Neverte politikom, ktorí nadužívajú slovo „ja“ a „národ“, zneužijú vás
Každá generácia stojí jednou nohou na ramenách tej predchádzajúcej (epigenetický prenos) a druhou v neznáme. To prvé je dedičstvo, druhé je tvorené aktívnym bytím. Rozprávanie o dedičstve je rozprávaním príbehov. Porozprávať však vieme iba časť svojho príbehu. Zvyšok je ukrytý v nevedomí alebo v neznáme. Udalosti „veľkého tresku“ po novembri 1989 sú však dostatočne čerstvé a generácia ’89 nemlčí, pokiaľ ešte žije.
Správne by bolo hovoriť o tej časti generácie ’89, ktorá sa podieľala na zmene režimu a transformácii československej spoločnosti. Boli to predovšetkým občianske a politické hnutia Občianske fórum, Verejnosť proti násiliu a Maďarská nezávislá iniciatíva plus pestrá plejáda občianskych zoskupení a pomerne malá skupina ich lídrov a jednotlivcov, ktorí sa angažovali „na vlastné triko“.
Hovorím o období po prvé slobodné voľby v lete (jún) 1990, keď bol definovaný ústavný rámec transformácie spoločnosti a jeho hlavné piliere (odstránenie článku o vedúcej úlohe Komunistickej strany z ústavy, rovné formy vlastníctva a pravidlá transformácie ekonomiky, odpolitizovanie školstva, náboženské, politické, menšinové práva, nezávislosť médií a podobne. Slovo „definovaný“ však neznamená aj uskutočnený.
