Denník N

V Mexiku ľudia miznú bez stopy a štát ich nehľadá. Zmiznutie vyše 40 študentov ukazuje, aká je vláda bezradná

Demonštrant napísal „Vrah“ v španielčine sprejom na stenu počas pochodu smerom k senátu na protest proti prezidentovmu návrhu presunúť civilnú Národnú gardu pod operačnú a administratívnu kontrolu ministerstva obrany v Mexicu City, utorok 9. 6. 2022. Návrh prešiel mexickou dolnou komorou minulý týždeň a vyvolal obavy z militarizácie bezpečnosti Mexika. Foto – TASR/AP
Demonštrant napísal „Vrah“ v španielčine sprejom na stenu počas pochodu smerom k senátu na protest proti prezidentovmu návrhu presunúť civilnú Národnú gardu pod operačnú a administratívnu kontrolu ministerstva obrany v Mexicu City, utorok 9. 6. 2022. Návrh prešiel mexickou dolnou komorou minulý týždeň a vyvolal obavy z militarizácie bezpečnosti Mexika. Foto – TASR/AP

Prinášame vám ďalšiu časť seriálu o Latinskej Amerike, tentoraz o Mexiku: krajine, kde nehrajú hlavnú rolu tacos, tequila ani mariachis so svojimi serenádami, ale násilie, s ktorým si nevie poradiť žiadna vláda.

Na Námestí troch kultúr v Tlatelolcu v Mexicu City stojí pamätník. Pripomína obete masakra v roku 1968, keď tam civilisti protestovali proti nadchádzajúcim olympijským hrám a ozbrojené jednotky na nich spustili paľbu. Snajperov vraj zamestnávala samotná vláda.

O takmer polstoročie neskôr sa na námestie na pochod za obete masakra chystali študenti školy La Escuela Rural Normal de Ayotzinapa s dlhou tradíciou sociálneho boja, ktorá sa nachádza v regióne Guerrero – kľúčovom pre prevoz drog.

Na námestie nikdy nedošli.

Po rokoch nikam nevedúceho vyšetrovania sa dnes už o prípade hovorí ako o „štátnom zločine“ a polícia zadržala vtedajšieho prokurátora Jesúsa Murilla Karama pre podozrenie z „núteného zmiznutia a mučenia v prípade Ayotzinapa“.

Mexičania aj dnes trpia v dôsledku násilia zo strany vlády, drogových kartelov, rodovo podmieneného násilia. Ľudia miznú bez stopy a rodiny sa často nikdy nedozvedia, čo sa s nimi stalo.

Zo študentov našli len telá troch, so známkami mučenia. O ďalších 43 sa dodnes nič nevie. Nezostal po nich ani len memoriál.

„Bez slobody je demokracia despotizmom, bez demokracie je sloboda chimérou.“ Octavio Paz

Koncom augusta 2022 ulicami v Mexico City pochodovali rodinní príslušníci a známi študentov, ktorí zmizli v prípade Ayotzinapa. Foto – TASR/AP

Zavrite oči a modlite sa

Mexiko, jedna zo šiestich kolísok civilizácie, bolo domovom viacerých starých civilizácií: Olmékovia, Mayovia, Totonakovia (od ktorých máme vanilku) alebo asi najznámejší Aztékovia. Od nich máme zase čokoládu. Do Španielska ju priniesol Hernán Cortés, generál v krvavej vojne, v ktorej si Španielsko podmanilo Aztécku ríšu.

Cortés dostal do daru otrokyne, medzi nimi jednu, z ktorej sa stala jeho tlmočníčka.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Latinská Amerika

Svet

Teraz najčítanejšie