Denník N

Čínska demografia ukazuje skôr na úpadok než na dominanciu 

Čínske deti sa učia techniku jazdy na kolieskových korčuliach v parku v Pekingu v júni 2015. Foto - tasr/ap
Čínske deti sa učia techniku jazdy na kolieskových korčuliach v parku v Pekingu v júni 2015. Foto – tasr/ap

Obmedzte imigráciu a Spojené štáty sa v podstate rozpadnú. Čína tento problém nemá z jednoduchého dôvodu, že takmer žiadny z predpokladaných migrantov na svete sa tam nechce presťahovať.

Autor je britsko-americký historik

Americká úmrtnosť stúpa, zatiaľ čo plodnosť a prisťahovalectvo klesajú. Na rozdiel od čínskeho pádu pôrodnosti sa však aspoň jedna z týchto vecí dá opraviť.

Demografia nie je osud. Ak by veľkosť populácie bola hlavným determinantom histórie, Čína mohla dobyť Európu v 15. storočí a Británia by v 18. storočí určite nedobyla Indiu.

Malé krajiny sú schopné veľkých vecí. Moje Škótsko, ktoré malo v polovici 18. storočia asi 1,3 milióna obyvateľov, mimoriadne prispelo k osvietenstvu, priemyselnej revolúcii i expanzii Britského impéria. A naopak, veľké krajiny môžu predstavovať veľmi málo. Podľa počtu obyvateľov je Indonézia štvrtou najväčšou krajinou na svete. Ale väčšina Američanov si sotva uvedomuje jej existenciu.

Ani populačný rast nie je vždy dobrý, najmä ak nedochádza k zvýšeniu produktivity, čo bráni rýchlo sa rozmnožujúcej populácii hladovať. No pokles populácie je zriedka dobrou správou. Vzostup Británie a potom USA na pozíciu globálnej dominancie v 19. a 20. storočí bol v každom prípade spojený s rýchlym rastom populácie. Spomalenie tohto rastu nie je dôvodom na oslavu.

Covid a zúfalstvo

Minulý týždeň som mal to potešenie zúčastniť sa na výročnom stretnutí Aspen Economic Strategy Group, čo je mladšia sestra už dlhšie fungujúcej Aspen Strategy Group. Išiel som tam s očakávaním aspoň jedného súboja medzi kritikmi Federálneho rezervného systému a jeho súčasným vedením. Nebol som sklamaný. Ale hlavnou udalosťou bola séria znepokojujúcich článkov o demografických trendoch v USA a o ich dôsledkoch. Tie sa ukazujú ako veľká vec – a už na prvý pohľad dosť zlá.

Tempo rastu populácie v USA už takmer dve desaťročia klesá. Počet obyvateľov vzrástol v roku 2021 iba o 0,1 percenta, čo je najpomalšie tempo, aké kedy krajina zažila, a je hlboko pod zhruba jednopercentným ročným rastom zaznamenaným medzi 70. rokmi a začiatkom finančnej krízy v roku 2008. Toto spomalenie je výsledkom troch síl: rastúcej úmrtnosti, klesajúcej pôrodnosti a klesajúcej čistej medzinárodnej migrácie.

Prvý trend je najmenej prekvapujúci. Ako je dobre známe, Spojené štáty si počas pandémie covidu-19 počínali relatívne zle, keďže zaznamenali viac ako milión úmrtí. Známe, no v mnohých ohľadoch šokujúcejšie, sú aj údaje o „úmrtiach zo zúfalstva“, ktoré zhromaždili ekonómovia z Princetonskej univerzity Anne Case a Angus Deaton a ktoré zahŕňajú aj obrovské množstvo obetí predávkovania opioidmi.

Meniace sa priority

Menej zjavný je pokles plodnosti. Ako zdôrazňujú Melissa Kearney z University of Maryland a Phillip Levine z Wellesley College v novom článku pre AESG: „V rokoch 1980 až 2007 sa všeobecná miera plodnosti definovaná ako počet živonarodených detí na 1 000 žien vo fertilnom veku ročne pohybovala v úzkom rozmedzí zhruba od 65 do 70,3. Odvtedy prudko klesla a v roku 2021 bola na úrovni 56,6. Pokles všeobecnej miery plodnosti znamená pokles celkovej miery plodnosti v súčasnom období […], ktorá berie do úvahy očakávané pôrody počas celého života. Tento trend, ktorý je kľúčový pre rast populácie, v USA klesol z 2,12 v roku 2007 na približne 1,65 v rokoch 2020 a 2021, čo sú najnižšie zaznamenané úrovne. Od roku 2007 je trvalo pod úrovňou 2,1, ktorá je kľúčová pre zachovanie populácie.

Zjednodušene povedané, ak má priemerná žena menej ako dve deti, potom bude za rovnakých okolností populácia nevyhnutne klesať. Zarážajúce je, že pokles plodnosti nastal takmer vo všetkých vekových a etnických skupinách i úrovniach vzdelania.

Kearney a Levine skúmajú všetky možné teórie, ktoré sa v poslednom čase objavili, aby pokles vysvetlili, a väčšinu z nich popreli. Napríklad ak by šlo len o clintonovské heslo „Je to o ekonomike, hlupák!“, plodnosť by sa zotavila po tom, čo sa ekonomika po finančnej kríze pomaly zotavila. Pokiaľ ide o teóriu, že ženy obmedzujú veľkosť rodiny pre obavy zo zmeny klímy, „štáty, v ktorých sa vyhľadávanie informácií o klimatickej zmene zvýšilo najviac, nie sú štátmi, v ktorých pôrodnosť klesla najviac“.

Autori štúdie tvrdia, že páry sa rozhodujú pre menšie rodiny z dôvodu meniacich sa priorít (napr. ženy chcú svoju kariéru viac rozvíjať) a meniaceho sa postoja k rodičovstvu, v dôsledku čoho je výchova detí drahšia a časovo náročnejšia, než bola ešte v minulej generácii.

Kearney a Levine pri pohľade na skúsenosti z iných krajín takisto tvrdia, že „pronatalitné politiky, ako sú rozšírené daňové úľavy na deti alebo štedrejšie dotácie na starostlivosť o deti, by mohli mať maximálne mierny vplyv na celkovú mieru plodnosti v USA. […] Je však nepravdepodobné, že by sa zvýšila na záchovnú úroveň.“ To isté platí pre opatrenia na štátnej úrovni obmedzujúce prístup k potratom v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization, ktoré zrušilo pol storočia staré rozhodnutie Roe v. Wade.

Inými slovami, úbytok pôrodov sa nekončí. A to pravdepodobne nie je dobré, pretože „dlhodobo nízka celková miera pôrodnosti v USA […] by viedla k pomalšiemu rastu populácie, čo by zase mohlo spôsobiť pomalší ekonomický rast a predstavovať fiškálne problémy“. K týmto výzvam patria aj tie, ktorým čelí Správa sociálneho zabezpečenia. Tá sa spolieha na zvýšenie pôrodnosti, aby udržala svoj poistnomatematický deficit.

Kde sú tí ľudia?

Ale čo imigrácia, hnacia sila rastu populácie v Severnej Amerike už od roku 1600? Správy z tejto oblasti nie sú o nič lepšie, pretože na rozdiel od toho, čo by ste si mohli myslieť pri sledovaní Fox News, aj prisťahovalectvo je na nízkej úrovni.

„Čistý ročný prísun migrantov od roku 2016 klesol,“ tvrdí Tara Watson z Williams College vo svojom pripravovanom dokumente, „a populácia narodená v zahraničí v posledných rokoch stagnuje. Zatiaľ čo ročná čistá imigrácia do Spojených štátov […] pred menej ako desiatimi rokmi prekročila jeden milión ľudí, neskôr tento počet prudko klesol: americkí štatistici uvádzajú čistú migráciu v roku 2019 vo výške 477-tisíc ľudí a iba 247-tisíc v roku 2020.

Pokles je čiastočne spôsobený „politickými rozhodnutiami a rétorikou Trumpovej éry […] a obmedzeniami počas pandémie“, ale aj postupným rozpadom rôznych kanálov legálneho prisťahovalectva.

Faktom je, že „maximálny počet prijatých žiadostí o zamestnanie bol v roku 1990 stanovený na 140-tisíc ročne. Horná hranica pre jednotlivé krajiny tiež bola stanovená v roku 1990. „V dôsledku toho je v USA v súčasnosti viac ako 700-tisíc potenciálnych indických prisťahovalcov, ktorí si zabezpečili zamestnanie, ale čakajú v rade na vybavenie svojej žiadosti.“

Ďalší fakt: „Počet nevybavených žiadostí o zelenú kartu a iné trvalé žiadosti o úpravu statusu vzrástol z troch miliónov v roku 2013 na 8,4 milióna v roku 2022. […] Podobné je to pri vízach. […] Približne 1,6 milióna prípadov čaká na rozhodnutie na imigračnom súde, čo je trojnásobok oproti roku 2016.“

Usilovnejší ako domáci

Označiť americký imigračný systém za „pokazený“ je slabé slovo. Podľa týchto údajov ide o trosku. Od roku 1996 sa napriek tomu nedosiahla žiadna významná legislatívna zmena, a to aj napriek opakovanému neúspešnému úsiliu oboch politických strán nájsť konsenzus. A podľa prieskumu spoločnosti Gallup 38 percent Američanov uprednostňuje ďalšie znižovanie imigrácie, kým za zvýšenie je 27 percent.

Ani toto nie je dobrá správa pre ekonomiku. Watson poznamenáva, že keďže prichádzajú do USA za zárobkom, „ľudia narodení v zahraničí majú tendenciu zapájať sa do pracovného procesu vo vyššej miere ako rodení Američania“. Hoci nekvalifikovaní pracovníci narodení v USA v porovnaní s konkurenčnou prisťahovaleckou pracovnou silou pravdepodobne strácajú, celkovo „má prílev prisťahovalcov pozitívny alebo nulový vplyv na priemernú mzdu amerického pracovníka. […] Pracovníci z radov prisťahovalcov dokonca zvyšujú produktivitu tým, že umožňujú väčšiu špecializáciu“.

Ešte dôležitejšie je, že prisťahovalci sú nadpriemerne inovatívni a podnikaví. „Vynálezcovia z radov prisťahovalcov predstavujú 23 percent všetkých udelených patentov a tieto patenty majú v priemere vyššiu ekonomickú hodnotu ako patenty udelené vynálezcom narodeným v USA. […] Imigranti z prvej generácie prisťahovalcov vytvárajú asi štvrtinu všetkých nových firiem v Spojených štátoch, […] 45 percent spoločností z rebríčka Fortune 500 založili prisťahovalci alebo ich deti.“

Pochmúrne vyhliadky

Klesajúca pôrodnosť, starnúca (a do istej miery nezdravá) populácia a nedostatok kvalifikovaných prisťahovalcov – tieto trendy môžu spoločne len zhoršiť už aj tak vážne fiškálne problémy, ktoré sužujú USA.

Ako je dobre známe, rastúce náklady na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť v pomere k HDP boli kľúčovou hnacou silou deficitov federálneho rozpočtu v tomto storočí. Nikto by nemal podceňovať rozsah problémov, ktoré nás čakajú pri fiškálnej nerovnováhe. Rozpočtový úrad kongresu predpokladá, že čisté úrokové platby z federálneho dlhu vzrastú do roku 2050 z dnešných 1,6 percenta na 8,2 percenta HDP.

Pokiaľ ide o vyhliadky tejto krajiny, odchádzal som zo slnečného Aspenu v oveľa pochmúrnejšej nálade, ako som tam prišiel. Nielenže máme najhoršiu infláciu od poslednej fázy tzv. veľkej inflácie v rokoch 1968 – 1982. Ešte horšie sú aj demografické trendy. Očakávať, že nám pomôže veľký rast produktivity práce, je na hranici povery, najmä keď miera dynamiky podnikania (ako je vytváranie nových firiem a realokácie pracovnej sily) tiež klesá.

Znamená to všetko, že zástancovia teórie úpadku majú predsa len pravdu a najlepšie roky už máme za sebou? Je len otázkou času, keď všetci pripustíme, že už prišiel „postamerický svet“ a začalo sa „čínske storočie“? Mali by sme jednoducho hodiť uterák do ringu a nechať Číne Taiwan?

Čína bude len klesať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Komentáre

Teraz najčítanejšie