať. Okrem športu si vždy nájdem čas na dobrú knihu, obľubujem sci-fi. Mám rád rodinnú pohodu s manželkou a desaťmesačnou dcérkou a stretnutia s priateľmi. Investujem svoj čas a energiu do vzťahov s ľuďmi, ktorí sú môjmu srdcu blízki.

Ako je možné, že v minulosti sa nedostatok magnézia nevyskytoval v takej miere, ako dnes?

Opäť spomeniem stres – dnes je ho podstatne viac a pri strese náš organizmus spotrebuje až dvadsaťnásobne viac magnézia.

Jeden z dôvodov môže byť ten, že naši predkovia konzumovali vodu zo studní, ktorá bola mineralizovaná. Dnes to, samozrejme, nie je možné, preto musíme horčík dopĺňať inak. Ale môže to byť pre nás pekný príklad, prečo by sa minerálna voda mala stať súčasťou denného pitného režimu.

Existuje štúdia z Fínska. Tam vo vidieckych oblastiach urobili rozbor vody v studniach a potom sledovali, čo sa deje s obyvateľmi. Výsledok stojí za všetko – zvýšenie horčíka vo vode len o 1 mg na liter znamenalo dvojpercentný pokles infarktu myokardu. A napríklad taká Gemerka obsahuje 123 mg/l.

Pre srdce je veľmi nebezpečný vysoký krvný tlak, nie náhodou sa mu hovorí tichý zabijak… Môže ho magnézium stabilizovať? 

 Áno, krvný tlak je najčastejším rizikovým faktorom rozvoja srdcovo-cievnych ochorení. Pre srdce je aj veľmi nebezpečný, keďže sa srdce viac vyčerpáva, až môže dochádzať k jeho zlyhávaniu.

Vekom sa krvný tlak zvyšuje, ale vieme tomu predísť. Správna prevencia, ako si ho udržať na nižších hodnotách, je pravidelné a telu prirodzené dopĺňanie magnézia.

Každý z nás sa narodí s určitými genetickými predispozíciami a v povahe Slovákov je vyhovárať sa. Poznáte to z ambulancie? Nedá sa nič robiť, lebo aj môj dedo a bratranec zomreli na kardiovaskulárne choroby, tak aj mňa asi čaká podobný osud. Je to pravda alebo jednoduchá výhovorka?

 Áno, genetika nepustí, ale my vieme urobiť veľa potrebných krokov, aby sa spustila o desať až dvadsať rokov neskôr. Práve pre takýchto ľudí je dôležitá prevencia a nie mávnutie rukou a zmierenie sa s osudom. Je veľký rozdiel, či prekonám infarkt ako štyridsaťročný alebo po šesťdesiatke.

Ako sa o svoje srdce stará kardiológ? 

  • Pravidelne si kontrolujem cholesterol a krvný tlak, doma mám dva tlakomery.
  • Veľa športujem. Čím som starší, tým viac. Je to pre mňa najlepší relax. Nie som žiadny extrémista, nepotrebujem posúvať limity, mám rád svoje tempo, pri ktorom nezaťažujem srdce.
  • Snažím sa zdravo stravovať, nejem jednoduché cukry. Mám rád ryby, ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny a magnézium, zeleninu, ale doprajem si aj steak. Dodržiavam pitný režim, vyberám si minerálnu vodu, ktorá obsahuje správne množstvo magnézia a kalcia.
  • Po práci sa snažím tráviť čas v rodinnom kruhu a problémy nechať za dverami bytu. Mám desaťmesačnú dcérku a prechádzky s ňou sú pre mňa veľký relax.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie