V Mexiku ľudia miznú bez stopy a štát ich nehľadá. Zmiznutie vyše 40 študentov ukazuje, aká je vláda bezradná

Prinášame vám ďalšiu časť seriálu o Latinskej Amerike, tentoraz o Mexiku: krajine, kde nehrajú hlavnú rolu tacos, tequila ani mariachis so svojimi serenádami, ale násilie, s ktorým si nevie poradiť žiadna vláda.
Na Námestí troch kultúr v Tlatelolcu v Mexicu City stojí pamätník. Pripomína obete masakra v roku 1968, keď tam civilisti protestovali proti nadchádzajúcim olympijským hrám a ozbrojené jednotky na nich spustili paľbu. Snajperov vraj zamestnávala samotná vláda.
O takmer polstoročie neskôr sa na námestie na pochod za obete masakra chystali študenti školy La Escuela Rural Normal de Ayotzinapa s dlhou tradíciou sociálneho boja, ktorá sa nachádza v regióne Guerrero – kľúčovom pre prevoz drog.
Na námestie nikdy nedošli.
Po rokoch nikam nevedúceho vyšetrovania sa dnes už o prípade hovorí ako o „štátnom zločine“ a polícia zadržala vtedajšieho prokurátora Jesúsa Murilla Karama pre podozrenie z „núteného zmiznutia a mučenia v prípade Ayotzinapa“.
Mexičania aj dnes trpia v dôsledku násilia zo strany vlády, drogových kartelov, rodovo podmieneného násilia. Ľudia miznú bez stopy a rodiny sa často nikdy nedozvedia, čo sa s nimi stalo.
Zo študentov našli len telá troch, so známkami mučenia. O ďalších 43 sa dodnes nič nevie. Nezostal po nich ani len memoriál.
„Bez slobody je demokracia despotizmom, bez demokracie je sloboda chimérou.“ Octavio Paz

Zavrite oči a modlite sa
Mexiko, jedna zo šiestich kolísok civilizácie, bolo domovom viacerých starých civilizácií: Olmékovia, Mayovia, Totonakovia (od ktorých máme vanilku) alebo asi najznámejší Aztékovia. Od nich máme zase čokoládu. Do Španielska ju priniesol Hernán Cortés, generál v krvavej vojne, v ktorej si Španielsko podmanilo Aztécku ríšu.
Cortés dostal do daru otrokyne, medzi nimi jednu, z ktorej sa stala jeho tlmočníčka.