Ako zlyhala ruská tajná služba: čakala, že Ukrajinci ich budú vítať, v Kyjive hľadali ubytovanie

Keď prišli ukrajinskí špióni do Ruska, našli tam kolóny uviaznutých vozidiel. Stáli pri nich opití vojaci, ktorí palivo vymenili za alkohol.

Bola polovica februára a americké tajné služby už zvyšok sveta varovali pred útokom na Kyjiv. Niektorí poradcovia Volodymyra Zelenského však nechceli veriť, že by ruská armáda spustila inváziu v takom zúboženom stave.

Vyplýva to zo svedectiev popredných operatívcov ukrajinských tajných služieb a výpovedí mnohých predstaviteľov západných spravodajských služieb. V rozsiahlom texte ich cituje americký denník Washington Post, ktorý už predtým zverejnil detaily o informáciách z prostredia Spojených štátov.

Teraz podrobne dokumentuje fungovanie ruskej tajnej služby, ktorej zlyhania mali obrovský podiel na neúspechoch pri vojenských operáciách.

Kľúčová chyba FSB

Ako píše Washington Post, vojna na Ukrajine neprebieha len na bojisku, ale aj v informačnom priestore. Niekoľkých chýb sa dopustili aj Ukrajinci, ale všetko nasvedčuje tomu, že ich rozsah sa nedá porovnať so zlyhaniami ruskej tajnej služby FSB.

Najvážnejšiu chybu podľa všetkého urobila ešte pred spustením „špeciálnej operácie“. O čo ide?

Správy o tom, ako Vladimir Putin očakával, že ukrajinská verejnosť bude vítať ruské jednotky s kvetmi, sa objavili už po spustení invázie. Americké noviny teraz zistili, že táto myšlienka pochádzala práve od FSB.

Washington Post píše, že ruská tajná služba sa buď Putinovi bála povedať pravdu, alebo zle vyhodnotila situáciu.

FSB mala k dispozícii viacero dokumentov, z ktorých vyplývalo, že ukrajinská verejnosť ruských vojakov nebude vítať s nadšením. Napríklad prieskum z minulého apríla ukázal, že až 84 percent Ukrajincov by príchod ruskej armády vnímalo ako okupáciu, nie ako oslobodenie.

Druhý prieskum bol z januára tohto roka a Ukrajinci v ňom odpovedali na otázku, či by v prípade ruskej agresie boli ochotní brániť svoju krajinu. Kladne reagovalo 48 percent respondentov.

Ako tvrdí Washington Post, ruská strana tieto dáta interpretovala tak, že ide o menšinu. Podľa ukrajinských zdrojov ich však mali vnímať ako varovanie, že veľká časť ukrajinskej spoločnosti je pripravená bojovať.

Nie je jasné, či k týmto dátam mali prístup aj v Kremli.

Na základe chybnej premisy, že Ukrajinci sa nebudú brániť, vznikali aj ďalšie rozhodnutia. Rusi podľa zdrojov amerického denníka neočakávali dlhú vojnu – predpokladali, že za pár dní obsadia Kyjiv a zvyšok pôjde ako „domino“.

V Kyjive si hľadali bývanie

Niektorí predstavitelia FSB si boli takí istí, že Rusko dobyje Kyjiv, že si v ňom začali hľadať bývanie. Predpokladali, že po odstránení vlády Volodymyra Zelenského budú musieť „vyplniť vákuum“.

Washington Post napríklad píše o ruskom tajnom Igorovi Kovalenkovi. Ukrajinská kontrarozviedka odpočula jeho konverzáciu s jeho podriadeným z 18. februára, od ktorého žiadal konkrétny byt v mestskej štvrti Obolon.

Ukázalo sa, že v spomenutom byte býval ukrajinský informátor FSB, ktorého následne zadržali a vypočuli. Ukrajinské zdroje odmietajú odhaliť jeho identitu, no tvrdia, že pracoval pre Zelenského kabinet.

Kovalenko v FSB spadal pod 9. riaditeľstvo Oddelenia operačných informácií, ktorého úlohou bolo roky monitorovať situáciu na Ukrajine a zabezpečiť, aby sa príliš nepribližovala k Západu.

Ukrajinská spravodajská služba zistila, že počet členov tejto jednotky sa od roku 2019 do vlaňajšieho leta zvýšil z 30 na 160. V Kyjive to nevnímali ako dôkaz snahy spustiť inváziu; mylne predpokladali, že Rusko na Ukrajine „len“ chce rozšíriť svoj vplyv.

Nie jedna, ale dve bábkové vlády

Washington Post tvrdí, že Ukrajinci boli skeptickí voči správam o hrozbe veľkej vojny. Samotní poradcovia prezidenta Zelenského neverili, že taká zle pripravená ruská armáda by začala vojnu v štýle druhej svetovej vojny s tankami, delostrelectvom a pechotou.

Zdroje amerických novín pritom dodávajú, že rozsiahly konflikt neočakávali ani Rusi. Tí dúfali, že po dobytí Kyjiva sa Ukrajina zrúti.

To, že Rusko nezaútočí, hovorili aj viaceré európske krajiny na čele s Francúzskom a Nemeckom. Prezident Emmanuel Macron pri návšteve Kyjiva začiatkom februára Zelenskému povedal, že Putin mu dal osobnú záruku, že „nedôjde k eskalácii“.

Šéf nemeckej tajnej služby Bruno Kahl pár dní pred spustením invázie v Kyjive tvrdil, že ruský prezident ešte „neurobil konečné rozhodnutie“.

Naopak, Američania a Briti si boli rozpútaním vojny istí. Washington Post v predchádzajúcom texte napísal, že Biely dom bol o nej na základe množstva satelitných snímok či odpočutých telefonátov presvedčený už v polovici februára.

Briti týždeň pred začiatkom invázie uviedli, že Rusi plánujú zosadiť ukrajinský kabinet a dosadiť vlastnú bábkovú vládu. Na jej čele mal byť Jevhenij Murajev, ktorý to v tom čase označil za „smiešne“.

Podľa ukrajinských operatívcov sa Briti mýlili – Rusi v skutočnosti nemali v zálohe jednu bábkovú vládu, ale rovno dve. Jedna sa podľa nich zdržiavala v Bielorusku a na jej čele bol bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Druhú tvorili bývalí členovia Janukovyčovej vlády okolo Olega Carjova, ktorí sa sústreďovali na juhovýchodnej Ukrajine.

Carjov to pre Washington Post odmietol.

Ukrajinci pritom nechápu, načo boli Rusom dve pripravované bábkové vlády. Tvrdia, že Putin možno chcel pracovať s viacerými alternatívami.

Zelenskyj vymenil šéfa SBU

Washington Post venuje osobitnú pozornosť fungovaniu ukrajinskej tajnej služby SBU. Tá je – podobne ako FSB – priamym nasledovníkom KGB.

SBU zamestnáva vyše 27-tisíc ľudí, teda rovnako veľa ako americká FBI a päťkrát viac ako britská bezpečnostná agentúra MI5. Už roky čelí ruským snahám o infiltráciu, ktoré boli vo viacerých prípadoch úspešné.

Aj preto sa mnohí vrátane Zelenského obávali, ako bude fungovať po spustení invázie. Hoci sa od začiatku vojny objavilo vyše 800 prípadov vlastizrady či sabotáže, ukrajinská tajná služba sa ukázala ako spoľahlivejšia, než všetci očakávali.

Mnohí to pripisujú práve Zelenskému, ktorý napriek ohrozeniu života ostal v Kyjive a mnohých inšpiroval, aby sa podieľali na bránení krajiny.

Ukrajinský prezident však v posledných mesiacoch pristúpil k viacerým výrazným personálnym zmenám. Najviditeľnejšou bolo odvolanie šéfa tajnej služby Ivana Bakanova, ktorý bol jeho priateľom z detstva.

Bakanov podľa neho nezvládal situáciu, keď sa ukázalo, že stovky jeho podriadených prešli na druhú stranu.

Zelenskyj následne vyhodil aj generálnu prokurátorku Irynu Venediktovú.

Doteraz najväčším zdokumentovaným zlyhaním ukrajinského aparátu bola slabá obrana mesta Cherson, ktoré na rozdiel od iných bojísk padlo už pár dní po začiatku vojny. Viacerých predstaviteľov SBU, ktorí v Chersone pôsobili, zadržali pre podozrenia z vlastizrady.

V posledných týždňoch sa pritom intenzívne diskutuje, že Ukrajinci sa Cherson pokúsia získať späť. Rusi sa v ňom podľa všetkého snažia vypísať referendum podľa vzoru samozvaných republík na Donbase.