Banku Zuno chcú predať. Analytik vysvetľuje, prečo neuspela

Rakúska skupina Raiffeisen ponúka podľa českých Hospodárskych novín na predaj internetovú Zuno banku, ktorá pôsobí na slovenskom a českom trhu. Banka je štyri roky v strate. Nepodarilo sa jej presadiť na trhu s úvermi a zarábať na úrokových výnosoch tak ako iné banky.

Analytik Maroš Ovčarik z portálu FinančnýKompas.sk vysvetľuje, prečo sa projekt internetovej banky u nás nepresadil.

Rakúska Raiffeisen Bank sa rozhodla predať Zuno banku. Prečo podľa vás?

Zuno banka vstúpila na trh pred viac ako štyrmi rokmi a bola primárne založená na získavanie vkladov od ľudí. Keďže nemala náklady na pobočky, mohla si dovoliť poskytovať najlepšie sadzby na trhu, prípadne účty zadarmo. Potom však aj vplyvom politiky Európskej centrálnej banky prestala poskytovať bezkonkurenčné sadzby na vkladoch a začala sa orientovať aj na ďalšie produkty – pôžičky a kreditné karty. Predaj banky môže súvisieť aj s tým, že pôvodný účel banky už nemusí byť pre skupinu Raiffeisen aktuálny.

Aký to mohlo mať význam, keď rakúska skupina Raiffeisen má na Slovensku tri banky – Tatra banku, Zuno a Raiffeisen banku?

Myslím si, že každá mala za úlohu osloviť iný segment klientov, samozrejme, že čiastočne si tieto banky medzi sebou konkurujú. Tatrabanka je z nich najstaršia, najväčšia a hlavne osvedčená banka, ktorá má už na trhu stále miesto. Zuno má na internete osloviť hlavne cenou, predpokladám mladšie ročníky, ktoré sú častejšie na internete. Raiffeisen Bank vnímam ako banku, ktorá má na Slovensku vyskúšať franšízový model v bankovníctve.

Keď vstupovali na náš trh internetové banky, čakali sa minimálne alebo žiadne poplatky. Potvrdilo sa to alebo nie?

Myslím si, že internetové banky ponúkli Slovensku niečo nové. Osviežili ponuku, zaviedli účty zadarmo, rozbehli možnosť objednať si produkty cez internet, zjednodušili komunikáciu s klientmi prostredníctvom internetu.

Ukázalo sa teda, že koncept internetovej banky u nás nefunguje?

Zuno, podobne ako aj mBank, myslím si, našlo svoju cieľovú skupinu. Za štyri roky jej služby využilo v Česku a na Slovensku viac ako 245-tisíc klientov, čo nie je málo. Keďže banka zatiaľ nemá kompletnú ponuku bankových produktov, myslím si, že veľa ľudí ju využíva ako svoju druhú banku. Zuno banke stále chýbajú v ponuke napríklad obľúbené hypotéky.

Čo sa vlastne stalo? Klasické kamenné banky sa prispôsobili a samy obsadili trh s internetom?

Kamenné banky sa výraznejšiemu etablovaniu na internete stále bránia. Skúste si napríklad preklikať webové stránky niektorých väčších kamenných bánk. Nájsť na nich základné informácie, ako je napríklad poplatok za balík, nie je často jednoduché. Osobne si myslím, že problém môže byť s kritickou masou, ktorú banka potrebuje získať a presvedčiť na aktívne využívanie svojich služieb. Možno ešte nedozrel čas na to, aby ľudia viac využívali služby banky, ktorej pobočky nikde nevidia. Často som sa stretol s názormi bežných ľudí, že čo ak bude mať banka problémy, kde sa potom obrátia. Neuvedomujú si, že keby mala problémy akákoľvek kamenná banka, môže zavrieť pobočky a sú v podobnej situácii. A to nehovorím o tom, že peniaze v bankách sú chránené.

Dá sa čakať, že bankové poplatky budú klesať?

To si nemyslím. Banky nemajú tendenciu svoje poplatky znižovať. Skôr ponúkajú zľavy, ak ľudia využívajú aj ďalšie služby. K znižovaniu alebo odpúšťaniu poplatkov dochádzalo skôr vtedy, ak k tomu boli banky donútené legislatívou.

Sú už na trhu také ponuky, že banky si za účet nepýtajú skoro nič?

Áno, väčšina bánk ponúka síce spoplatnené balíky, ale po splnení určitých podmienok je možné získať často aj 100-percentnú zľavu z poplatku. Podmienkou často je presmerovanie mzdy na účet, vykonanie určitého počtu prevodov, využívanie platieb kartou v obchodoch a pod. Odporúčam každému, aby si zistil vo svojej banke, aké zľavy má možnosť využiť.