Denník N

Ako vyzerá hniezdo európskeho džihádizmu

Jedna z razií v belgickom Bruseli po útokoch v Paríži. Foto – TASR/AP
Jedna z razií v belgickom Bruseli po útokoch v Paríži. Foto – TASR/AP

Belgický Molenbeek sa podľa miestnych nikdy nepozbieral z hospodárskej krízy.

Autor je publicista a konzultant.
Momentálne prechodne žije v Bruseli

Štvrť hodiny chôdze od Grande Place, malebného stredovekého námestíčka v úplnom centre Bruselu, máme veľký problém. Keď píšem „máme“, nemyslím tým len dočasných či trvalých obyvateľov belgického hlavného mesta. Ten problém sa týka celej Európy, pretože reč je o európskom hniezde džihádistického terorizmu.

Už pár hodín po piatkových teroristických útokoch v Paríži sa bruselská štvrť Molenbeek dostala do všetkých správ. Vyšlo totiž najavo, že niektorí z teroristov zapojených do útokov v Paríži (vrátane organizátora, ktorý sa teraz nachádza pravdepodobne v Sýrii) žili práve tu. Rovnako ako niektorí z útočníkov na satirický časopis Charlie Hebdo, autor nedávneho nevydareného útoku v rýchlovlaku Thalis a účastníci niekoľkých ďalších teroristických útokov v nedávnej minulosti.

„Idem vyčistiť Molenbeek,“ vyhlásil už v sobotu, deň po parížskych útokoch a pár hodín po odhalení ich bruselskej stopy, belgický minister vnútra. A tak sa od soboty mestom neustále preháňajú kolóny húkajúcich policajných áut a v samotnom Molenbeeku už prebehlo niekoľko veľkých protiteroristických razií, domových prehliadok a zatýkaní.

Hotspot džihádistov

Táto štvrť, tak blízko historického centra aj „európskej“ štvrte, dostala označenie „hotspot džihádistov“. Pritom ak nie ste zapojení do ilegálneho obchodu so zbraňami, do teroristických sietí alebo nepatríte k návštevníkom wahábistických mešít, nič zvláštne by ste si asi v Molenbeeku nevšimli.

Je to stará robotnícka štvrť, ktorej sa kedysi hovorilo aj „malý Manchester“, ale od prepadu priemyselnej výroby počas veľkej hospodárskej krízy sa podľa miestnych už nikdy nepozbierala. Ešte aj dnes sa tu však pekné zákutia striedajú s tými zanedbanými, hoci tých je viac (ale v tomto Molenbeek nie je v porovnaní s inými predmestiami až takou výnimkou).

V posledných desaťročiach tam žije čoraz viac moslimských prisťahovalcov, ale miešanie kultúr a farby pleti tiež nie je niečo, čo by bolo v Bruseli výnimočné. V tejto štvrti je najvyššia nezamestnanosť zo všetkých belgických okresov (vyše 30 percent), chudobu cítiť na prvý pohľad a o vysokej kriminalite sa v súvislosti s ňou hovorí už dlho.

No napriek tomu bol rozsah odhalení po uplynulom víkende pre mnohých, ktorí v Bruseli žijú (najmä ako jeho dočasní obyvatelia, a tých je v Bruseli plnom rôznych medzinárodných inštitúcií viac ako dosť), nepríjemným prekvapením. Na pokoji nikomu nepridalo ani priznanie belgického ministra vnútra, že „o situácii v Molenbeeku veľa nevieme“.

Skrátka, nie je to miesto, kam by sa človek išiel večer poprechádzať. Ani pred týždňom, a už vôbec nie teraz.

Je zrejmé, že niečo sa musí udiať. Ak sme sa doteraz možno občas neubránili pocitu miernej prehnanosti pri pohľade na belgických vojakov v prilbách, nepriestrelných vestách a so samopalmi pred vládnymi budovami, európskymi inštitúciami, veľvyslanectvami, pred židovským múzeom a školami, asi sa teraz začneme pozerať skôr na to, či by ich tam nemalo byť viac.

Tí vojaci pôsobia trochu hrozivo, ale tvária sa milo a sú vždy ochotní odkývať okoloidúcim deťom alebo podržať dvere starším ľuďom; pribudli pred chránené budovy po vlaňajšom útoku v bruselskom židovskom múzeu. Ďalším dôvodom ich väčšieho výskytu (a zvýšenej policajnej aktivity) bol útok na parížsku redakciu Charlie Hebdo zo začiatku tohto roka.

Aktuálny problém je v tom, že kým predchádzajúce útoky smerovali proti konkrétnym skupinám ľudí (a teda bolo zrejmé, hoci väčšinou až ex post, koho treba chrániť), piatkové útoky v Paríži smerovali proti náhodným cieľom. A náhodných cieľov so všetkými tými vlajkami Európskej únie na každej druhej budove je veľa aj v Bruseli.

Priamo pod nosom

Lenže postaviť vojakov pred každú budovu v meste asi nie je riešenie. Skôr sú vo výhľade iné zmeny. Napríklad zefektívnenie práce polície. „Brusel je relatívne malé mesto s 1,2 miliónom obyvateľov, ale máme šesť policajných oddelení a 19 rôznych okresov. New York má 11 miliónov obyvateľov. A koľko má policajných oddelení? Jedno,“ posťažoval sa len pár dní pred parížskymi útokmi belgický minister vnútra, ktorého plány na reformy majú po tragických útokoch o poznanie väčšiu šancu.

Zmenou fungovania prejdú asi aj tajné služby, ktoré sú podľa novinárov zo servera Politico nekoordinované a bez jasnej zodpovednosti, digitálna výmena informácií je sporadická a až do roku 2015 nemali ani tím na monitorovanie potenciálnych teroristických aktivít na internete. Belgické tajné služby o parížskych útokoch podľa všetkého nič netušili, hoci kľúčových aktérov mali priamo pred nosom.

Hrozba ďalších džihádistických útokov je tu, v Bruseli, veľmi prítomná, a preto je veľmi vysoká šanca, že jej budú miestne úrady čeliť aj inak než len silnými rečami. Dobrým znamením je už len to, že nikto z politikov zatiaľ neprišiel na tlačovú konferenciu v čiernej polokošeli.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Paríži

Komentáre

Teraz najčítanejšie