Svetový newsfilter: Aj Američania sa pri Ukrajine mýlili v jednej veci. Tá nakoniec zmenila vojnu

Dobrý deň,

po tomto týždni nevieme viac o tom, čo a kedy by mohlo zastaviť Putinovu vojnu na Ukrajine, no dozvedeli sme sa mnoho nových vecí o tom, čo jej predchádzalo.

O motiváciách a uvažovaní ruského prezidenta sa už písalo veľa, teraz sa vysokí predstavitelia z vládneho a bezpečnostného prostredia viac rozhovorili aj o tom, ako obdobie pred vojnou vnímal Západ a čo sa štáty na čele s USA snažili urobiť pre to, aby zabránili vojne alebo sa na ňu aspoň čo najlepšie pripravili.

Európa: Čo sa dialo pred vojnou

Od 24. februára vieme, že americké informácie o plánoch Vladimira Putina boli správne. Žiaľ.

Spravodajské služby Bielemu domu hovorili, že príde ruský útok, a teraz vieme o trochu viac o tom, aké podrobné boli ich informácie. Ani ony sa však nevyhli jednému zlému odhadu, ktorý sa ukázal ako kľúčový.

O čo ide: Za to, že aj pol roka od začiatku ruskej invázie prichádzajú fascinujúce a nové informácie o období pred útokom, treba v prvom rade pochváliť amerických novinárov. Reportéri denníka Washington Post sa rozprávali s politikmi, diplomatmi či poradcami západných lídrov a tí im toho povedali naozaj veľa.

Tak napríklad:

Američania mali špiónov na vysokých miestach v Rusku a útok predpovedali už v októbri, no nevedeli odhadnúť presný dátum.
Uvedomovali si, že Rusov musia odstrašiť, ale mali dilemu, ako postupovať, aby Rusko nevyprovokovali.
Báli sa, že vojna sa neskončí na Ukrajine, ale ohrozí východné krídlo NATO a celý bezpečnostný poriadok, ktorý vznikol po 2. svetovej vojne.
Vedeli presne aj to, že ruská armáda hneď na začiatku zaútočí na Kyjiv, využije pri tom Bielorusko a spustí ofenzívu pri Černihive a elektrárni v Černobyle.

V čom sa mýlili: Pri poslednom bode sa na chvíľu pristavme. Práve pri ňom sa objavil jeden z mála chybných odhadov Spojených štátov. Pre priebeh vojny však bol kľúčový a je dôvodom, prečo Rusko neovládlo Ukrajinu.

Americké spravodajské služby sa mýlili v tom, že Kyjiv padne. Podľa investigatívneho textu denníka Washington Post si uvedomovali, že počty sú na strane Ruska – či už ide o počet vojakov, muníciu, tanky, lietadlá, alebo rakety.

Preto očakávali, že ruská armáda obsadí Kyjiv. Nie tak rýchlo, ako predpokladal Putinov režim, ale predsa. Dnes už vieme, že sa to nestalo. A zároveň vieme, že ak by sa to Rusom podarilo, situácia by bola úplne iná.

Možno by sme už boli vo fáze partizánskej vojny s ukrajinskou vládou presídlenou vo Ľvive či dokonca v exile. A na jej čele by už nemusel byť Volodymyr Zelenskyj, ktorého chceli Rusi zlikvidovať.

Zelenskyj sa vo štvrtok vo Ľvive stretol s tureckým prezidentom Erdoganom a so šéfom OSN Guterresom. Foto – TASR/AP

Rozdelené NATO: Zistenia novinárov potvrdzujú aj to, že väčšina spojencov USA sa zdráhala uveriť správam o plánovanej invázii. Jednak preto, že to nebolo racionálne, no aj v dôsledku amerických zlyhaní v Iraku či pri odchode z Afganistanu.

NATO sa tak prakticky rozdelilo na tri skupiny. V prvej boli Briti a pobaltské štáty, ktoré tieto informácie brali veľmi vážne. Druhú tvorili novšie členské štáty z východu a juhovýchodu Európy, ktoré čakali, že niečo príde, no skôr predpokladali menší útok. Najskeptickejší boli vo Francúzsku a v Nemecku.

Toto delenie viac-menej zodpovedá aj spôsobu, ako jednotlivé štáty reagovali na začiatok invázie, a forme, akou začali pomáhať Ukrajine.

Dôležité je, že pohľad spojencov na vojnu sa postupne začal približovať a až na malé výnimky (postoj Maďarska či snaha robiť ústupky, aby si Putin zachoval tvár) je jednotný. Pre Kyjiv aj NATO je teraz kľúčové, aby to tak aj zostalo.

Viac čítajte tu: Čo vedeli Američania pred vojnou: očakávali ruský útok, zo Zelenského mali obavy

Ázia a Austrália: Ako si expremiér nahromadil moc

V Austrálii majú kauzu, za ktorú by sa nehanbili ani v autoritárskych štátoch. Hlavnou postavou je bývalý premiér, ktorý pre ňu čelí výzvam, aby sa vzdal poslaneckého mandátu.

O čo ide: Scott Morrison bol štyri roky najvplyvnejším človekom v Austrálii. Počas pandémie sa však rozhodol, že vo svojich rukách chce mať ešte viac moci, a potajomky zo seba urobil šéfa piatich ministerstiev. V marci 2020, čiže na začiatku pandémie, sa vymenoval do funkcie ministra zdravotníctva a financií. Potom pridal ešte ďalšie tri rezorty.

Informácie teraz zverejnil Morrisonov nástupca Anthony Albanese. Jeho úrad prešetruje správanie bývalého premiéra.

Zo strany Albaneseho ide o šikovný politický ťah. Aktuálny premiér hovorí, že jeho predchodca pošliapal demokraciu. Na Morrisona sa za nedostatok transparentnosti spustila vlna kritiky aj v jeho vlastnej Liberálnej strane.

Aké boli reakcie: Kým minister zdravotníctva vraj vedel o tom, že zdieľa právomoci s premiérom, ministerka vnútra to vôbec netušila. Preto teraz Morrisonovi odkazuje, že by mal odísť z parlamentu, do ktorého sa vrátil po tom, čo jeho vláda v máji prehrala voľby a riadenie krajiny odovzdala labouristom.

Nadšení nie sú ani bývalí koaliční partneri liberálov z Austrálskej národnej strany, no Morrison sa obhajuje tým, že išlo o bezprecedentnú situáciu a iba on ako predseda vlády mohol skutočne pochopiť váhu zodpovednosti, ktorú mal počas pandémie.

Ďalší argument znie, že svoje nové právomoci chcel využiť len v prípade núdze. Napríklad keď budú ministri práceneschopní pre covid. Zároveň však z pozície (tajného) ministra financií zastavil ťažiarsky projekt na pobreží Sydney. Pri ňom je otázne, či išlo o spomínaný prípad núdze.

Čo bude ďalej: Austrálske noviny jeho krok vysvetľujú tak, že tento projekt mohol liberálov poškodiť vo voľbách. Preto Morrison rozhodol namiesto svojho ministra.

Voľby aj tak prehral a povolebné exit polly ukázali, že práve Morrison bol často dôvodom, prečo ľudia hlasovali za opozičné strany.

Jeho nástupca Anthony Albanese je na tom momentálne úplne inak. Po dvoch mesiacoch vo funkcii ho podporujú dve tretiny Austrálčanov, čo sú lepšie čísla, ako mal hociktorý premiér za posledných 35 rokov. Morrisonov škandál môže jeho pozíciu ešte posilniť.

Severná Amerika: Veľká kritička Trumpa prišla o miesto v kongrese

Vplyvná republikánska kongresmanka Liz Cheneyová po šiestich rokoch končí v snemovni reprezentantov. Ako výrazná kritička Donalda Trumpa stratila dôveru voličov svojej strany.

Aký je kontext: Po tom, čo prehral s Joeom Bidenom, bývalý prezident Trump odmietol uznať volebnú porážku. Opakoval, že voľby boli zmanipulované, a 6. januára 2021 podnietil svojich fanúšikov k útoku na Kapitol.

Demokrati naňho podali ústavnú žalobu, ktorá vzhľadom na nedostatok republikánskych hlasov v senáte nebola úspešná. V snemovni reprezentantov ju však podporilo desať členov Trumpovej strany.

Trump to vnímal ako prejav chýbajúcej lojality a jeho tím si dal za cieľ poraziť všetkých desiatich kongresmanov v blížiacich sa primárkach. Namiesto nich chce mať v kongrese svojich ľudí, ktorým nerobí problém šírenie lží o voľbách.

Čo s tým má Cheneyová: Nikto v Republikánskej strane v posledných dvoch rokoch nebol voči Trumpovi taký kritický ako Liz Cheneyová. Dcéra bývalého viceprezidenta je okrem iného členkou osobitnej komisie na vyšetrovanie útoku zo 6. januára.

Práve protitrumpovská rétorika dominovala jej kampani v tohtotýždňových republikánskych primárkach v jej štáte Wyoming. Cheneyová v nich prehrala o vyše 30 percentuálnych bodov s kandidátkou, ktorá podporuje Trumpa.

Cheneyová teraz tvrdí, že urobí všetko pre to, aby sa Trump nevrátil do Bieleho domu. Dokonca sama zvažuje kandidatúru na prezidentku, hoci si uvedomuje, že by proti Trumpovi nemala veľkú šancu.

Čo z toho vyplýva: Cheneyová je silne konzervatívna, čo roky preukazuje odmietavým postojom k manželstvám rovnakého pohlavia či interrupciám. S väčšinou republikánov nemá prakticky žiadne názorové rozpory a počas Trumpovej éry v drvivej väčšine prípadov hlasovala v súlade s prezidentom.

Zdá sa, že od zvyšku strany ju odlišuje len to, že kritizuje Trumpa, o ktorom hovorí, že je ohrozením americkej demokracie.

Aj primárky vo Wyomingu tak dokazujú, že republikáni nateraz ostávajú stranou jedného muža s prakticky neobmedzenou mocou.

Viac čítajte tu: Odmieta Trumpove lži, stojí ju to miesto v kongrese. Cheneyovej koniec je v skutočnosti nový začiatok

Afrika: Keňania si zvolili nového prezidenta

Nedávne prezidentské voľby v Keni boli najtransparentnejšie v histórii krajiny, ale napriek tomu ich sprevádzali kontroverzie. Porazený kandidát neuznal porážku a momentálne sa čaká na verdikt súdu.

Aký je kontext: Keňa patrí medzi desať najsilnejších ekonomík na kontinente a od jej politiky do značnej miery závisí dianie v celej východnej Afrike.

Pre Keňanov – podobne ako pre obyvateľov viacerých okolitých krajín – je mimoriadne dôležitá etnická príslušnosť. Mnohí v posledných rokoch nevolili podľa programu, ale podľa pôvodu.

Lenže tohtoročné voľby priniesli zmenu. Ani jeden z dvoch najsilnejších kandidátov nepochádza z najpočetnejšej etnickej skupiny a viac ako o etnicite sa rozprávalo o vysokej nezamestnanosti či inflácii.

Ako to dopadlo: Hoci William Ruto v predvolebných prieskumoch strácal, napokon sa stal víťazom volieb. V kampani sa profiloval ako kandidát chudobných a pripomínal, že prvý pár topánok si kúpil až v pätnástich rokoch.

Ruto na svoju stranu získal početnú skupinu mladých voličov a prekvapivo uspel aj v regiónoch, kde sa tradične darilo predstaviteľom iných etník. Podľa oficiálnych výsledkov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov.

S malým náskokom tak porazil favorita volieb Railu Odingu, ktorý má povesť smoliara kenskej politiky. Na prezidenta kandidoval už piatykrát a zakaždým prehral, pričom vždy vravel, že voľby boli zmanipulované.

Podporovateľ kandidáta Railu Odingu. Foto – TASR/AP

Čo bolo potom: O volebných podvodoch hovoril Odinga aj tentoraz. Za 77-ročným expremiérom pritom stoja štyria zo siedmich volebných komisárov, ktorí takisto odmietli výsledky volieb.

Naopak, podľa šéfky komisie aj kenskej neziskovky, ktorá dohliada na transparentnosť volieb, je Ruto legitímnym víťazom.

Porazený kandidát Odinga sa teraz obracia na najvyšší súd, ktorý má dobrú povesť. Na jeho verdikt čakajú aj niektoré zahraničné krajiny, kým Rutovi definitívne zablahoželajú k zvoleniu do prezidentského úradu.

Latinská Amerika: Ďalší šok pre paraguajskú politiku

Paraguajský viceprezident sa pre obvinenia zo závažnej korupcie dostal na čierny zoznam Spojených štátov amerických. Hugo Velázquez plánuje podať demisiu, hoci tvrdí, že neporušil žiadny zákon.

Aký je kontext: V paraguajskej politike v posledných rokoch dominuje konzervatívna pravica, ktorá má väčšinu v parlamente a ovláda aj prezidentský úrad.

O rok sa v krajine uskutočnia nové prezidentské voľby a kandidátom pravice mal byť súčasný viceprezident Hugo Velázquez, ktorý už pomaly začínal s kampaňou. V posledných rokoch sa profiloval predovšetkým ako bojovník s organizovaným zločinom.

Velázquez však minulý týždeň ohlásil, že kandidovať nebude, a zároveň sa v nasledujúcich dňoch plánuje vzdať súčasnej funkcie.

Čo tvrdia Američania: Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo ho Američania spolu s rodinou umiestnili na čierny zoznam. Americký veľvyslanec v Paraguaji uviedol, že viceprezident sa dopustil závažnej korupcie.

Velázquez napríklad podľa Spojených štátov ponúkol milión dolárov verejnému činiteľovi, aby zastavil vyšetrovanie, ktoré ohrozovalo jeho finančné záujmy.

Viceprezident tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že rezignoval, aby ochránil svoju stranu. V nasledujúcich mesiacoch plánuje očistiť svoje meno.

Čo bude ďalej: Spojené štáty tvrdia, že ich rozhodnutie nebolo politické a že s paraguajskou vládou chcú aj naďalej spolupracovať.

Udalosti z posledných dní však šokovali paraguajskú verejnosť a môžu byť mimoriadne dôležité pred blížiacimi sa voľbami. Podľa politológov viceprezidentova korupcia poukazuje na to, čo si veľká časť verejnosti myslela už dávno – že paraguajský štátny aparát je prerastený korupciou na najvyšších miestach.

Neziskovka Transparency International udelila Paraguaju za korupciu 30 zo 100 bodov. Podľa jej rebríčka patrí medzi tretinu najskorumpovanejších krajín sveta.

Meno týždňa: Dmitrij Vrubel

Brežnev a Honecker na slávnom grafite v Berlíne. Foto N – Mirek Tóda

Toto meno zrejme nebudete poznať, no určite ste videli jeho najznámejšie dielo. Ruský umelec Dmitrij Vrubel je autorom jedného z najznámejších grafitov v Berlíne.

Bozkáva sa na ňom sovietsky vodca Leonid Brežnev a líder východného Nemecka Erich Honecker. Obraz dodnes môžete vidieť v hlavnom meste Nemecka a pripomína časy, keď bol Berlín rozdelený na dve časti.

Vrubel zomrel vo veku 62 rokov. Viac sa o ňom dočítate tu.

Foto týždňa

V poľskej rieke Odra uhynuli tony rýb. Presná príčina zatiaľ nie je známa, no ide o jednu z najväčších ekologických katastrof v Poľsku. Viac čítajte tu.