Šéf inšpekcie životného prostredia: Pri ponuke stať sa agentom som neváhal (+video)

Ešte donedávna meno šéfa slovenskej inšpekcie životného prostredia Jána Jenča nebolo veľmi známe. Po policajnej akcii Vybavovač, v rámci ktorej bol obvinený z korupcie advokát Marián Bošanský zo známej bratislavskej advokátskej kancelárie USGB – Urban Steinecker Gešperec Bošanský, sa to zmenilo. Verejnosť sa dozvedela, že Ján Jenčo vystupoval v tomto prípade ako agent. V tejto pozícii bol niekoľko mesiacov.

Čo bolo počas nich najťažšie? „Osobne som veľmi ťažko prežíval, že som musel klamať o tom, kam idem, s kým sa stretávam a prečo si niečo žiadam,“ prezradil v rozhovore, v ktorom sa dočítate:

• prečo sa rozhodol stať policajným agentom;
• ako vôbec zistil, že sa ho snažia podplatiť;
• či by rovnako postupovali aj iní jeho kolegovia;
• aký vážny problém je korupcia v rámci inšpekcie životného prostredia;

Minister životného prostredia Ján Budaj o vás hovorí ako o hrdinovi. Cítite sa tak? 

Nepovažujem to za hrdinstvo. Postupoval som s najlepším vedomím a v súlade s vlastným svedomím. Beriem to teda ako niečo, čo by som mal robiť prirodzene.

Malé deti sa zvyknú hrávať na policajtov a zlodejov. Aj vy ste sa tak hrávali? 

Nespomínam si, i keď bola fáza, keď som chcel byť policajtom.

S akými reakciami sa od medializácie stretávate?

Chodí mi veľa pozitívnych správ. Ozvali sa mi rôzni známi, bývalí spolužiaci. Veľmi ma teší, že mi píšu aj bývalí spolužiaci z právnickej fakulty. Dokonca aj niektorí vyučujúci sa k tomu vyjadrujú. Zároveň som si však čítal aj komentáre na sociálnej sieti, kde boli aj neprajné komentáre typu, že som udavač, alebo som to spravil, lebo mi ponúkli nízky úplatok, a keby mi dali viac, tak do toho nejdem. Ale to sú skutočne hlúposti.

Prečo ste sa rozhodli spolupracovať s políciou ako agent? 

Aj po tej medializácii hovoria o mne a o inšpekcii ako o úradníkoch. Prirodzene, sme štátni zamestnanci, ale inšpekcia životného prostredia v podstate tiež odhaľuje protizákonnú činnosť. Sme niečo ako polícia, ale neriešime to na úrovni trestného práva, ale administratívno-právnej zodpovednosti. Sám teda viem, aké dôležité je mať silné dôkazy, keď chceme niekoho usvedčiť z protizákonného konania. V tomto prípade mi pozícia agenta pripadala ako prostriedok, prostredníctvom ktorého sa dajú získať najsilnejšie dôkazy.

Mali ste nejaký čas na rozmyslenie, či sa ním stanete? 

Priznám sa, že som ani neuvažoval, že by som to nešiel robiť, keď príde taká ponuka. Skôr som to bral ako svoju povinnosť. A zároveň viem, že aj takýmto spôsobom sa dá chrániť životné prostredie.

Vôbec ste teda nezvažovali pre a proti? 

Ani nie. Možno som „otrlý“, ale bol som tak nastavený, že ideme do toho a použijeme všetky zákonné prostriedky.

Je to tak, že vy ste iniciovali samotné vyšetrovanie a išli ste na políciu s tým, že sa vás niekto snažil podplatiť? 

Forma spolupráce je často aj nie úplne oficiálna, ale o tom by som nechcel bližšie informovať. Môžem však potvrdiť, že polícia mala nejaké informácie odo mňa a niektoré si zistila vlastnou činnosťou. V istom momente sa to spojilo.

Čo vám prebehlo hlavou, keď ste si uvedomili, že vás chcel niekto podplatiť? Nezľakne sa človek tej situácie? 

V tomto prípade bola tá spolupráca relatívne skorá. Nepociťoval som preto nejaké nebezpečenstvo. Kolegovia z Národnej kriminálnej agentúry boli informovaní úplne od začiatku.

Skôr som myslela ten moment ešte pred spoluprácou. Čo vám prvé napadlo, keď ste si uvedomili, že vám ponúkajú úplatok? 

Ako to zadokumentovať, aby to bolo potrestané.

Keď ste sa uchádzali o post šéfa inšpekcie životného prostredia, napadlo vám, že sa dostanete možno aj do takejto situácie? 

Keď som nastúpil na inšpekciu, vedel som, že budem musieť používať aj nie úplne ortodoxné prostriedky pre ochranu životného prostredia. Že budem musieť vystúpiť zo zaužívaných koľají. Uvedomujem si, že celkovo systém ochrany životného prostredia nie je udržateľný. Preto sme aj s ministerstvom životného prostredia rozpracovali strategický materiál – koncepciu boja environmentálnej protiprávnej činnosti. Poukazujeme v ňom na to, ako by sa dalo jednoduchšie a efektívnejšie chrániť životné prostredie. Sú to však až paradigmatické zmeny a niektorí kolegovia sú dosť proti tomu. Snažia sa zachovať status quo, hoci vieme, že sa to dá robiť lacnejšie a efektívnejšie.

Čo sú to tie neortodoxné prostriedky? 

Napríklad byť ochotný takouto formou spolupracovať s políciou.

Sú teda na inšpekcii aj iní kolegovia, ktorí by boli ochotní to podstúpiť? 

Verím, že áno.

Rozprávali ste sa s kolegami o tom, že ak sa ocitnú v podobnej situácii, mali by sa stať policajnými agentmi? 

Máme prijatú vnútroorganizačnú politiku boja proti korupcii. Myslím si však, že takáto forma spolupráce sa tam osobitne nespomína.

Myslíte si, že potom, ako ste spolupracovali s políciou a podarilo sa vám odhaliť prípad korupcie, sa ešte niekto pokúsi podplatiť nejakého inšpektora? 

Ťažko povedať. To ide úplne mimo mňa.

Ako ste vlastne pochopili, že sa vás snažia podplatiť? 

V ochrane životného prostredia sa pohybujem dlhodobo. Vnímam teda rozličné osoby, ktoré sa v rôznych kauzách vyskytujú, možno až opakujú. Nejaké podozrenie som mal preto od začiatku. A tým, že som si pospájal súvislosti a osoby, tak mi doplo, ktorým smerom sa to bude uberať.

Podľa toho, čo bolo zverejnené, chceli obvinení za úplatok interné dokumenty Európskej komisie. Mali ich v niečom zvýhodniť? Alebo o čo vlastne išlo? 

Nechcem sa k tomu bližšie vyjadrovať, no v zásade sa dá povedať, že tam vidím istú paralelu s predchádzajúcim konaním vedeným Európskou komisiou voči Slovenskej republike za nedodržiavanie legislatívy, a to zvlášť v odpadovej legislatíve. Sprostredkovanie informácií z toho dokumentu mohlo poskytnúť nenáležitú výhodu konkrétnym subjektom. Mohlo to poskytnúť výhodu pri lobingu a ovplyvňovaní legislatívy.

Vy ste počítali s tým, že sa stanete policajným agentom? 

Hneď na začiatku sa spomenula takáto alternatíva a ja som ju neodmietol.

Čo ste predtým vedeli o tomto inštitúte? 

Som vyštudovaný právnik, i keď je pravda, že po škole som sa trestnému právu veľmi nevenoval. Zameral som sa na právo životného prostredia. O tom inštitúte som teda vedel to, čo som sa naučil ešte na škole.

Ako dlho ste ním boli? 

Niekoľko mesiacov.

Môžete detailnejšie povedať, čo všetko to znamená? Skúsite ľuďom vysvetliť, čo si majú pod tým vlastne predstaviť? 

Určite nemôžem ísť do detailov, lebo by som tak možno zmaril aj inú činnosť orgánov činných v trestnom konaní. V podstate to však znamenalo, že ma vopred poučili, ako mám konať, ako nesmiem konať. Priamo zo zákona sú tam pritom nejaké obmedzenia. A potom sa vykonávali záznamy z jednotlivých stretnutí.

Čo bolo na tých niekoľkých mesiacoch najťažšie? 

Asi to nezmariť. Aby som nevyvolal podozrenie na tej druhej strane, ale aby som zároveň nestratil dôveru svojich ľudí na inšpekcii. Osobne som veľmi ťažko prežíval, že som musel klamať o tom, kam idem, s kým sa stretávam a prečo si niečo žiadam.

Vlastným zamestnancom ste teda klamali? 

Áno.

Pýtali sa vás, alebo vám naznačovali, keď ste si teda od nich niečo pýtali, že vaše požiadavky sú zvláštne? 

Stále platí, že ako generálny riaditeľ riadim a zodpovedám za tú organizáciu. Mám teda právo sa zaujímať o čokoľvek. Je však pravda, že v jednom momente to už bolo aj im podozrivé. No skutočne sa im chcem poďakovať, že mi dôverovali.

Spávali ste pokojne? 

Spával som pokojne.

Zamestnanci nič netušili. A čo vaši najbližší? 

Nikto o tom nevedel. Nikomu som to nepovedal. Len ministra životného prostredia Jána Budaja som o tom informoval. Nie detailne, ale o tej spolupráci.

Boli ste povinný mu to povedať? 

Ako agent som bol viazaný mlčanlivosťou. Svojimi skutkami sa však zodpovedám ministrovi. Považoval som to za povinnosť, aby vedel, že spolupracujem s políciou. Detaily však nevedel. Nepoznal formu spolupráce, ani o aký prípad ide. Mal som názor, že stretnutia s niektorými z týchto osôb by mohli vyvolať pochybnosti o mojom konaní, a preto som mu ponúkol, že ak sa k nemu dostanú akékoľvek informácie, nech si ma zavolá a ja mu to vysvetlím.

Ako reagovali zamestnanci inšpekcie, ktorí vás podozrievali a následne sa dozvedeli, že ste boli agentom? 

Mnohí to prijali pozitívne. Niektorí, bohužiaľ, stále nepochopili, že som nebol prichytený pri prijímaní úplatku, ale že som aktívne spolupracoval s políciou.

O čom to svedčí, ak v tom stále nemajú jasno?

Že si asi robia svoju prácu a nečítajú noviny.

Ktoré sú tie oblasti, ktorým sa venuje inšpekcia životného prostredia a sú náchylné ku korupcii? 

Slovenská inšpekcia životného prostredia je najvyšší kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva dozor. Máme akoby šesť útvarov – biologická bezpečnosť, ochrana krajiny a prírody, odpadové hospodárstvo, ochrana vôd, ochrana ovzdušia a zároveň taký špecifický útvar integrovaného povoľovania a kontroly. Ten v podstate kontroluje a povoľuje najväčšie priemyselné prevádzky. Z hľadiska ekonomického významu je práve tento útvar najvýznamnejší.

Od nástupu do funkcie ste rázne vystupovali proti korupcii. Zaviedli ste rôzne opatrenia. Napríklad aj to, že kontroly vykonávajú miestne nepríslušné „pobočky“. Ako si potom vysvetliť, že napriek tomu sa vás pokúsil niekto podplatiť? 

Myslím si, že som tak veľmi nevystupoval ani proti korupcii ako za ochranu životného prostredia. Skôr tam je moja motivácia.

A nesúvisí to s tým, že to bolo zaužívané a len si vyskúšali, či to stále platí?

Nemôžem to potvrdiť ani poprieť.

S akým nastavením ste prichádzali na inšpekciu? Vedeli ste, že korupcia môže byť hrozba? 

Inšpekcia je v zásade veľmi významný orgán. Musím skutočne pochváliť aj kolegov, ako fungujú. Myslím si, že aj organizačne môže byť inšpekcia považovaná za výkladnú skriňu ministerstva. Uvedomoval som si aj takéto riziká pri nástupe do funkcie, ale ak chceme niekam posunúť túto krajinu, spoločnosť, musíme čeliť takýmto výzvam.

V minulosti sa vyskytli prípady, keď sa podarilo odhaliť korupciu v súvislosti s činnosťou inšpekcie? 

Nie som si toho vedomý, ale nerobil som si ani žiaden rešerš.

Vlani ste o košickom inšpektoráte povedali, že by sa tam mohol uskutočniť „Očistec dva“. Prebieha tam nejaké vyšetrovanie, máte o tom informácie? 

Poskytli sme polícii nejaké informácie, a pokiaľ viem, už prebehlo operatívne zisťovanie. Chcel by som však upozorniť, že výnimočnosť tohto nášho prípadu (akcia Vybavovač – pozn. red.) bola v tom, že bol podchytený na začiatku. Spätne sa korupcia dá len ťažko preukázať. No tam, kde som mal podozrenia a čo som mohol riešiť, som zodpovednosť vyvodil a odvolal som riaditeľku inšpektorátu životného prostredia v Košiciach.

O aké podozrenia vlastne išlo? 

Dalo by sa hovoriť asi o nejakom protekčnom vykonávaní kontrol v konkrétnych subjektoch.

Čiže niekto bol kontrolovaný, niekto nie, a ak už sa kontrolovalo, tak sa prižmurovali oči? 

Existuje takéto podozrenie, ale spätne sa to veľmi ťažko preukazuje.

Čo robí teraz odvolaná šéfka košického inšpektorátu? 

Súdi sa s nami. Je rozbehnutých niekoľko súdnych konaní s touto bývalou riaditeľkou. Uvidíme, ako sa na to bude pozerať súd.

Potom, ako ste zaviedli nové opatrenia, evidujete nejaké pokusy podplácať kontrolórov? 

Nemám o tom osobitnú evidenciu. Ťažko sa mi preto vyjadruje.

Aké percento zamestnancov vám podľa vás nepovie, že sa ich niekto pokúsil podplatiť? 

Ak mi niekto niečo nepovie, tak o tom neviem. Mám informácie, že niektoré subjekty sa chcú stretávať aj neformálne mimo rámca stanoveného správnym poriadkom. Upozornil som kolegov, aby to odmietali.

Máte šancu to odkontrolovať?

V súčasnosti mám veľkú dôveru v každého riaditeľa inšpektorátu životného prostredia. Myslím si, že sa správajú tak, ako sme sa dohodli.

Sám ste upozornili aj na to, že kontrolóri sú terčom vyhrážok. Jednej kontrolórke v Nitre niekto napísal, že „bude plávať hore bruchom v Dunaji“. Sú to časté javy? 

Medializácia takýchto javov veľmi pomohla a v zásade ich už neevidujem. Bol to posledný prípad.

Je záujem o prácu na inšpekcii? 

V ankete o najlepšom zamestnávateľovi sme vo svojej kategórii ako štátny orgán skončili najvyššie. Bola to však kategória verejná a štátna správa, tak nás predbehli organizácie z verejnej správy. Myslím si preto, že sme do istej miery atraktívny zamestnávateľ. Stále však pociťujem akýsi nedostatok financií na patričné ohodnotenie práce inšpektorov. Dokonca sa nám stane, že ak aj niekto prejde výberovým konaním a zistí detaily odmeňovania, tak tú ponuku odmietne.

Čo všetko musí uchádzač spĺňať, aby sa mohol stať zamestnancom inšpekcie? 

Práca inšpektora prináša negatívne emócie. Človek teda musí byť dostatočne odolný, aby sa nezlomil. Zároveň si to vyžaduje aj veľmi vysokú odbornosť. Inšpektor dohliada na dodržiavanie zákona, preto musí byť veľký odborník a musí mať silné charakterové vlastnosti. Niekedy práca dovnútra inšpekcie je preto o to ťažšia, pretože ľudia na inšpekcii sú zvyknutí na konflikty a treba byť niekedy voči nim rázny.