Denník N

Víkend bolesti, strachu, stresu a neskutočnej radosti. Ako som zabehla Od Tatier k Dunaju

Tím Denníka N v cieli štafety Od Tatier k Dunaju 2022. Foto – N
Tím Denníka N v cieli štafety Od Tatier k Dunaju 2022. Foto – N

Veronika Prušová a s ňou 11 ďalších pretekárov v tričku Denníka N nedávno úspešne zabehli populárne štafetové preteky.

Od rána mi bolo zle. Keď som sa pokúsila niečo zjesť, len sa to zhoršovalo. Rozumela som však, že niečo do seba musím dostať, lebo potrebujem energiu. O niekoľko minút ma čakal posledný z mojich troch behov štafety Od Tatier k Dunaju.

Len pár dní predtým som si nevedela predstaviť, ako ďaleko dokáže človeku posunúť hranice zvládnuteľného utrpenia pol druha dňa trvajúca bežecká štafeta.

Bola som súčasťou dvanásťčlenného tímu Denníka N. Náš bežecký tím dobehol do cieľa už pred vyše dvomi týždňami, no ja som potrebovala trochu času, aby som ten zážitok spracovala.

Bol to víkend plný bolesti, strachu o iných, stresu zo zlyhania a nakoniec obrovskej radosti. Toľko emócií v takom krátkom čase som už dávno nezažila.

Väčšina z nás prekonala svoje dovtedy predstaviteľné biologické limity len preto, aby sme to nepokazili ďalším členom tímu. Prekonávali sme sa napriek tomu, že niektorí sme sa videli prvýkrát v živote len pár hodín pred štartom.

Takmer dva dni sme presedeli v dvoch veľkých dodávkach, v ktorých to už po pár hodinách smrdelo od prepotených tričiek a tenisiek. Žiadna eventovka vám nepripraví lepší tímbilding.

V úvode kopce, na konci monotónna rovina

Pre väčšinu z nás dvanástich, ktorí sme druhý augustový víkend bežali Od Tatier k Dunaju, to bola premiéra. Tento rok sa síce bežal len desiaty ročník, no v bežeckej komunite to už je pojem a méta, ktorú chcú pokoriť mnohí.

No už aj samotné zorganizovanie bežeckého tímu je vytrvalostná disciplína. Najprv musíte mať partiu aspoň dvanástich ľudí. Nemôžu to však byť žiadni rekreační bežci, ktorí sa z času na čas idú prebehnúť na bratislavskú hrádzu či do Sadu Janka Kráľa.

Všetci by mali zvládať desať kilometrov pod hodinu a veľmi sa zíde aj pár takých, čo ľúbia kopce a behajú po nich rýchlo.

Trať Od Tatier k Dunaju sa beží z Jasnej na petržalské Tyršovo námestie. To je 345 kilometrov rozdelených do tridsiatich šiestich úsekov dlhých od približne sedem až po dvanásť kilometrov. Prevýšenia sú miestami vyše päťsto metrov. Našťastie len v úvode, neskôr bojujete skôr s nekonečnými rovinami.

Tím Denníka N: Horný rad zľava – Michal Rusina, Didier Rogasik, Dušan Krajči, Mirek Tóda, Marian Bene Benkovič, Ľuboš Michálik, Tomáš Kálman a Marianna Onuferová (nakoniec po prekonanom covide nebežala). Dolný rad zľava – Michal Onufer, Veronika Prušová, Tomáš Čorej, Tomáš Hudák a Konštantín Čikovský. Foto – N

Tri behy za dva dni

Ak ste v tíme dvanásti, znamená to, že každý člen pobeží trikrát. Beží sa nonstop, vo dne, v noci. My sme nesprávne odhadovali, že každý z nás

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie