Autorka je spisovateľka

Rozdiel medzi deťmi a dospelými je ten, že deti krízy prežívajú a dospelí ich riešia. Keď dieťaťu (bez ohľadu na fyzický vek) spadne do kanála zmrzlina, zostane stáť, narieka a dupe nôžkou. Zvyšky zmrzliny stekajú po zalepených prstoch na tričko a dieťa obviňuje brata: On do mňa sotil! A ak je veľmi, veľmi frustrované, drgne do brata lakťom.

Je to tak v poriadku, dieťa ešte nemá kapacitu správať sa inak. Keď sa niečo podobné stane dospelému (bez ohľadu na fyzický vek), mal by zvyšky upratať, aby do nich niekto nestúpil, a ospravedlniť sa, ak niekoho zašpinil. Mal by premýšľať, čo sa stalo a čo urobil zle, že sa takáto nepríjemnosť udiala, aby sa jej nabudúce vyhol, a rozhodnúť sa, či si kúpi ďalšiu zmrzlinu (či na ňu má) alebo pôjde riešiť akútnejšie problémy. Problém nie je v emóciách, tie sú normálne a nedá sa im vyhnúť. Problém je, keď je človek emóciami zahltený a neschopný racionálne rozmýšľať a efektívne konať.