Denník N

Jedna z najväčších káuz Smeru dostala novú podobu. Z nahrávky Počiatka s Trnkom vzniklo deväť piesní

Obal albumu Minister skupiny Drť od grafickej dizajnérky Terezy Maco
Obal albumu Minister skupiny Drť od grafickej dizajnérky Terezy Maco

Pôsobenie strany Smer vo vláde sa pravidelne skloňuje v novinových článkoch, v investigatívnych textoch aj v komentároch. Teraz jedna z jej najväčších káuz dostala formu konceptuálneho hudobného albumu. Obsahuje veľa vulgárnych textov, pretože používa autentický jazyk aj slová z nahrávky rozhovoru bývalého ministra financií Jána Počiatka s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom.

Nová nahrávka skupiny Drť pripomína, že oveľa horšie než to, ako sa rozprávali, je to, o čom sa vlastne títo dvaja vtedajší zástupcovia štátu rozprávali. A zároveň ukazuje, aký má vlastne zmysel rozoberať politiku cez hudbu.

Tak to je brutál…

Krátke popiskovanie utne tvrdý gitarový riff, do ktorého zaznie: „Tak to je brutál, zbrane sú silné“. Začať pesničku s refrénom nie je nič nezvyčajné, už menej často sa stáva, že hudba v sekunde zrazu prudko skočí úplne do iného žánru. Prichádza swing. Teda swingujú len bicie, basa síce hrá swingové figúry, ale so skresleným zvukom a klavír do toho ostro seká úplne „free“ improvizácie.

Spevák sa pokúša zopakovať vetu „Niektorí inak vravia, že je to na hranici ústavnosti“, ale uprostred nej začne bľabotať akoby už mal dosť slov, ktoré musí spievať. Opäť sa vracia tvrdý gitarový riff, po ktorom spevák prechádza do šepotu v pasáži, ktorá znie, ako keby pochádzala z partitúry nejakého klavírneho koncertu skladateľa klasickej hudby.

Pesnička Brutál dobre vystihuje celkový prístup skupiny Drť. Je nadžánrový, intenzívny zvukom aj obsahom, na alternatívnu scénu je príliš virtuózny, na džez príliš prekomponovaný. Takúto nadžánrovú nálož s množstvom divokých strihov ponúka celý nový album. Má bližšie k tvorbe skupiny Naked City Johna Zorna alebo projektom speváka Mikea Pattona než k čomukoľvek na našej domácej scéne.

Album Minister obsahuje deväť piesní, ktoré majú dokopy len 25 minút, no to úplne stačí. Slová sú ešte drsnejšie než hudba, úplne vulgárne. Ani pri prepise punkových textov nemusíte použiť toľko hviezdičiek: „Ten k**** sa s tým vôbec nej***l (…) „nič sme nemohli urobiť, len to k***a zaplatiť (…) a žrali sme tam kebaby niekde v p***i, neviem kde sme to boli naj***í“.

Keď neviete, o čo ide, miestami sa pri počúvaní musíte smiať. Ale smiech vás prejde hneď, keď si uvedomíte,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie