Bieloruská opozícia je čoraz silnejšia
Po prvý raz dostávajú bieloruskí disidenti do rúk zbrane a pripájajú sa k boju proti Putinovi na Ukrajine, kde sa stávajú známymi svojou odvahou a úspechmi na bojisku.
Autor je poľský politológ
Popri tom, ako zúri vojna na Ukrajine, sa zdá, že sa stabilita susedného Bieloruska, ktoré podporuje ruskú inváziu, rozpadá. Otvorila útočná vojna ruského prezidenta Vladimira Putina Pandorinu skrinku režimu, ktorý je prakticky vzdialenou pobočkou Kremľa?
Nevrátia sa k pasivite
Pripomeňme, že v posledných bieloruských prezidentských voľbách v auguste 2020 Svetlana Cichanovská takmer určite porazila úradujúcu hlavu štátu Alexandra Lukašenka, ktorého prisluhovači znevažovali jeho protikandidátku ako „ženu v domácnosti“. Keď nárast podpory ukázal, že Cichanovská smeruje k víťazstvu, Lukašenko sfalšoval výsledky, udelil si viac ako 80 percent hlasov – a vyvolal obrovské protesty, ktoré trvali mesiace.
Lukašenkov režim reagoval na povolebné demonštrácie terorom a masovým zatýkaním, čo viedlo k ešte väčším protestom. V priebehu niekoľkých dní po voľbách začalo jeho zovretie slabnúť, pričom robotníci, médiá, lekári, študenti, dôchodcovia a mnohí ďalší verejne vystupovali proti bezpečnostným službám. Celá krajina vstúpila do štrajku, ale Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, sa nakoniec udržal pomocou brutálnych zásahov lojálnych špeciálnych jednotiek, ktoré sú presiaknuté nevinnou krvou, a preto od neho boli úplne závislé. (Lojalitu armády sa nakoniec Lukašenko rozhodol netestovať.)
Odvtedy je však jasné, že Bielorusi sa nevrátia k pasivite, ktorú prejavovali pred augustom 2020. „Všetci sme sa navždy zmenili,“ hovorí opozičná líderka Maryja Kalesnikavová, ktorá nestratila vieru ani napriek tomu, že bola posledných 23 mesiacov vo väzení. Keďže Lukašenkov režim v mesiacoch pred voľbami neponúkol takmer žiadnu štátnu pomoc, ba ani mediálne nepokrýval pandémiu covidu-19, Bielorusi už masovo prešli na nezávislé médiá, ktoré sledujú dodnes i napriek hrozbe väzenia.
