Anton Srholec: Dnes verím, že sa zázraky dejú
Kňaz bojujúci s nevyliečiteľnou chorobou si prišiel vlani v novembri k pamätníku Brána slobody v Devíne pripomenúť 26. výročie pádu komunistického režimu a obete komunizmu. Prečítajte si jeho príhovor.
Zomrel kňaz Anton Srholec, bojovník proti komunizmu
Milí hostia,
ďakujem vám, že ste dnes prišli a zúčastnili ste sa na tejto našej slávnosti.
Osobitne ďakujem bývalým politickým väzňom – ľuďom, ktorí prinášali veľké obete.
Nesmiem zabudnúť pozdraviť najstaršiu dámu, ktorá je medzi nami. Do stovky jej chýbajú iba tri roky a nevynechá jediný rok túto našu spomienku. Pani Šestáková, ktorá by vedela rozprávať o tom, čo to znamená mať manžela, architekta mostov, vo väzení. Čo znamená byť vysťahovaná z Bratislavy v akcii B, a ako Panenka Mária hľadať prístrešie pre seba a svoje deti a chodiť za manželom roky do väzení.
K príbehom týchto ľudí patrí aj môj vlastný príbeh – príbeh „študenta Skaličana, kerý si zaumienil, že chce študovať teológiu“ a ktorý tvrdohlavý od tej myšlienky neustúpil. A keď to nebolo možné tuná v republike, chcel ísť tam, kde to možné bolo. Aj moje meno mohlo byť na tomto pomníku.
Dnes verím, že zázraky sa dejú. Verím, že keď tí chlapci vtedy po nás strieľali – prečo by sa tá guľka namierená na mňa nemohla odraziť od krídla anjela? Prečo by nemohol ten anjel ochranca potriasť tomu chlapcovi rukou samopalu, aby trafila vedľa, a prečo by mu nemohol napovedať, nech strieľa vedľa – však aj toto sú ľudia.
Nezabúdame na príbehy ľudí – vyše 400 zastrelených v túžbe za slobodou.
Keď sme prechádzali cez hranice a lietali tie guľky, tak som si myslel: „Bože, teraz alebo nikdy.“ Som tu a ja za to ďakujem Bohu. Za ten pokus o prechod hraníc odsúdený na 12 rokov väzenia, desať som si odkrútil poctivo na smolke a na uráne.
Dnes nemôžeme zabudnúť na to, ako naši ľudia na Slovensku – 71-tisíc mužov a žien – bolo napchatých vo väzniciach a väznice boli ako veľké monastíry, kde ľudia hladovali a modlili sa. My nemôžeme zabudnúť na to, aké obete priniesli ľudia, ktorí boli zatvorení, diskriminovaní, odsunutí na vedľajšiu koľaj.
Ja osobne som poznal päť kňazov, ktorých za doteraz nevysvetlených podmienok našli zavraždených a zavraždili ich komunisti. A doteraz sú to neuzavreté prípady.
Koľko obetí priniesli ľudia, ktorí trvali na svojom názore, viere a presvedčení, a koľko strachu a hrôz prekonali, aby uchránili svoje deti a prežili dôstojne svoj život.
A tak naše slávnostné stretnutie nie je len pripomienkou – my nie sme len yesterday men. My dobre vieme, my starí veteráni a pamätníci, aká daň sa platí za slobodu. Zápas o kvalitu demokracie však stále pokračuje, to nie je prechádzka ružovou alejou.
Nezabúdame na posledné, už v demokracii počas 26 rokov nevyriešené prípady Daniela Tupého, Fera Javorského, Ernesta Valka.
My, ktorí máme v pamäti dve hrozné svetové vojny v minulom storočí, my, ktorým napchávali hlavy sovietskou demagógiou, my vieme, aké vetry fúkali z Moskvy. Preto sa dištancujeme od všetkých pokusov zvrátiť dejiny, od sentimentality a ľudí, ktorí by radi vrátili dejiny naspäť, aby sme sa opäť stali satelitom jedného impéria.
Naopak, my sme Európa a my s Európu znášame chvíle radostné aj ťažké. My sme Európa a ešte máme víziu, sme Európa až po Ural. Dve tisícročia Európa bola ako polostrov veľkého ázijského subkontinentu, ale vyžarovala do sveta hodnoty, ktorých my sa nevieme vzdať.
Odsudzujeme v dnešnom svete aj šírenie strachu, teroru a násilia.
Jednoznačne sa hlásime k Európe, ktorá ponúka hodnoty, ktoré nás naučil (a to máme všetci vo svojom srdci a v živote) Mojžiš – na hore nám dal zákon a my vieme, že klamať, kradnúť, podvádzať, to sa nesmie. A my vieme, že život je poctivý a drahý a že si zodpovedný za svojho brata, za svoju sestru. Aj Kain mohol povedať: „Či som ja strážčom svojho brata?“
My vieme, čo znamená obetovať sa za slobodu. Pol milióna obyvateľov Slovenska bolo v opozícii proti komunistickému režimu. Človek vo svojej naivite by si myslel, že dnes po slávnostnej omši v dóme a po slávnostnom tedeu tuná nastúpia ľudia veriaci, biskupi v plnej paráde, rehoľníci a rehoľníčky vo svojich starodávnych krojoch a dresoch a že zaspievajú také aleluja, že nás nepustia k slovu, ale naučia sa. Pretože len vďaka Novembru sa deje to, čo sa deje.
V Európe sme my prežili dve veľké vojny, na ktoré nesmieme zabúdať, a preto sa z mieru aj slobody tešíme a berieme to smrteľne vážne.
Pred dvesto rokmi štúrovci na Devíne kriesili z popola slovenský národ a sme tu. Slovenský národ v dohľadnej dobe nebude hrať v Európe prvé husle, ale to nie je dôležité. Sme Európou a v Európe aj zostaneme. My učení Európou a Európa vychovaná osvietenstvom. Európa svetu ponúkla program a myšlienky humanizmu a ľudskosti, ktoré sú rozšírené po celom svete.
Chcem sa poďakovať osobitne všetkým z vás, ktorí ste sa zúčastnili na tejto našej slávnosti. Najskôr sa ospravedlňujem, že som nemohol vymenovať všetkých, ktorých by som vás objal vo svojej láske a radosti, že vás tu vidím.
Ďakujem vám za všetko to dobré, čo robíte vo svojom každodennom živote.
Anton Srholec
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
