Denník N

Čierne mlieko

Miro Tóth a Fedor Gál od začiatku pandémie zaznamenávali hudbou aj slovom „bliky“ (momentky, obrazy udalosti, fragmenty rozhovorov). Foto - Martin Babic
Miro Tóth a Fedor Gál od začiatku pandémie zaznamenávali hudbou aj slovom „bliky“ (momentky, obrazy udalosti, fragmenty rozhovorov). Foto – Martin Babic

Fuga smrti, ikonická „holokaustová“ báseň Paula Celana mi už roky nedá pokoj. Myslím konkrétne jej refrén:

Čierne mlieko brieždenia pijeme ho večer
pijeme ho na obed ráno pijeme ho v noci
pijeme a pijeme

(preklad Jána Štrassera a Petra Zajaca, publikované v: Vertigo, 3/2019, s. 14)

Čierne mlieko? To bude metafora toho temna, hrôzy, tmy…, povedal som si po prvom prečítaní.

Asociatívne myslenie: Naša mama sa dostala do deportácií (cez Sereď do Terezína) v pokročilom tehotenstve na sklonku vojny (1944). V Terezíne, kde som sa narodil, ma dojčila. Bielym mliekom. Na vedľajšej posteli jej kamarátka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie