Denník N

Pod slnkom Jany Shemesh. Prečo vznikol, čo znamená a o čom budem písať v novom newsfiltri

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

keď som pred niekoľkými mesiacmi začala v Denníku N písať Newsfilter o hlavných politických udalostiach dňa, tak trochu som opustila rubriku Rodina a vzťahy, v ktorej som spolu s kolegyňami a kolegami písala o témach týkajúcich sa skôr toho, čo prežívame v súkromí, ako sa s tým vyrovnávame a čo nás trápi v našich osobných a rodinných vzťahoch. Teda zdanlivo o veciach, ktorých sa politika príliš nedotýka.

Lenže to, ako máme nastavené spoločenské či rodinné prostredie, ako sa správame k menšinám, napríklad aj k ženám, ktoré sú mocenskou minoritou, ako ochraňujeme slabších a ako nastavujeme pravidlá tak, aby sme sa všetci cítili čo najpohodlnejšie a sami sebou, je ovplyvnené aj tým, akí politici a aké političky nám vládnu, akú majú agendu, kde je ich prah citlivosti, či ako ďaleko a hlboko siahajú ich vízie.

Práve o prieniku týchto dvoch tém by som chcela prioritne písať v tomto newsfiltri.

Rovnako tak upozorňovať na novinárske texty iných autoriek či autorov, ale aj na to, ako sa s touto problematikou vyrovnávajú literárne, filmové či televízne diela. Newsfilter bude mať ešte aj ďalšie rubriky, ktoré vás, dúfam, zaujmú. Prosím, zapnite si jeho odber a nový diel dostanete vždy v utorok emailom.

A prečo sa to všetko volá Pod slnkom Jany Shemesh? Tento netypický názov newsfiltra vymyslel šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a je to vlastne slovná hračka. Moje izraelské priezvisko Shemesh sa do slovenčiny prekladá ako slnko.

To však neznamená, že tu všetko bude výhradne rozžiarené a veselé alebo len spaľujúco kritické.

Dúfam, že tento newsfilter bude pre vás obohacujúcim a stane sa vaším obľúbeným.

Na to, aby sa to mohlo stať, bude nutná aj vaša spätná väzba. Rada preto na mailovej adrese jana.shemesh@dennikn.sk uvítam vaše komentáre a pripomienky.


Téma týždňa: Prejav chudoby, ktorý prichádza každý mesiac 

Lucia Dovičáková: Krvavá ruka.

Menštruačná chudoba je aj problémom Slovenska a, ako ukazuje text Denisy Gdovinovej a Veroniky Folentovej, netýka sa len žien a dievčat z vylúčených komunít či bez domova.

Aj medzi nami, tak ako všade na svete, žijú ženy a rodiny, ktoré majú problém naškrabať pár eur na menštruačné pomôcky. Sú ženy a dievčatá, ktoré sa nemajú ani ako poriadne poumývať a nikdy nezažijú komfortný pocit z menštruačných produktov s „krídelkami“, lebo nimi musia šetriť a nosiť ich dlhšie, ako je zdravé.

Ak náhodou mávajú bolesti, je možné, že menštruáciu pretrpia, lebo aj najbanálnejšie lieky proti bolesti niečo stoja.

Menštruačná chudoba spôsobuje okrem zdravotných problémov aj sociálnu stigmatizáciu, ženy a dievčatá udržuje na pár dní v mesiaci doma, mimo školy. Núti ich využívať riešenia, ktoré sa spájajú skôr s prvou polovicou minulého storočia.

Menštruačná chudoba je aj súčasťou generačnej chudoby – dievča, ktoré od prvej menštruácie vyrastá v pomeroch, kde nie sú dostupné pomôcky a ani tečúca voda či mydlo, sa len ťažko a bez pomoci ostatných naučí, ako sa o seba starať.

Prosto, žijeme v spoločnosti, kde niektoré ženy na to, že prichádzajú „ich dni“, upozorní mobilná aplikácia a niektoré v nohavičkách nosia guče zo starých plachiet. A sú ženy, ktoré diskutujú, aký menštruačný produkt je najekologickejší, a také, ktoré musia o najlacnejšie vložky žobrať u susediek či známych.

Z textu mojich kolegýň vyplýva aj to, že na Slovensku sa tento problém skôr ignoruje, hoci napríklad v banskobystrickej župe sa rozhodli, že v župných budovách, čo zahŕňa aj stredné školy, budú menštruačné produkty k dispozícii zadarmo. Ďalšie župy to nateraz neplánujú a odbor rovnosti mužov a žien na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny „sa aktuálne zaoberá prevenciou a elimináciou násilia páchaného na ženách a ďalšími problémami, ktorým v súčasnosti čelia ženy na Slovensku“.

Iste, ženy na Slovensku čelia mnohým problémom, ale tento prichádza periodicky a so zvyšujúcimi sa cenami aj hygienických potrieb môže zasiahnuť ešte širšiu skupinu obyvateľstva. Možno aj našu susedu, ktorá sa už dnes rozhoduje, čo si môže kúpiť a čo nie.

Načo výsmešky a urážky? Z internetových diskusií vyvolaných nedávnych rozhodnutím škótskej vlády poskytnúť na úrovni samospráv zadarmo menštruačné pomôcky každému, kto ich potrebuje, ale aj tu spomínaným článkom sa dá vycítiť, že nie každému je problém menštruačnej chudoby jasný.

Okrem klasických negatívnych stereotypov o vylúčených komunitách („na cigarety a alkohol majú, ale na vložky nie“) a navážania sa do pubertálnych dievčat s nulovým dosahom na to, ako sa v ich rodinách hospodári s peniazmi, sa objavili otázky, prečo by niečo zadarmo mali dostávať len ženy. Prečo nie aj muži, ktorí sa napríklad musia holiť a mali by mať teda nárok na žiletky zadarmo.

Nejdeme teraz robiť absurdné porovnávania, či je pre ľudskú dôstojnosť a celkový estetický dojem ťažšie ocitnúť sa v situácii bez vložky či bez žiletky, lebo to nemá zmysel a odvádza to pozornosť od podstaty. Mimochodom, od žien sa pomerne razantne vyžaduje aj to, aby sa holili či inak zbavovali ochlpenia, a takisto to ide do peňazí.

Zmysluplnejšie je skôr debatovať o generačnej chudobe, o príjmovej nerovnosti medzi mužmi a ženami, pre ktorú sú pre nich tovary nedostupnejšie, o tom, že niektoré produkty by mohli mať napríklad zníženú DPH, a o tom, že stále nevieme adresne pomáhať a vyhľadávať v systéme ženy, ktoré sú v riziku, že padnú do (menštruačnej) chudoby, a kým sa to nenaučíme, je lepšie robiť to aspoň tak, ako to skúšajú v banskobystrickej župe.


 Čo sa podarilo 

1. Reklamný spot Českých dráh, kde otec (Ivan Trojan) zistí, že láska jeho dcéry menom Péťa je príjemná slečna, a privíta ju s otvorenou náručou, je milý a potrebný.

Nedá sa nevšimnúť si ani ironický podtón klipu. Ide totiž o reklamu na spoj smerujúci do Budapešti, kde sa Orbánova vláda naozaj nepekne správa k LGBTI ľuďom.

2. Rok po referende, v ktorom sa občania a občianky San Marína vyslovili za legalizáciu interrupcií, potvrdili ich vôľu aj v parlamente. Zrušil sa tak 150 rokov starý zákon, ktorý interrupcie zakazoval.

Ženy v prevažne katolíckom miništáte budú môcť ísť na potrat do 12. týždňa tehotenstva, v prípade ohrozenia zdravia a života matky či pri abnormalitách plodu aj neskôr. Zákrok bude plne hradený z verejného zdravotného poistenia.


Čo sa nepodarilo

Japonsko sa nedávno stalo ďalšou z krajín, ktoré ženám umožňujú interrupciu tabletkovou formou. Má to však jeden háčik: ženy na to budú potrebovať súhlas svojich partnerov.

Takéto patriarchálne pravidlá sú pre Japonsko typické a odrážajú hlbokú nerovnosť medzi rodmi.

Ako píše BBC, všetko, čo sa týka ženského reprodukčného zdravia, ide v Japonsku strašne pomaly. V krajine sa žartuje o tom, že trvalo tridsať rokov, kým schválili používanie hormonálnej antikoncepcie, ale na Viagru im stačilo pol roka.


Žena, ktorá zaujala

Líderka talianskej ultrapravivocej strany Bratia Talianska Giorgia Meloniová. Foto: TASR/AP

Ak sa prieskumy verejnej mienky nemýlia, Taliansko bude mať prvú premiérku vo svojej histórii. 45-ročná Giorgia Meloniová bude zároveň prvou premiérkou, ktorej strana Bratia Talianska má nebezpečne blízko k ideológii fašistického diktátora Benita Mussoliniho, netají to a vôbec sa za to nehanbí.

Analytik amerického think tanku Brookings Institute a bývalý zástupca šéfredaktora talianskych novín La Stampa Carlo Bastasin pripomína, že talianske parlamentné voľby sa uskutočnia takmer presne sto rokov po tom, čo sa Mussolini násilne chopil moci v krajine.

Podobne ako ďalší analytici, aj on vidí príčiny popularity Meloniovej (jej stranu pred štyrmi rokmi volilo len o málo viac ako štyri percentá voličov, dnes jej prieskumy dávajú 25 percent) v nespokojnosti Talianov s politickými elitami, v trvajúcej vlne popularity (ultra)pravicových populistov aj v celkovej nedôvere v liberálnu demokraciu. Meloniová brojí proti migrácii, islamu, Bruselu či LGBTI ľuďom.

Ak sa Meloniová skutočne stane premiérkou, existujú obavy, že sa v rámci Európskej únie pripojí k Poľsku a Maďarsku a k ich politike útokov na fundamenty liberálnej demokracie, forsírovania „tradičnej“ rodiny a odmietania modernity.

Ona sama hovorí, že má blízko k britským konzervatívcom (a lichotí jej, že ju prirovnávajú k Margaret Thatcherovej), americkým republikánom a izraelskému Likudu. Tu však treba podotknúť, že hlavne v posledných dvoch menovaných sa v ostatných rokoch hojne objavuje rétorika aj politika patriaca skôr k nacionalisticko-šovinistickému extrému ako k slušnej konzervatívnej pravici.

V politike od pätnástich. Meloniovej politický príbeh nie je pre Taliansko typický a to je aj jeden z dôvodov, prečo tak oslovuje voličov.

Je dcérou matky samoživiteľky, vyrástla v proletárskej štvrtí Ríma, nemá nič spoločné s politickými a biznisovými dynastiami, ktoré ovládali taliansku politiku.

V pätnástich sa stala členkou mládežníckej organizácie Talianskeho sociálneho hnutia. Po druhej svetovej vojne ho založili Mussoliniho ideologickí pohrobkovia. V hnutí bola veľmi aktívna, v noci vylepovala jeho plagáty, ale zapájala sa aj do pouličných bitiek s ultraľavičiarmi a anarchistami.

Potom to už bolo rýchle – v 21 rokoch sa prvýkrát stala lokálnou poslankyňou, o desať rokov najmladšou ministerkou v histórii Talianska.

Video a objatie. Meloniová jasne deklaruje, že chce vyhrať voľby a je pre to ochotná zájsť veľmi ďaleko. Napríklad nedávno zverejnila video, v ktorom azylant z Guiney znásilnil 55-ročnú Ukrajinku. Tento čin niekto nahral na telefón a Meloniová síce zverejnila video, kde ženu nebolo vidieť, ale zato bolo zreteľne počuť, ako plače a kričí.

Meloniová sa následne vyjadrila, že jej posiela veľké objatie a urobí všetko, aby boli talianske ulice bezpečné. To, že ženu odporne zneužila na svoju politickú kampaň, je už pre ňu vedľajšie.

Talianske ženské aktivistky by sa mohli tešiť, že tradične mačistickú krajinu povedie dáma, ale Meloniová nie je práve z ich cesta. Nebaví ju feminizmus, myslí si, že rodové kvóty sú hlúposť, chce daňovo zvýhodňovať veľké rodiny, čo by ženy mohlo držať viac doma a rodiť deti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pod slnkom Jany Shemesh

Silné ženy

Komentáre, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie