Denník N

Prečo učitelia protestujú a čo žiadajú (otázky a odpovede)

Protest učiteľov na Námestí slobody. foto N - Tomáš Benedikovič
Protest učiteľov na Námestí slobody. foto N – Tomáš Benedikovič

Vo štvrtok protestujú učitelia. Chcú, aby išlo do školstva viac peňazí a aj aby im štát zvýšil mzdy. Pre protest bude viac ako 180 škôl zatvorených alebo upravia vyučovanie.

Kto protestuje? 

Protest zvolala Iniciatíva bratislavských učiteľov. Pripojili sa aj iniciatívy učiteľov z iných miest, školy sa zapájajú samostatne. Protest podporujú aj Nové školské odbory a Slovenská komora učiteľov.

Školský odborový zväz, ktorý vedie Pavel Ondek, sa nezapojil. „Neoslovili nás,“ povedal Ondek. Aktivity komory a Iniciatívy bratislavských učiteľov komentovať nechce.

Koľko škôl a škôlok protestuje? 

V stredu poobede bolo nahlásených 180 zariadení: základné a stredné školy, škôlky aj gymnáziá. Najviac je základných škôl. Celkovo je na Slovensku vyše 2 000 základných škôl, takmer 2 900 škôlok, 455 stredných odborných škôl a vyše 200 gymnázií.

Čo žiadajú? 

Učitelia chcú, aby sa začali plniť požiadavky sformulované vo výzve Slovenskej komory učiteľov. Tá žiada, aby sa navýšil rozpočet o 400 miliónov eur. Peniaze by mali pomôcť vyrovnať rozdiely (od technického zabezpečenia po pomôcky) vo vybraných školách. Návrh rozpočtu, ktorý prešiel vládou, školstvu ubral 200 miliónov eur. Rozpočet ešte neschválil parlament, môže sa preto ešte meniť.

Komora učiteľov žiada aj zvýšenie platov o 140 eur od budúceho roka a o ďalších 90 eur od januára 2017. Ich zárobky patria k najnižším v rámci OECD. Podľa odborárov je nástupná mzda učiteľov 600 eur a po 32 rokoch praxe majú 800 eur. Ide o tarifné platy, učitelia si ich môžu zvýšiť o príplatky za nadčasy, alebo ak sú triednymi učiteľmi. Zarábajú zhruba polovicu toho, čo ostatní ľudia s vysokoškolským titulom.

Tretia požiadavka je, aby sa vrátili  kredity pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity a na ministerskú komisiu na prehodnotenie systému kontinuálneho vzdelávania.

Ako bude protest prebiehať? 

Učitelia vo viacerých mestách pôjdu od siedmej rána darovať krv. Niektorí zájdu na lekárske vyšetrenia. Akcia sa volá Deň zdravia – Učiteľská kvapka krvi. Učitelia totiž tvrdia, že pre prácu často zanedbávajú aj svoje zdravie.

Niektoré školy budú zatvorené, niektoré zmenia vyučovanie a zorganizujú miesto klasických hodín prednášky. Do protestu sa nezapájajú len základné školy, ale aj gymnáziá, stredné školy či škôlky.

Čo na to minister školstva? 

Minister školstva Juraj Draxler  súhlasí, že do školstva musí ísť viac peňazí. Zároveň hovorí, že kľúčový moment sú marcové voľby a zostavovanie programového vyhlásenia vlády. „V tomto dokumente sa musí odraziť základná politická garancia, že do školstva pôjde  viac financií.“

Keď Iniciatíva bratislavských učiteľov organizovala pred dvoma týždňami Zraz dlhých nosov pred Úradom vlády SR, boli jeho vyjadrenia ostrejšie. „Obávam sa, či existencia rôznych krátkodobých iniciatív, ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt, nie je aj kontraproduktívna, pretože v konečnom dôsledku oslabuje dlhodobý záujem verejnosti. Zvlášť ak sú požiadavky nereálne, či protichodné,“ povedal. Garanciou zvyšovania kvality školstva musia byť podľa ministra aj funkčné stavovské organizácie, ktoré rešpektujú verejnosť a budú silným partnerom ministerstvu školstva.

Kritizoval aj požiadavky Slovenskej komory učiteľov. „Napríklad zlepšenie materiálneho vybavenia škôl v priebehu jedného roka v objeme 400 miliónov eur si len ťažko predstaviť už z hľadiska verejného obstarávania, ani nehovorím o nastavení kritérií pre takýto program tak, aby bol férový a napríklad neznevýhodnil školy, ktoré si v minulosti poctivo pripravili projekty a zabojovali o peniaze, a zrazu nebudú dostávať nič, pretože podľa iniciátorov výzvy patria medzi tie lepšie vybavené,“ povedal minister.  Podobne je podľa neho ťažké pochopiť, ako môže iniciatíva jedným dychom kritizovať systém kontinuálneho vzdelávania – ktorý naozaj treba zmeniť – a zároveň trvať na doživotnom zachovaní kreditov získaných v tomto, podľa nich zlom systéme.

Čo doteraz urobili? 

Pred dvoma týždňami bol Zraz dlhých nosov, počas ktorého pred Úradom vlády SR protestovalo zhruba 400 učiteľov. Kritizovali, koľko zarábajú, ale aj systém v školstve.

Na zraze neboli len učitelia základných škôl, ale aj zo škôlok či z gymnázií. Prišli z viacerých miest. Ministrovi odovzdali papierové dlhé nosy, kde napísali aj problémy, ktoré by mal riešiť.

Protestov učiteľov bolo viac aj v minulosti. O tom, že v školstve je málo peňazí a že ich platy sú nízke, hovoria výraznejšie od roku 2012.

Vtedy učitelia aj štrajkovali. Ministrom bol vtedy Dušan Čaplovič (Smer). V prvý deň štrajku vyšli do ulíc tisíce učiteľov najmä v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Väčšina škôl ostala zatvorená tri dni. Na tretí deň večer predseda odborového zväzu Pavol Ondek štrajk zastavil, lebo začal rokovať s vládou Roberta Fica. Nové odbory vtedy zastavenie štrajku kritizovali. Aj napriek rokovaniam sa nič výrazne nezmenilo a zvýšenie platov učiteľov bolo minimálne – o päť percent. Budúci rok stúpnu o štyri percentá.

Učitelia pritom žiadali, aby ich platy rástli od roku 2013 o desať percent, a aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2- až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Chceli aj viac peňazí v školstve tak, aby podiel z HDP bol porovnateľný s krajinami Únie.

O ďalší štrajk sa učitelia pokúšali počas maturít v januári minulého roku. Nové školské odbory však na štrajk nevyzbierali dosť podpisov.

Čo bude nasledovať?

Jeden z organizátorov protestu Vladimír Crmoman, ktorý je aj viceprezident Slovenskej komory učiteľov, hovorí, že by chceli pred voľbami zvolať štrajk. Cez takéto akcie aktivizujú učiteľov a zisťujú, koľko z nich by sa zapojilo. Ich aktivity podporujú aj Nové školské odbory.

„Chápeme to ako prípravu na možný ostrý štrajk pre voľbami. Učitelia a učiteľky dávajú týmto najavo, že sú ochotní zavrieť školy a urobiť nátlakovú akciu,“ hovorí predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. Jeho odbory majú omnoho menej členov ako odborový zväz, ktorý sa zatiaľ do štrajkov púšťať nechce. „Máme platnú kolektívnu zmluvu a sústredíme sa na rozhovory s politickými stranami. Dôležitá bude budúca vláda,“ hovorí Ondek. Príprava možného štrajku ide mimo zväzu, povedal.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie