Do konca života budem na antidepresívach. Aké to je a ako sa s nimi žije

Koncom júna napísal náš kolega Matej Ondrišek prvý článok o svojom boji s depresiou. V tomto texte opisuje, ako sa mu darí dnes.

Po siedmich mesiacoch boja s depresiou sa pomaly zmierujem s tým, že zvyšok života strávim na antidepresívach. Počas nedávnej hospitalizácie mi to potvrdila aj lekárka. Hovorila o akejsi udržiavacej dávke, ktorá sa stane stálou súčasťou života mnohých pacientov s depresiou.

Táto informácia pre mňa nebola prekvapením, keďže som s ňou počítal a na lieky som si za ten čas už zvykol. V podstate si už bez antidepresív ani neviem predstaviť život a som vďačný, že existujú, pretože bez nich by môj boj s chorobou bol oveľa náročnejší.

Neviem, ako to majú ostatní ľudia trpiaci depresiou, no ja som sa stal „odborníkom“ na lieky. Antidepresíva ma fascinujú a pri ktoromkoľvek zo štyroch druhov, ktoré som užíval, som hneď mieril na internet a chcel sa dozvedieť čo najviac o účinkoch a skúsenostiach iných.

Taktiež som pochopil, že pri užívaní antidepresív je kľúčová trpezlivosť, pretože ich účinky sa zakaždým prejavili až po niekoľkých týždňoch a navyše sa lekárom nie vždy podarí na prvý pokus trafiť to správne. Prvé tri predpísané antidepresíva mi zabrali len do určitej miery a teraz verím, že pri štvrtom to konečne bude inak.

Boj s depresiou je zdĺhavý, únavný a frustrujúci. Ako mi povedala jedna terapeutka, pri duševnej poruche platí, že keď urobíte jeden krok vpred, nasledujú dva kroky vzad.

V tejto chvíli ma teší aspoň to, že sa mi darí vysádzať návykové benzodiazepíny, teda lieky proti úzkosti.

Aké som zažil vedľajšie účinky

Ako mnohí, aj ja som pri predpísaní antidepresív pociťoval obavy z možných vedľajších účinkov. Nad tým, že by som sa s depresiou pasoval bez liekov, som však nepremýšľal, a tak som s vedľajšími účinkami rátal.

Zažil som ich niekoľko; prvý predpísaný typ mi napríklad spôsoboval sucho v ústach. Pri tých silnejších nastúpila absolútna strata libida, čo je síce veľmi nepríjemný, no pre mňa osobne nie ten najnepríjemnejší vedľajší účinok.

Tým je jednoznačne zhoršenie zraku, respektíve rozmazané videnie. Napríklad pri sledovaní hokejových prenosov vidím na puk chvíľami dobre a chvíľami takmer vôbec. Keďže nosím okuliare, najskôr som si myslel, že sa mi len prirodzene zhoršil zrak, no jeden z lekárov mi povedal, že ide o vedľajší účinok antidepresív.

V tejto chvíli naozaj neviem, či mám svoj problém riešiť aj s očným lekárom. Zrejme ešte nejaký čas počkám, či sa videnie upraví, a ak nie, zájdem si po recept na nové okuliare.

Bol by som nerád, ak by som musel znovu skúšať nový druh antidepresív. Rád by som už raz a navždy zostal pri jednom druhu, ktorý ma bude sprevádzať zvyškom života.

Ešte neviem, ako spracovať fakt, že do konca života sa môžem boriť aj s vedľajšími účinkami liekov. S nízkym libidom sa podľa môjho psychiatra dá pracovať, no zatiaľ neviem ako – užívaniu viagry by som sa rád vyhol.

Na čo stále čakám

Antidepresíva by som osobne nenazýval tabletkami šťastia. Skôr sú akousi barličkou, ktorá depresívnemu človeku pomôže, aby sa cítil trochu lepšie a trochu viac sám sebou.

Po siedmich mesiacoch totiž na pocity šťastia a radosti stále čakám. Za toto obdobie som sa úprimne zasmial možno toľkokrát, že by sa to dalo zrátať na prstoch dvoch rúk.

Sám som zvedavý, či v mojej liečbe nastane veľký zlom a začnem si úprimne užívať život, alebo sa budem musieť zmieriť aj s faktom, že zvyšok života prežijem emočne plochý. Pri poslednej hospitalizácii mi na terapii vraveli, že žiadna depresia netrvá večne, no ja to práve teraz vnímam presne naopak – zdá sa mi, že sa to nikdy neskončí.

Zároveň sa však musím opäť vrátiť k spomenutej trpezlivosti – moje terajšie antidepresíva beriem niečo vyše šesť týždňov, takže plný účinok by sa stále ešte len mal dostaviť.

Dám im ešte šancu, pretože aj tak nemám na výber.

Ak to príde, možno antidepresíva začnem nazývať tabletkami šťastia a budem za ne ešte vďačnejší než teraz.

Ako vysadzujem benzodiazepíny

Okrem antidepresív som dlhší čas užíval aj benzodiazepíny proti úzkosti. Vystriedal som tri druhy, ale dnes som rád, že som dávky znížil na minimum a čoskoro ich vysadím úplne. Pri dlhodobom užívaní je totiž vysoké riziko vzniku závislosti.

Vysadzovanie benzodiazepínov je proces, ktorý sa nedá urobiť nárazovo, ale musí ísť o postupné kroky. U mňa sa to takisto nezaobišlo bez nepríjemných symptómov, najmä silných triašok a stavov intenzívnej nervozity.

Vysadzovanie je náročné aj z psychického hľadiska: viete, že keď si dáte tabletku, bude vám lepšie, čo vo vás vyvoláva silné nutkanie. Musíte však odolať a ja som úspešne odolával, až som sa začal cítiť lepšie aj bez liekov proti úzkosti.

V súčasnosti si dávam iba jeden slabý benzodiazepín pred spaním a do desiatich dní by som s ich užívaním mal prestať úplne.

V boji s depresiou to bude znamenať jedno veľké víťazstvo, ktoré by mi malo priniesť vyššiu kvalitu života. Dlhodobé užívanie benzodiazepínov by bolo len nebezpečným maskovaním problému.

Čo ma teraz čaká

Život s depresiou je plný neistoty a nikdy si nemôžete naisto povedať, že ste z najhoršieho vonku. V tejto chvíli som však na určitej úrovni a verím, že sa mi podarí ustáliť sa v bode, keď sa môj stav už aspoň nebude zhoršovať.

Istá miera stability je dôležitým predpokladom zapojenia psychoterapie, ktorá by aj pre mňa mala mať mimoriadny význam. Antidepresíva totiž na všetko nestačia a človek sa musí snažiť pomôcť si aj sám.

Blahodarný efekt má na mňa napríklad, keď sa premôžem a prinútim sa k fyzickej aktivite – už len po jednej roztrasenej prechádzke sa krátkodobo cítim lepšie.

Do konca roka by som sa taktiež rád vyhol ďalšej hospitalizácii – po troch tohtoročných už nechcem nemocnicu ani vidieť.

Zostáva teda len veriť, že antidepresíva budú zaberať aj naďalej a príde toľko očakávaný zlom.