Udelili Biele vrany, dostali ich Anton Srholec aj Andrej Bán

Aj tento rok organizácia Via Iuris a Aliancia Fair-play rozdávali Biele vrany – ocenenia pre statočných ľudí. Dnešný ceremoniál však ovplyvnili viaceré smutné udalosti z posledných dní.

Nebol to len teroristický útok v Paríži, ale najmä smrť novinára Juraja Kušnierika, ktorý viackrát moderoval odovzdávanie Bielych vrán. Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play si na pódiu pripomenula aj Vladimíra Suchodolinského, ktorý popísal tunelovanie vojenského spravodajstva. Začiatkom októbra podľahol zákernej chorobe.

S ňou momentálne bojuje aj jeden z tohtoročných laureátov, obľúbený kňaz, salezián Anton Srholec.

Okrem neho si ocenenie prevzali reportér Andrej Bán a lekár Alan Suchánek so zdravotnou sestrou Magdalénou Kovačovičovou, ktorí upozornili na nákup predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici.

Anton Srholec: Vytlačili ho na okraj, umlčať ho nedokázali

Kňaz Anton Srholec si odovzdávanie Bielych vrán už neužil. Zabránila mu v tom rakovina, s ktorou bojuje v opatere rehoľnej sestry Rity.

„Len v láske možno budovať svet, v ktorom bude dôstojné miesto pre každého človeka.“ To sú slová, ktorými sa kňaz Anton Srholec lúči s čitateľmi v knihe Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov.

V knihe píše, ako ho v neslávnych päťdesiatych rokoch minulého storočia komunisti chytili a uväznili po neúspešnom pokuse utiecť za hranice vtedajšieho Československa. Mimo krajiny ho hnala túžba stať sa kňazom.

Namiesto toho sa mladý, 22-ročný pôvodom Skaličan ocitol za mrežami. Komunisti ho odsúdili na dvanásť rokov, z ktorých si väčšinu odtrpel práve v Jáchymove v uránových baniach. Z jeho spomienok však necítiť žiadnu nenávisť či zatrpknutosť, ale lásku.

Kňazom sa nakoniec stal – vysvätil ho v Ríme pápež Pavol VI. Bolo to v období, keď ľudia z Československa odchádzali. „António“, ako ho volajú priatelia, si však zvolil opačný smer.

Vrátil sa domov, pretože chcel šíriť vieru. Pôsobil v bratislavskom Blumentáli, odtiaľ ho „prevelili“ do Perneka, potom do Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi. Nakoniec o štátny súhlas vykonávať kňazské povolanie v roku 1985 prišiel a vrátil sa k práci robotníka.

Video: Anton Srholec

Po revolúcii by si mnohí mysleli, že ho cirkev prijme s otvorenou náručou – veď jeho kázne počas komunizmu sa stali legendárnymi. Arcibiskup Ján Sokol, ktorý počas režimu pôsobil v organizácii Pacem in terris kolaborujúcej s komunistami, však bol proti tomu, aby mohol Srholec vykonávať pastoráciu.

Kňaz, ktorého veriaci vyhľadávali, mohol ostať zatrpknutý a odísť do dôchodku. To by však nemohlo ísť o Antona Srholca.

Naopak – rozhodol sa, že bude pomáhať ľuďom, ktorí boli rovnako ako on odsunutí na okraj. Založil resocializačné centrum Resoty, kde od roku 1992 pomáhal ľudom bez domova.

„Žobráci a chorí sú nato, aby nám ukázali, že je možné uniesť osud oveľa ťažší. Aby sme videli, ako veľa sme dostali,“ je jedna z jeho myšlienok zachytených v jeho knihe Ako čerstvý chlieb.

Anton Srholec nemal nikdy problém sa vyjadriť. Či už to bolo k aktuálnemu politickému dianiu, alebo k dianiu v cirkvi.

Ako jeden z mála sa otvorene zastal aj odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka. Ešte nedávno, v lete, pozdravil aj svojich priateľov, účastníkov trenčianskej Pohody, hoci už len cez videozáznam a nie priamo v areáli, kde zvykol na záver slúžiť svätú omšu. Obľúbenému kňazovi to totiž nedovolilo zdravie.

Záznam bol nakrútený ešte v nemocnici, kde sa pokúsil s neúprosnou rakovinou bojovať. Hoci v tom čase tento súboj vyhrával, uvedomoval si, že v 86 rokoch prichádza jeho koniec. Ak odíde, tak – ako sám povedal – ako „šťastný a slobodný, ako človek naplnený životom“.

Vždy bolo potešením telefonovať či stretnúť sa s Antonom Srholcom, no dnes to už nie je možné. Nevládze s novinármi komunikovať a nevládal ani prísť na večer Bielych vrán.

Andrej Bán: Vypovedá príbehy, ľuďom z nich aj pomáha

„A nemohli by sme sa stretnúť? Viete, ja som stará škola a nerád sa rozprávam cez telefón.“ Taký je Andrej Bán, reportér a fotograf, oddnes už aj Biela vrana.

Keď sa stretneme, priznáva, že prácu reportéra a fotografa chcel vždy robiť tak, aby mohol vypovedať príbehy iných. Od stola v redakcii sa to nedá. „Pretože len ‚tam vonku‘ sa dá zažiť niečo, čo by ani ten najlepší režisér nevymyslel.“

No Andrej Bán neverí na náhody a nie je to tak ani teraz, keď si prevzal Bielu vranu v tejto „zvláštnej dobe“. Teda krátko po tom, ako sa v Paríži udiali teroristické útoky a ďaleko na Islande zomrel jeho dobrý priateľ Juraj Kušnierik. Andrej Bán bol jeho posledným hosťom v relácii Slová FM. Vlani spolu oslavovali v redakcii .týždňa päťdesiatku a Kušnierik mal vtedy na sebe tričko s Bielou vranou.

Video: Andrej Bán

Ocenenie Andreja Bána prekvapilo a nikdy ho nečakal. Niet sa čo čudovať, veď má len 51 rokov a Bielu vranu dostáva za dlhodobý prínos. Nie za novinársku prácu, ktorej sa venuje takmer tridsať rokov, ale za občiansku angažovanosť.

Hoci sám si myslí, že práca reportéra sa nedá od angažovanosti oddeliť. On totiž nielen píše príbehy ľudí z krajín zasiahnutých vojnovými konfliktmi či ničivými prírodnými katastrofami, ale sa im aj snažil a snaží pomáhať.

Priznáva, že zlom nastal v roku 1999, keď sa vrátil z Kosova. Zatiaľ čo väčšina slovenských novinárov v tom čase pokrývala vojnové udalosti z Belehradu či Nového Sadu, on sa vydal na hranice s Kosovom, odkiaľ utieklo vyše 700-tisíc Albáncov, teda zhruba polovica celej albánskej populácie.

Po návrate sa pýtal sám seba, ako môže týmto ľuďom pomôcť. „Môžete totiž urobiť tie najlepšie fotografie a napísať najlepší text, ale na tých ľudí to má minimálny dosah. V lepšom prípade to má dosah na verejnú mienku tu na Slovensku, ale nie tam.“

A tak Bán spolu s priateľmi, väčšinou novinármi, založil organizáciu Človek v ohrození. Tej sa ako jedna z prvých vecí podarilo obnoviť školu pre deti z Kosova.

Odvtedy pomáhal pri ničivých povodniach na východe Slovenska, bol pri jednej z najúspešnejších zbierok pre obete cunami v Ázii, ktorá ho presvedčila o tom, že Slováci sú solidárni a chcú pomáhať. Dvanásť rokov viedol správnu radu organizácie a venoval sa pritom aj novinárčine, no potom si povedal dosť.

„Rozhodol som sa odísť a naplno sa venovať novinárskej práci. Mám pocit, že takto som oveľa angažovanejší,“ dodáva Bán. Dôkazom je aj tento rok, keď sa ako jeden z prvých slovenských novinárov začal venovať utečeneckej kríze. Ide o tému, ktorá je podľa neho najdôležitejšia od konca druhej svetovej vojny.

Už v lete Andrej Bán upozorňoval na podceňovanie tejto témy a že sa to môže Európe vypomstiť. Nie je rád, že teraz sa jeho slová zdajú ako prorocké.

„Ak by som však mal k tejto téme povedať len jedinú vec, tak len toľko, že kolektívna vina neexistuje. Každý, kto hovorí o nejakej celej – či už náboženskej, alebo etnickej – skupine, že je za niečo vinná, tak je to cesta do pekiel,“ zdôrazňuje Bán. Naráža na vyjadrenia premiéra Roberta Fica o tom, ako začneme s monitorovaním všetkých moslimov na Slovensku.

Bán na svojich cestách po Balkáne, Afganistane, Pakistane, Ukrajine, Haiti, Gruzínsku či v pásme Gazy videl veľa ľudského nešťastia a utrpenia. Napriek tomu vieru v dobro nestratil.

„Na každej svojej ceste som stretával nesmierne dobrých a obetavých ľudí. Dokazuje to, že človek si v tej najťažšej situácii dokáže zachovať ľudskú dôstojnosť a ľudské dobro. A práve v tých najťažších situáciách sa obvykle najlepšie prejavia.“

Alan Suchánek a Magdaléna Kovačovičová: Upozornili na plytvanie a zatriasli vládou

Ešte vlani lekára Alana Suchánka a zdravotnú sestru Magdalénu Kovačovičovú takmer nikto nepoznal. Upozornili však na jeden z najväčších škandálov vlády Roberta Fica, ktorý súvisel s nákupom predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici.

Niektorí kolegovia im hovorili, že zbytočne rozdúchavajú atmosféru v nemocnici a že, ak už nemohli mlčať, radšej sa mali ozvať až potom, keď nemocnica CT prístroj kúpi. Alan Suchánek a Magdaléna Kovačovičová však tieto rady neposlúchli.

Ozvali sa médiám a vďaka tomu sa vlani o takomto čase postupne rozprúdil jeden z najväčších škandálov Ficovej vlády.

V Piešťanoch pôvodne plánovali kúpiť prístroj za viac ako milión eur, čo sa však zmenilo príchodom novej dozornej a správnej rady aj s nominantmi Smeru. Súťaž vyhrala spoločnosť Medical Group, v ktorej v minulosti pôsobil dnes už bývalý šéf parlamentu Pavol Paška. Tá mala dodať prístroj za 1,6 milióna eur.

Video: Alan Suchánek a Magdaléna Kovačovičová

Pre kauzu nakoniec odstúpila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, funkcie sa vzdala aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová, ktorá sedela v dozornej rade nemocnice, a nakoniec odstúpil z funkcie aj Paška.

Polícia nedávno v kauze obvinila osem osôb, no ani jeden z vyššie menovaných medzi nimi nie je. Aj preto je chirurg Suchánek sklamaný. Hovorí, že v normálnom štáte by vyvodenie politickej zodpovednosti nestačilo.

„Títo ľudia sa stále neboja. Báť sa začnú, až keď ich postavia pred súd,“ hovorí lekár, podľa ktorého je aj preto dôležité na všadeprítomnú korupciu upozorňovať. O tom je presvedčená aj Kovačovičová, ktorá pripomína, že po tejto ich „kauzičke“ vyplávalo toho o tom, ako sa ryžuje v zdravotníctve, na povrch oveľa viac.

Obaja ostali ocenením zaskočení a veľmi si vážia, že sa ocitli v spoločnosti Bielych vrán. „Wow – jednoduchý človek sa môže dostať do spoločnosti ľudí, ktorí urobili omnoho viac,“ reagovala na cenu Kovačovičová.

Video: Ako sa po rokoch zmenil život Bielych vrán