Svetový newsfilter: Ukrajina sa obáva únavy Západu. Varovanie z Európy ukazuje, že to môže byť oprávnené

Dobrý deň,

v stredu uplynulo šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Pripadlo to na deň, keď Ukrajina oslavuje svoju nezávislosť. Obavy z veľkých ruských útokov sa nenaplnili, hoci ruská armáda pripomenula, že na civilistov neberie ohľad, keď zbombardovala železničnú stanicu v obci na východe Ukrajiny.

Okrem tejto smutnej udalosti pútalo pozornosť dianie v centre Kyjiva, kde Ukrajinci pripomenuli Kremľu, že ruské tanky sa naozaj dostali do centra Kyjiva, no v trochu inom stave, ako dúfal Putin.

Rusko sa aj napriek tomu naďalej tvári, že všetko ide podľa plánu. Jeho súčasťou je aj snaha oslabiť jednotu Západu. Pomôcť by mu pri tom mohol aj jeho starý známy.

Európa: Čoho sa boja Ukrajinci

Za pol roka invázie sa objavilo mnoho predpovedí, analýz či scenárov ďalšieho vývoja. Predpovedať, ako budú vyzerať ďalšie mesiace, je veľmi náročné.

Veľkú rolu v tom však budú hrať dva faktory: či sa Putin rozhodne eskalovať útoky a či aj na jeseň a hlavne v zime vydrží podpora Západu.

O čo ide: Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov tento týždeň vyhlásil, že najhorší scenár vojny sa nenaplnil. Aby to však nebolo také optimistické, hneď dodal, že jednou z najväčších hrozieb pre Ukrajinu je únava Západu.

O tom, ako dlho dokáže Západ podporovať Ukrajinu, sa diskutuje už dlho. Najmä preto, že náklady na boj proti Rusku stále rastú a pomaly sa blížia mesiace, počas ktorých bude veľká časť EÚ veľmi potrebovať ruský plyn.

Príkladom zatiaľ idú Spojené štáty, ktoré schválili ďalší balík vojenskej pomoci za tri miliardy dolárov. Od začiatku invázie tak už pre Ukrajinu vyčlenili 13,5 miliardy.

To je pozitívny signál. Tento týždeň sa však objavilo aj jedno veľké varovanie, ktoré prišlo z Talianska.

Kde je problém: O mesiac tam budú predčasné voľby a kampaň už beží naplno. Líder strany Liga a populista Matteo Salvini sa v rámci nej snaží získať politické body aj tak, že kritizuje jeden z hlavných pilierov spoločnej európskej odpovede na vojnu.

Salvini bol ešte nedávno známy ako veľký obdivovateľ Putina, ktorý s Rusmi rokoval aj o finančnej podpore jeho strany.

Keďže vždy robí to, čo je populárne, po začiatku invázie sa snažil zbaviť nálepky Putinovho fanúšika. Úplne sa mu to nepodarilo a po jeho najnovších výrokoch to bude ešte zložitejšie.

Salvini spochybňuje efektivitu protiruských sankcií a tvrdí, že predlžujú vojnu na Ukrajine, pretože Rusko profituje z rastúcich cien.

Čo bude ďalej: Síce ide o predvolebnú kampaň, no Salviniho slová sú dôležité, pretože jeho Liga by po voľbách mohla byť súčasťou vládnej koalície. Spolu s euroskeptickou stranou Bratia Talianska, ktorá je favoritom volieb.

Jej líderka Giorgia Meloniová sa síce v tejto téme snaží držať líniu doterajšej vlády a verejne podporuje pomoc pre Ukrajinu aj sankcie, no je otázne, aký pevný je jej postoj.

Niektorí analytici si myslia, že ide len o pózu, aby prilákala umiernenejších voličov a pôsobila dôveryhodnejšie pre zahraničie. Veľká časť jej voličov však podľa prieskumov nesúhlasí s vojenskou pomocou Ukrajine a z vojny viní Západ.

Berlusconi, Meloniová a Salvini v roku 2019, keď išli do volieb spoločne. Foto – TASR/AP

Ak sa títo ľudia začnú presúvať k Salvinimu, Meloniová sa môže prispôsobiť. Aj Salvini tvrdí, že pozícia Talianska by sa nezmenila, ak by bol vo vláde, no jeho predvolebná rétorika je prvým varovaním, že by to tak nemuselo byť.

V prípade, že by Salvini na jeseň vytvoril vládu s Meloniovou a so stranou Silvia Berlusconiho, z Talianska by sa mohol po Maďarsku stať ďalší rizikový faktor pre európsku jednotu.

Z toho by mal najväčšiu radosť Vladimir Putin.

Prečítajte si aj reportáž z Kyjiva: Putinovu strategickú chybu oslavovali Ukrajinci s jeho tankmi. Opatrne a so sirénami

Ázia: Rekordné teplo v Číne

Momentálne najväčší znečisťovateľ na svete naplno pociťuje dôsledky klimatickej zmeny. Čínu zasiahla vlna horúčav, ktorá škodí nielen ľuďom, ale aj ekonomike.

O čo ide: Horúčavy na území Číny trvajú už viac ako dva mesiace a za ten čas na vyše 260 miestach zaznamenali nové teplotné rekordy. V centrálnej Číne to bolo až 45 stupňov Celzia.

Odborníci vravia, že vzhľadom na dĺžku, intenzitu a dôsledky týchto teplôt ide o horúčavy, aké ľudstvo ešte nezažilo.

Prejavilo sa to obrovským suchom a poklesom hladín riek, pre ktoré museli vypínať vodné elektrárne. To znamená, že niektoré továrne prestali pracovať, vypínali sa klimatizácie v kancelárskych budovách a obchody zatvárali skôr.

V Šanghaji prestali osvetľovať najznámejšie pamiatky a problémy mali aj poľnohospodári a chovatelia zvierat.

Problémy s vodou: Najväčšie čínske sladkovodné jazero prišlo o tri štvrtiny svojho objemu a nedostatok vody sa prejavil aj v najväčšej rieke Jang-c‘-ťiang, ktorá je kľúčová aj pre spomínanú výrobu elektriny.

Výpočet problémov by mohol pokračovať donekonečna. Obsahoval by všetko, čo vám príde na rozum, ak si predstavíte, že v niektorých miestach počas tohto leta zaznamenali 25 až 30 najteplejších dní v celej ich histórii.

Neznesiteľné teplo nespôsobuje problémy len ľuďom, ale aj čínskemu hospodárstvu. Sucho a zlá úroda budú mať vplyv na ceny potravín, už teraz sa sťažujú napríklad pestovatelia ryže a čaju.

Trpí aj hospodárstvo: Okrem toho je málo pravdepodobné, aby Čína naplnila svoj hospodársky cieľ na tento rok – rast HDP na úrovni 5,5 percenta.

V uplynulom štvrťroku sa HDP medziročne zvýšil iba o 0,4 percenta, a to je problém, pretože ekonomický rast je veľmi dôležitý pre Si Ťin-pchinga, ktorý si na jeseň chce na zjazde komunistickej strany predĺžiť svoj prezidentský mandát.

Čínska vláda sa preto rozhodla, že do ekonomiky napumpuje 300 miliárd juanov, čo je asi 44 miliárd eur. Znížila aj úrokové sadzby, čo je v rozpore s tým, ako sa v dôsledku vysokej inflácie správa väčšina sveta.

Problémy čínskej ekonomiky však nesúvisia len s teplom a suchom. Nezamestnaný je každý piaty mladý človek a hospodárstvu škodí aj to, že vláda v Pekingu stále neustúpila od politiky nulového covidu. V Číne sa tak na rozdiel od zvyšku sveta ešte stále masovo testuje a posiela do karantény.

Severná Amerika: Demokrati sa zmáhajú pred novembrovými voľbami

V USA sa počas týždňa hlasovalo vo viacerých dôležitých primárkach, ktoré ukazujú trendy pred blížiacimi sa novembrovými voľbami. Veľkú pozornosť pútali aj špeciálne voľby v New Yorku, v ktorých demokrat prekvapivo zvíťazil nad republikánom.

Aký je kontext: V súčasnom americkom kongrese má tesnú väčšinu Demokratická strana. Dlhé týždne všetko nasvedčovalo tomu, že o ňu príde v blížiacich sa voľbách, v ktorých sa vymení časť senátu a celá snemovňa reprezentantov.

Hlavným dôvodom je nepopularita prezidenta Joea Bidena, ktorá do veľkej miery súvisí s vysokou infláciou. Tá však v júli mierne klesla a Spojené štáty majú takisto mimoriadne nízku mieru nezamestnanosti.

Demokrati navyše veria, že svojich voličov dokážu mobilizovať inou témou. Kľúčom ich kampane sa stala kritika júnového rozhodnutia najvyššieho súdu zvrátiť federálne právo na potrat.

Čo sa stalo: Ukážkou toho, že kampani do veľkej miery dominujú inflácia a interrupcie, boli tohtotýždňové doplňujúce voľby do kongresu za štát New York. Ich výsledky boli podľa očakávania mimoriadne tesné.

Víťazom sa zhruba o dva percentuálne body stal demokrat Pat Ryan, ktorý presadzuje liberálnu potratovú politiku. Ešte pred pár týždňami prieskumy favorizovali jeho republikánskeho súpera.

Tieto voľby pritom samy osebe neboli dôležité, pretože Ryan sa stáva kongresmanom len na menej než štyri mesiace. Ukázali však spôsob, akým by demokrati chceli v novembri uspieť aj v iných okrskoch.

Čo ďalšie: Okrem doplňujúcich volieb sa cez týždeň vo viacerých štátoch konali demokratické primárky. Jedným z nich bola Florida, kde si demokrati okrem iného vyberali svojho kandidáta na guvernéra.

Víťazom sa stal umiernený centrista, ktorý dokonca v minulosti pôsobil v Republikánskej strane. O post guvernéra zabojuje proti jednému z najvýraznejších republikánov Ronovi DeSantisovi.

V aktuálnych prieskumoch vedie tesne úradujúci guvernér DeSantis, ktorý je zároveň spolu s Donaldom Trumpom najvýznamnejším republikánskym adeptom na prezidentskú nomináciu.

Afrika: Aš-Šabáb privítal nového prezidenta smrteľným útokom na hotel

V hlavnom meste Somálska sa udial jeden z najväčších útokov za posledné roky. Prihlásila sa k nemu teroristická skupina aš-Šabáb, čím podľa analytikov poslala odkaz novému prezidentovi.

O koho ide: Hnutie aš-Šabáb, ktoré presadzuje radikálny výklad islamu, má blízko k al-Káide. Už roky s cieľom rozšíriť svoj vplyv útočí aj na civilistov, novinárov či pracovníkov medzinárodných organizácií.

Skupina má v Somálsku kontrolu nad značnou časťou vidieckych území, ale veľké mestá spravuje centrálna vláda. Predchádzajúce vedenie štátu toto delenie moci prevažne rešpektovalo a vyhýbalo sa veľkej konfrontácii s teroristami.

V máji sa však stal prezidentom politik, pre ktorého je boj proti džihádistom jednou z hlavných priorít. Experti si myslia, že hnutie ho operáciou z minulého víkendu chcelo presvedčiť o svojej sile.

Čo sa stalo: aš-Šabáb v piatok obsadil hotel v centre mesta Mogadišo, ktorý je obľúbeným miestom vládnych predstaviteľov a diplomatov. Útok sa začal aktivovaním výbušnín v autách a streľbou na bezpečnostné zložky.

Medzi džihádistami a policajtmi prebiehali až do soboty tvrdé boje. Vyše 30-hodinové obliehanie hotela si vyžiadalo najmenej 21 mŕtvych a desiatky zranených.

Somálske úrady tvrdia, že zachránili vyše sto ľudí. Dlho sa nevedeli dostať na najvyššie hotelové poschodia, pretože militanti zničili schody.

Čo bude ďalej: aš-Šabáb je podľa niektorých najnebezpečnejšou teroristickou skupinou v Afrike. Svojou činnosťou ohrozuje stabilitu nielen v Somálsku, ale v celej východnej Afrike.

Útok tvrdo odsúdil generálny tajomník OSN aj Spojené štáty americké, ktoré v boji proti džihádistom somálsku vládu dlhodobo podporujú. Čaká sa, či sa ich pomoc v kontexte nedávnych udalostí zintenzívni.

Latinská Amerika: V Mexiku zatkli bývalého generálneho prokurátora

V Mexiku zatkli generálneho prokurátora, ktorý pochybným spôsobom vyšetril zmiznutie 43 študentov. Za mučenie svedkov a marenie spravodlivosti mu hrozia desiatky rokov väzenia.

Čo sa stalo: V septembri 2014 sa vyše sto ľavicovo zameraných študentov vybralo na protest do hlavného mesta Mexika. Počas cesty na nich začala strieľať polícia, ktorá si údajne myslela, že niekto uniesol ich autobus.

Streľbe na mieste podľahli šiesti chlapci, pričom niektorým sa podarilo ujsť. Až 43 študentov sa však stratilo a dodnes nie je úplne jasné, čo sa s nimi stalo.

Ich zmiznutie pútalo v Mexiku mimoriadne veľkú pozornosť a vyvolalo masívne protesty, ktoré sa dožadovali riadneho vyšetrenia prípadu. Tragédia politicky výrazne uškodila vtedajšiemu prezidentovi, ktorý sľuboval rýchle potrestanie páchateľov.

Čo bolo ďalej: Vyšetrovanie viedol generálny prokurátor Jesús Murillo Karam. V roku 2015 spolu s ďalšími vysoko postavenými predstaviteľmi štátu predstavil svoje závery, ktoré nazval „historickou pravdou“.

Prokurátor tvrdil, že študentov uniesli miestni policajti, ktorí ich odovzdali miestnemu gangu. Ten ich vraj následne upálil na skládke odpadu.

S týmito zisteniami sa uspokojil vtedajší prezident, ale rodiny príbuzných a neziskové organizácie ich tvrdo kritizovali a považovali za vyfabrikované. Len pred pár dňami ich formálne odmietol aj súčasný úrad prokuratúry.

Čo sa deje teraz: Minulý piatok polícia zadržala Murilla, ktorý teraz čelí obvineniam z násilného zmiznutia, mučenia a marenia spravodlivosti. Súd tento týždeň rozhodol, že ostáva vo väzbe.

Murillo podľa prokuratúry násilným spôsobom nútil vypovedať svedkov a využíval aj ďalšie metódy na marenie vyšetrovania. V súvislosti s prípadom okrem neho čelí zatykaču aj 20 vojakov a vyše 40 policajtov.

Bývalý generálny prokurátor má 74 rokov. Len za marenie spravodlivosti mu pritom hrozí trest na najmenej 40 rokov.

Meno týždňa: Sanna Marinová

Fínska premiérka sa dostala do pozornosti médií po celom svete po tom, čo sa na internet dostalo video z párty. Marinová sa na nej odviazala a hoci na videu robí to čo mnoho bežných ľudí – tancuje – opozícia aj bulvár to využili na to, aby ju mohli kritizovať.

Vyzývali ju, aby absolvovala test na drogy, čo Marinová aj urobila, hoci sama povedala, že to považuje za hlúposť. Test bol negatívny a kauza sa skončila, aj keď len čiastočne.

Skutočnou témou od začiatku nie je to, či sa premiérka môže vo svojom voľnom čase zabávať, ale prečo to niekto z jej okolia zverejnil a či ju takto chcel poškodiť.

Viac o „kauze“ fínskej premiérky: Máme radi párty a naša premiérka tiež. Fínky hovoria, prečo uniknuté video spôsobilo taký rozruch