Svobodová z Respektu: Babišovi fanúšikovia na mňa kričia, že som žumpa a nech vypadnem

Ivana Svobodová pravidelne navštevuje kontaktné kampane českých politikov vrátane mítingov Andreja Babiša, na ktorých obchádza krajinu so svojím karavanom. Práve z nich priniesla v júni reportáž, v ktorej zachytila kontroverzné výroky bývalého premiéra o dodávaní zbraní na Ukrajinu.

Pred dvoma týždňami počas reportáže s fotografom Milanom Jarošom zachytila policajta bez uniformy s čiapkou ANO, ktorý neskôr kľačal na krku chlapcovi s poruchou autistického spektra.

V rozhovore sa dočítate: 

• ako sa premenili mítingy Andreja Babiša a prečo na nich narastá agresivita;
• aký dosah mali jej reportáže z týchto zhromaždení;
• ako podnecuje bývalý premiér k nenávisti voči svojim odporcom a novinárom;
• či sú mítingy prezidentská kampaň;
• či sa raz môže Andrej Babiš uchýliť k rétorike Roberta Fica.

Vaša posledná reportáž z mítingu Andreja Babiša sa volá Zláskavený Babiš. Čím si to vysvetľujete po mítingoch, kde rozdúchaval vášne aj on sám?

Dôvod je jasný. Reportáž z jeho turné v južných Čechách, kde som s ním chodila ako jediná novinárka, vzbudila veľký záujem verejnosti. Andrej Babiš tam podnecoval názory proti Ukrajincom, prirovnával svojich odporcov k fašistom a nacistom, hovoril ľuďom, že sú zaplatení a že ich tam posielajú vládne strany.

A to celé sa skončilo zakľaknutím chlapca s poruchou autistického spektra, pre ktorého teraz budú školiť stovky policajtov, ako sa správať na mítingoch, kde ľudia hrozia agresivitou a násilím.

Andrej Babiš sa snažil hovoriť, že to nie je pravda a napádaní sú jeho fanúšikovia, ale tak to nebolo. Preto po tej reportáži pozýval všetkých novinárov, aby sa na to prišli pozrieť. A to sa po tomto spoločenskom záujme stalo.

Na túto reportáž nás už z médií prišlo veľa. Chvíľku sme tam boli až v presile. Tam už tú rétoriku úplne zmenil. Napríklad sa úplne vyhol téme Ukrajiny. Prestal vyťahovať to, že ukrajinské deti dostávajú viac než naše české. Už nenazýval svojich odporcov hanlivo, nehovoril, že sú zaplatení. Správal sa skrátka ako bežný opozičný politik.

Ako dlho mu tento prístup vydrží? 

To neviem, ale všeobecne panuje presvedčenie, že veľmi dlho nie. Osočovať ľudí, ktorí s ním nesúhlasia, je jeho dlhodobá metóda.

Boli na kampaniach v júni a teraz v auguste. Ako sa od začiatku leta zmenila rétorika Andreja Babiša, ak nerátame ten posledný vľúdnejší míting? 

V júli som na kampani nebola, takže môžem porovnať len jún a august. Teraz začalo chodiť viac jeho priaznivcov, v júni tam na neho čakali hŕstky 30 až 50 ľudí, väčšinou seniorov alebo školákov. Nebol to počet alebo publikum, ktoré by očakával. Teraz už chodí viac ľudí, 200 aj 300.

Predovšetkým však teraz začalo chodiť viac jeho odporcov, ktorí chodili na jeho mítingy vždy, ale nie v takej veľkej miere. Časť krajiny považuje tieto jeho stretnutia za časť kampane na prezidentské voľby. Tých mítingov ešte zatiaľ toľko nie je a predstava, že by Andrej Babiš mohol byť prezident, v nich vyvoláva väčšiu ochotu ísť protestovať.

Prichádzajú dať najavo, že nie je politikom, ktorého si oni predstavujú. Často to vyjadrujú veľmi hlučným piskotom, niekto tam chodí aj s klaksónom. Ľudia mu na transparentoch najčastejšie pripomínajú, že na Slovensku je zapísaný ako agent ŠTB a jeho ďalšie kauzy ako Čapí hnízdo, za ktoré pôjde v septembri pred súd.

Ďalšia vec, ktorá sa zmenila, je, že tam často dochádza nielen k slovným potýčkam. Jeho podporovatelia chodia dozadu k odporcom Andreja Babiša, urážajú ich, nadávajú im. Je to skutočne veľmi agresívne a nepríjemné prostredie. Celé je to plné zášti.

To je nějaká móda teď? Myslela jsem, že z fašismu a nacismu obviňuje lidi jen Putin. pic.twitter.com/ocW2wjBMCR

— Nora Fridrichova (@NoraFridrichova) August 5, 2022

Čím si vysvetľujete čoraz väčšiu agresivitu? Čo za ľudí ju na tie kampane prináša?

Podľa prieskumov Andrej Babiš nemá veľmi veľkú možnosť osloviť voličov. On prirodzene priťahuje svojich skalných fanúšikov a potom sťahuje aj voličov SPD na hrane extrému. Podobne ako Tomio Okamura hovorí ľuďom, ako sa tu majú zle, aké „nebezpečenstvá“ im hrozia, ale on ich z nich vytiahne.

U Okamuru je to komerčný projekt na vzbudzovanie obáv. Najprv to boli Rómovia, potom utečenci, teraz to sú Ukrajinci. Týchto voličov teraz čiastočne priťahuje Andrej Babiš. Je to aj vojnou, zdražovaním, cenami energií a tým, že v našej aj vašej krajine má vojna svoje dôsledky.

Tí ľudia žijú v obavách a takýto typ populizmu na nich zaberá. Keď sa napríklad ľudí pýta, či vedia, aký plat berie predsedníčka snemovne z TOP 09 Markéta Pekarová Adamová, vzbudzuje tým u nich závisť a v tomto duchu to priťahuje typ voliča, ktorý je známy z mítingov Tomia Okamuru.

Koncom júna ste priniesli reportáž, kde ste zachytili jeho výroky, že Česko už pomáhalo Ukrajine dosť. Zmenila sa od týchto okamurovských výrokov jeho rétorika v prípade Ukrajiny? 

Jeho mítingy sa nesú v atmosfére kritiky vlády, čo sa od opozičného politika dá očakávať. Ale to, že nemáme dodávať zbrane Ukrajine, povedal len v júni. Odvtedy už tento výrok nezopakoval.

Podľa reakcií z nášho posledného stretnutia ho evidentne hnevá, že jeho slová, že Putina sme už zastavili a nie je potrebné dodávať Ukrajine zbrane ďalej, citovali všetky médiá. On nechce byť úplne videný ako niekto, kto nechce pomáhať Ukrajine. Lenže tento jeho výrok nič iné ako to, že nechce dodávať zbrane, neznamená. Hoci to ďalej nehovorí, nevieme, čo si skutočne myslí.

Zníži sa niekedy Andrej Babiš až k tomu, že začne napríklad vyťahovať konšpirácie a hovoriť o Sorosovi ako Robert Fico? 

Sledujem aj to, ako sa vyjadruje Robert Fico. Musím povedať, že k tomu má zatiaľ Andrej Babiš pri vojne na Ukrajine a vzťahu k Rusku ďaleko. Či tam môže dôjsť, si netrúfam povedať. Jeho politickým vzorom je Viktor Orbán. Aj jeho kampaň pred voľbami do snemovne sa niesla v duchu strašenia utečencami, aj keď tu široko-ďaleko žiadni neboli. Napríklad ľuďom hovorili, že Piráti pozvú migrantov a tí ľuďom potom vykradnú ich chaty.

Andrej Babiš je schopný povedať čokoľvek. A keď je niekto schopný povedať čokoľvek, čokoľvek môžeme od neho aj čakať. Nikto nevie, aký on v skutočnosti je, čo vo svojej podstate chce, o čo usiluje, aká je jeho vízia sveta, krajiny a prezidentstva. Myslím si, že to netušia ani jeho najbližší poradcovia, pretože Andrej Babiš je premenlivo bezobsažný.

Preto neviem odpovedať na otázku, či by raz pritvrdil rétoriku až k takému vzbudzovaniu nenávisti, ako napríklad vidíme u vášho bývalého premiéra.

Mal by ho v ANO kto zastaviť, alebo by sa tomu prizerali ako ľudia v Smere?

V hnutí ANO sa za jeho existenciu našlo len pár jednotlivcov, ktorí sa proti svojmu predsedovi nejak vymedzili. A ani teraz sa nevymedzujú, keď hovoril občanom, ktorí s ním nesúhlasili, že sú nacisti a fašisti. Žiadny odpor sa nezdvihol ani proti nevkusnej kampani vzbudzujúcej hnev ľudí pred snemovými voľbami. Neočakávam, že by ho niekto zastavoval.

Vás kolega Ondřej Kundra ešte v júni pre Denník N povedal, že všetko nasvedčuje tomu, že tieto mítingy sú prezidentská kampaň a Babiš sa na ňu chystá. Ako to po dňoch strávených na jeho mítingoch vidíte vy? 

Ja to neviem, ale to neznamená, že nemám informácie. Nevie to nikto a nevie to ani on sám.

Hovorila som s nejakými ľuďmi mimo mediálneho prostredia, ktorí majú k nemu prístup. Jeho rozhodnutie kandidovať sa nemení len z týždňa na týždeň, ale aj v priebehu dňa. Je tam veľa premenných.

Proti jeho rozhodnutiu hrá to, že je úplne jasné, že pokiaľ by do kampane šiel, znova sa nám zaplnia námestia ľuďmi, ktorí budú proti tomu protestovať. Aj keď sa tvári, že je mu to jedno, a hovorí o svojich odporcoch hanlivo, z jeho reakcií som vypozorovala, že mu to jedno určite nie je.

Majú k dispozícii aj prognózy a analýzy, ako by dopadol v druhom kole. Zatiaľ to vyzerá tak, že nie je vôbec žiadna istota, že by vyhral. Vo štvrtok vyšiel posledný prieskum, podľa ktorého zostal druhý za generálom Petrom Pavlom. Povedala by som, že ak by sa mal rozhodnúť dnes, tak skôr do toho nepôjde. Ale ťažko povedať.

Pred týždňom ste v reportáži zachytili policajta v civile, ktorý mal na hlave dve šiltovky ANO. Neskôr počas kampane kľakol na krk chlapcovi s poruchou autistického spektra po tom, ako vzal reproduktor. Ozval sa vám on alebo niekto z jeho okolia? 

Neozval, ale veľmi intenzívne to riešil aj policajný prezident a mal k tomu tlačovú konferenciu. Vyjadroval sa k tomu veľmi kriticky, pretože keď sú na mítingoch neuniformovaní policajti, väčšinou nezasahujú. Len v neodkladných prípadoch. A, samozrejme, nemajú mať na mítingoch reklamné čiapky politikov, pretože to ničí dôveru v nestrannosť polície.

V tomto prípade neuniformovaní policajti aj zasahovali, čo kolega Milan Jaroš nafotil.

Zdá sa, že samotný zákrok na školákovi rieši policajná inšpekcia. Šiltovka na hlave sa bude v prípade policajta riešiť najskôr ako disciplinárne konanie, pretože nejde o trestný čin, len to znižuje dôveru v políciu. Policajt nemôže chodiť v čiapke politika počas toho, ako má dozerať na verejné zhromaždenie. Každopádne to nasvedčuje tomu, že zrejme to nemalo spojenie s fanúšikovstvom Andreja Babiša.

On si tam kúpil zmrzlinu a tvrdil, že si vzal čiapky, ktoré tam rozdávali. Potom chcel niečo natáčať, tak si dal tie čiapky na hlavu. Je to trochu divné vysvetlenie, ale každopádne nenájdete v polícii nikoho, kto by schvaľoval takéto správanie.

V médiách aj na sociálnych sieťach po zásahu na chlapca vyšli komentáre s otázkou, či robí polícia Andrejovi Babišovi ochranku. Boli by ste s týmto výrokom opatrná?

Nemám vôbec pocit, že by to tak bolo. Rozumiem tomu, že je tu veľká ostražitosť, či na políciu nemá vplyv niekto, kto by vplyv na ňu nemal mať. Z mojej skúsenosti však tomu na tých mítingoch nič nenasvedčovalo.

Andrej Babiš a aj miestni politici z ANO, ktorí zhromaždenia zvolávali, od polície vyžadovali, aby zasiahla proti protestujúcim. Polícia trpezlivo vysvetľovala, že proti hluku zasahovať nemôžu. Vôbec sa mi nezdalo, že by polícia šla Babišovi na ruku.

Skôr vzbudilo pozornosť to, že na akciách sú neuniformovaní policajti, teda kriminalisti, ale chodím na mítingy roky a viem, že títo policajti tam sú často. Je bežné, že monitorujú a natáčajú, čo sa tam deje.

,,Pak ho zalehnou tři muži v civilu, co vypadali jako ochrankáři. Ukáže se, že jsou to policisté."😐

Jak je možné, že policisté bez uniforem nosí BUREŠOVU KŠILTOVKU a zaklekávají žáka 8. třídy?😡Proč dělá @PolicieCZ běžnému poslanci za naše peníze "ochranku" a terorizuje lidi? pic.twitter.com/QyE22vGvUD

— Vladimír Sedláček (@Sedla_v) August 4, 2022

Zmenil sa nejak aj postoj podporovateľov voči novinárom po tom, ako ste priniesli reportáž o neochote expremiéra posielať zbrane na Ukrajinu, a po zásahu na chlapca?

Samozrejme. Bolo to hneď na mieste. Na koho sa Andrej Babiš zameria a koho za niečo označí, ten to potom schytá aj od jeho fanúšikov. To je podstata jeho práce s davom. Neviem, či to robí zámerne, či si to užíva. Neviem, prečo má potrebu povedať, že som skorumpovaná žumpa.

Samozrejme, že potom za mnou tí ľudia chodia, rôzne mi nadávajú a Milanovi strkajú do objektívu ruky. Kričia rovnako ako Babiš, že sme žumpa a nech vypadneme. Hľadajú, ako človeku ublížiť.

Prídu a začnú hodnotiť aj môj vzhľad. Snažia sa nájsť moje slabé miesta. Keď človek sedí za počítačom, napíše hocijaký komentár alebo urážku a snaží sa toho „protivníka“ nejako dotknúť. Ja som po týždni v južnom Česku mala pocit, že sa tieto nenávistné komentáre preniesli zo sociálnych sietí na tie trávniky a námestia.

Musím však dodať, že nie všetci takí boli. Na mítingy chodia väčšinou starší ľudia, časť z nich je úplne pokojná. Niektorí sa prišli pozrieť len zo zvedavosti, alebo sa im páči, že Andrej Babiš „je bohatý a ešte aj niečo robí“.

Alebo cítia nejaké ohrozenie a obavy spôsobené vojnou a ekonomickou neistotou. Tí sa, samozrejme, nesprávajú zle. Ale je tam veľká časť typu ľudí, ktorých som zvykla vídať na mítingoch SPD, a tí si neberú žiadne servítky. Jednoducho sa prídu vybúriť.

Obrnili ste sa už voči takýmto osobným urážkam? 

Z podstaty práce musíme byť voči týmto veciam obrnení, pretože chodíme do rôznych prostredí, kde to nemusí byť pre novinárov úplne príjemné. Takúto agresiu voči novinárom alebo ľuďom, ktorí nevyjadrujú na zhromaždeniach podporu ich obľúbenému politikovi, som zažila práve len pri Tomiovi Okamurovi alebo malých obskúrnych hnutiach ako Blok proti islamu.

Ale v takejto miere od niekoho, kto je bývalý premiér a kto si myslí, že ešte bude v politike vysoko mieriť, a má podporu značnej časti verejnosti, to je celkom novinka.

V staršom rozhovore pre denník SME ste povedali: „Na Slovensku cítim medzi novinármi a politikmi otvorené nepriateľstvo. Politici vás neváhajú aj menovite urážať. Aj reakcia z novinárskej obce je mierne rozladená až agresívna.“ Preniesla sa táto situácia po týchto mítingoch Andreja Babiša už aj do Česka? 

V tej miere, čo som videla na Slovensku, nie. Možno to v tomto rozhovore vyzerá zvláštne, pretože som vám práve opísala, ako Andrej Babiš ukáže prstom na novinárov a začne ich urážať, ale okrem neho a Tomia Okamuru to nerobí nikto. A už vôbec sa to nedeje na tej vládnej úrovni, ktorú som videla na Slovensku. Nedialo sa to ani na vládnych tlačových konferenciách, keď bol Babiš premiér. Na rozdiel od takého Roberta Fica.

Chápem, v akej situácii boli slovenskí novinári po rokoch lží a podvodov Ficových vlád. Dookola opisovali korupciu a mafiánske praktiky, prepojenie politikov s políciou a prokuratúrou, ale to celé vždy politici alebo nepoctivá polícia ukončili tvrdením, že sa nič nestalo. A celé to vyvrcholilo vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Takto zlé to u nás rozhodne nie je.

Pozornosť médií vzbudilo aj to, keď vás a fotografa Milana Jaroša počas minulého roka Andrej Babiš vyhodil z lode, kde mal kampaň. Opakuje sa niečo takéto? 

Keď vás pri vchode z lode, ktorú si prenajal, vyhodí, je to iné, ako keď na vás kričí na námestí. Z námestia alebo miesta pred domom seniorov vás nikto vyhodiť nemôže, pretože ide o verejný priestor. Andrej Babiš sa už o to na mítingoch pokúsil, vyzýval ma, aby som odišla. Potom dal pokyn svojmu hovorcovi: „Odveďte si ju!“ Ten odpovedal, že ma nevlastní, tým sa to skončilo.

Prial by si, aby na mítingoch boli novinári, ktorí o ňom nepíšu kriticky, ale to sa mu nemôže podariť. To, že by si mohol vyberať novinárov, ktorí budú o ňom referovať iba v pozitívnom zmysle, sa mu asi nesplní.

Koncom minulého týždňa zverejnil francúzsky denník Le Monde, že Andrej Babiš čelí vo Francúzsku obvineniu z prania špinavých peňazí. Bude to podobné ako s Pandora Papers, ktoré nemali pred voľbami do snemovne takmer žiaden vplyv?

V prieskumoch Andrej Babiš nemá šancu zasiahnuť voličov demokratických strán, ako on sám rád hovorí s patričným dešpektom. Má šancu zasiahnuť tých, čo má, prípadne odtiahnuť pár ľudí od Okamuru. Ale skalnému voličovi sú tieto kauzy ukradnuté, nech sa deje úplne čokoľvek.

Na mítingoch nie je reč o ŠTB, obvinení s čerpaním eurodotácií v kauze Čapí hnízdo, kde klamal verejnosti – teraz rieši súd trestnú rovinu prípadu –, správaní počas covidu alebo jeho strete záujmov s Agrofertom a Mafrou, ktorá vlastní mnohé české médiá. Za tento stret záujmov teraz musíme ako krajina platiť sankcie 82 miliónov Európskej komisii.

Na týchto zhromaždeniach stoja ľudia, ktorí nadávajú, že nie sú peniaze na ich životy, ale toto im je úplne jedno, a keď na to príde reč, povedia, že 82 miliónov je kvapka v mori. Pretože neexistuje nič, čo by ich mohlo priviesť ku kritickému mysleniu o Andrejovi Babišovi.

Babiš sám hovorí aj na mítingoch, že vláda sa nestará o ľudí, ale Agrofert má fond pre samoživiteľky a vyzýva ich, nech prídu požiadať, keď budú niečo potrebovať. Tomu ľudia tlieskajú a obdivujú ho za to. Lenže to, že pre stret záujmov v prípade Agrofertu a jeho nadácie budeme platiť 82 miliónov, im nedochádza. Ak im to aj niekto chce vysvetliť, mávnu rukou, že to skoro nič nie je.

Jeho voličov to teda určite neovplyvní.