Denník N

Sigurdsson je islandský Beckham: Sme idolmi pre deti, ale môžeme sa ešte zlepšiť

Islandský reprezentant Gylfi Sigurdsson hrá v anglickej Premier League za Swansea City.
Islandský reprezentant Gylfi Sigurdsson hrá v anglickej Premier League za Swansea City.

Spravil si meno v Anglicku, má fantastické priame kopy, chodí s bývalou Miss Islandu a jeho tvár je na plagátoch po celej krajine. Gylfiho Sigurdssona považujú za islandského Davida Beckhama.

Island patril vždy k futbalovým outsiderom. V reprezentácii hrali bankoví úradníci či študenti žurnalistiky. Jedinou väčšou výnimkou bol mohutný útočník Eidur Gudjohnsen, ktorý sa presadil do základnej zostavy Chelsea a chvíľu pôsobil v Barcelone.

V posledných rokoch sa však Island veľmi zlepšil. Sen o MS 2014 sa rozplynul až po baráži so silným Chorvátskom, no v kvalifikácii na ME 2016 vyhral ťažkú skupinu s Českom, Tureckom a Holandskom. Najdôležitejším hráčom vysoko organizovaného mužstva, trénovaného švédskym stratégom Larsom Lagerbäckom, je vynikajúci stredopoliar Gylfi Sigurdsson.

Sigurdsson sa v minulej sezóne vďaka desiatim gólovým prihrávkam dostal medzi piatich najlepších asistentov v anglickej Premier League, spolu napr. s Francescom Fábregasom alebo Ángelom Di Maríom. Je oporou Swansea City, kam sa vrátil po nevydarenej epizóde v Tottenhame. Považujú ho za jedného z najkvalitnejších stredopoliarov v lige.

Keď sa ho spýtam na podobnosť s Beckhamom, zasmeje sa: „Prirovnanie k nemu je, samozrejme, veľmi pekné. Ľudia to robia hlavne pre moje priame kopy. Bol mojím idolom, keď som vyrastal.“ Na rozhovor prišiel v predstihu a stále sa usmieval.

Hral v snehu

S futbalom začínal na Islande, kde v tom období ešte neboli ideálne podmienky na futbal, ale práve tie podľa neho robia mentalitu islandských futbalistov výnimočnou: „Strávili sme možno šesť alebo sedem mesiacov vonku v snehu. V krajine neboli poriadne zariadenia a preto som chcel odísť do Anglicka. Keď vyrastáte v takýchto podmienkach, myslím si, že vás to spraví mentálne silnejším a budete viac odhodlaní stať sa profesionálom a v tvrdej práci aj pokračovať.“

V pätnástich rokoch prestúpil do anglického Readingu: „Bolo to možno najjednoduchšie rozhodnutie života. Bolo to niečo, čo som chcel urobiť už ako malé dieťa. V tom čase bolo jedinou možnosťou zlepšenia sa presťahovať sa do Anglicka, kde som mohol celý rok hrať na trávnatom ihrisku, v lepšom počasí a vo veľmi dobrom tíme s dobrými hráčmi. Spravil som to, aby som zo seba spravil lepšieho futbalistu.“

Sigurdsson sa vypracoval až na takú úroveň, že si bez neho nedokážu hru islandskej reprezentácie ani poriadne predstaviť. Pomohol jej k historickému postupu na budúcoročné ME: „Myslím si, že to, čo sme dosiahli, je fantastický úspech. Na Islande je obrovský záujem o náš tím. Aj malé deti pozerajú naše zápasy a sme pre ne v určitom smere idolmi.“ Hovorí o obrovskom pokroku: „Keď som prvý raz prišiel do národného mužstva, vyhrali sme možno jeden zo siedmich zápasov, preto je aj návštevnosť na zápasoch úplne iná. Zápasy sú vypredané v priebehu dvadsiatich alebo tridsiatich minút, zatiaľ čo predtým na tribúne nebol skoro nikto. V posledných šiestich rokoch sa to významne zmenilo, hlavne vďaka trénerom, lepším hráčom, zmeneným výsledkom a víťazstvám. Keď vyhrávate, ľudia sa na vás pozerajú. Je to veľmi jednoduché.“

Stále však vidí priestor na zlepšenie: „Aj v poslednom období sme sa veľmi zlepšili. Možno s výnimkou posledných troch či štyroch duelov, keď sme dali šancu aj iným hráčom, napr. proti Poľsku. Ale určite sa môžeme zlepšiť a napredovať. Naša obrana je pomerne pevná, neinkasovali sme veľa gólov. Dúfam, že počas budúceho leta budeme ešte lepší ako teraz.“

Opora Swansea

Z Readingu nakrátko prestúpil do nemeckého Hoffenheimu, ale potom sa vrátil na Britské ostrovy. Manažér Brendan Rodgers, ktorý mu dal ako prvý šancu v seniorskom futbale, si ho priviedol do Swansea, aby mu pomohol v boji o záchranu v Premier League. „Bol prvým manažérom, ktorý mi dal priestor zahrať si v anglickej lige. Vždy mu budem za to vďačný. Je to fantastický manažér, vynikajúci v priamom kontakte s hráčmi a som si istý, že čoskoro si nájde dobrú prácu,“ hovorí o Rodgersovi, ktorého prednedávnom vyhodili z Liverpoolu.

Keď Rodgers ešte len išiel na Anfield Road, chcel si so sebou zobrať aj Sigurdssona, ale ten sa rozhodol podpísať zmluvu s Tottenhamom Hotspur. V Londýne však už nebol pre tím taký dôležitý ako vo Swansea, nehral na svojom typickom poste a väčšinou sedel na lavičke. „Podľa mňa som tam hral dosť zápasov, ale väčšinou nie na svojej obľúbenej pozícii. Chcem nastupovať viac v strede. Nie som najlepší v presadení sa cez rýchlych obrancov na krídlach, ale predovšetkým vo vytváraní priestoru smerom na bránu, rozdávaní prihrávok a pri úplnom zapojení sa do hry mužstva. Preto som sa vrátil do Swansea – aby som viac hral. Nechcel som byť ďalšiu sezónu iba na lavičke.“

Rozhodnutie ísť do Tottenhamu však neľutuje: „Nie, každý dokáže byť múdry až po urobení rozhodnutia, ale v tom čase som naozaj chcel ísť do Tottenhamu. Hral som s veľkými hráčmi ako Van der Vaart alebo Modrić, mali sme väčšie tréningové centrum aj štadión, taktiež som mohol bývať v Londýne. Takže to rozhodne neľutujem a v Tottenhame som si to vychutnal a zlepšil som sa.“

Po návrate do Swansea sa mu opäť darilo, vpredu výborne spolupracoval s útočníkmi Bonym Wilfriedom či neskôr Batefimbim Gomisom. V porovnaní s prvým pôsobením sa vraj v klube veľa vecí zmenilo: „Je tam hlavne veľa nových hráčov. Pod Brendanom Rodgersom to bol tím zameraný viac na kombinácie, so šesťdesiatimi či sedemdesiatimi percentami držania lopty. Teraz už herná prevaha nie je cieľom číslo jeden, naopak, tím je defenzívne pevnejší. Povedzme, že neinkasujeme tak veľa gólov ako kedysi.“

Swansea sa však v tejto sezóne veľmi nedarí a nachádza sa v dolnej polovici tabuľky: „Samozrejme, musíme strieľať viac gólov. Keď to dokážeme, sebavedomie sa vráti, začneme vyhrávať a všetko sa zmení. Nemyslím si, že naše ciele sa zmenili. Chceme zlepšiť svoje umiestnenie v porovnaní s minulou sezónou, ktorá bola naozaj fantastická. Musíme čo najskôr vyhrať pár duelov a potom je všetko možné, lebo december a január sú veľmi dôležité mesiace a dobrá forma v tomto období nám možno zabezpečí pokojný záver sezóny.“

Podoba s Thorom?

Sigurdssonovo stredné meno je Thór. Keďže toto meno má okrem známeho filmového hrdinu aj germánsky boh hromu a blesku, Sigurdssona si pre to niekedy doberali:  „Chalani to samozrejme vedia a spravili aj niekoľko obrázkov, bolo to zábavné.“ Pýtam sa ho, či je možné nájsť nejaké podobnosti medzi Thórom a ním. Rozosmeje sa: „Možno. Lukasz Fabianski (spoluhráč zo Swansea) niečo také povedal v rozhovore v Poľsku, tak má možno pravdu.“

Sigurdsson odmalička zbožňuje golf: „Môj otec aj brat hrajú golf. Je to niečo, s čím som vyrástol a rád to robím, keď nehrám futbal, hlavne v lete. Robím to iba pre svoje potešenie. Nikdy však nehrám počas troch dní pred zápasom, zvyčajne iba na druhý deň.“

Má blízky vzťah s Alexandrou Ivarsdottir, islandskou Miss z roku 2008: „Nemyslím si, že videla futbal predtým, ako sme sa spoznali. Sleduje iba moje zápasy, pravidelne chodí na štadión, niekedy aj na naše ligové zápasy vonku.“

Tajomstvo priamych kopov

Sigurdsson je známy fantastickými priamymi kopmi, vďaka ktorým ho prirovnávajú k bývalej anglickej hviezde Davidovi Beckhamovi. V mladosti ho v televízii pri hre štandardných situácií sledoval: „Hlavne keď ste mladý, môžete takto pochytiť veľa vecí. Samozrejme, nestanete sa dobrým iba tým, že sa budete pozerať. Musíte trénovať a cvičiť priame kopy veľmi dlho, ale aj tak je dobré, ak máte niekoho, koho nasledujete. A ja som mal Beckhama.“

Podľa neho záleží aj na vzdialenosti, z ktorej musí priamy kop zahrať. „Nemám rád, keď som veľmi blízko k bráne, ale zase ani príliš ďaleko. Samozrejme, musíte trénovať aj tieto možnosti. Začať na hranici šestnástky a potom sa posúvať ďalej. Pre mňa je ideálne strieľať približne zo vzdialenosti šesť až sedem metrov mimo pokutového územia.“

Na zápasy sa pripravuje aj tak, že si doma naštuduje brankárov, proti ktorým nastúpi: „Niekedy sa pozriem na ich videá, aby som vedel, či stranu tipujú alebo až do posledného momentu zostávajú na svojom mieste. Niekedy, keď stojím nad loptou a chystám sa na priamy kop, snažím sa pozrieť na brankára a všimnúť si, ako sa správa. Ak spraví krok do opačnej strany, šanca, že ho prekonám cez jeho stranu, je väčšia.“

Ktorého brankára je najťažšie prekonať z priameho kopu? „Dobrá otázka. Myslím si, že tých, ktorí sú vysokí a veľkí. Niektorým sa páčia Thibaut Courtois či Petr Čech, pretože majú dlhé ruky a navyše sú aj rýchli. Je veľmi ťažké proti nim skórovať.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie