Doba sa mení, politika Ruska nie

Autor je poslancom OĽaNO

Medzi inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a inváziou Ruska na Ukrajinu je jasná paralela. Tieto udalosti ukazujú, že charakter ruského štátu sa dodnes nezmenil.

V oboch prípadoch ide o nevyprovokovanú agresiu a snahu zadusiť snahy o slobodu, demokraciu a nezávislosť krajiny. Tak, ako sme sa my v roku 1968 snažili ísť cestou slobody a nezávislosti, tak sa aj Ukrajinci dnes snažia na základe slobodnej voľby vydať cestou nezávislosti a európskej integrácie.

Pražská jar bola nádychom slobody a nádejou na demokraciu a prosperitu. Tak ako my v roku 1968, aj Ukrajinci chcú dnes žiť v slobodnejšom a demokratickejšom štáte a nechcú, aby sa museli podvoľovať diktátu z Kremľa.

V oboch prípadoch sa ukázalo, že Rusko takéto snahy svojich susedov odmieta tolerovať a spraví všetko pre ich zastavenie. Napriek zmene režimu sa dnes ukazuje, že politika ruských lídrov ostáva rovnaká. Svojich susedov neberú ako nezávislé národy, ktoré sa chcú vybrať vlastnou cestou, ale ako podružných lokajov, ktorí sa musia podvoliť vôli veľkého slovanského brata.

No tak, ako sa invázia vojsk v roku 1968 nakoniec po rokoch útrap skončila ich odchodom a slobodou pre Československo, tak verím, že aj invázia na Ukrajinu sa skončí odchodom ruských vojsk a slobodou pre Ukrajinu. A našou úlohou je pomôcť Ukrajine, aby bola slobodná a nezávislá.

Pretože ak smútime za stratenou slobodou a zaduseniu pokroku ruskou čižmou v auguste 1968 a zároveň rovnakú šancu nechceme dopriať Ukrajine ustupovaním ruskej agresii, ukazujeme obyčajné pokrytectvo.