Washington, Putrajaya, Nusantara. Prečo vznikajú nové hlavné mestá a ako sa v nich dá žiť
Autorka je spolupracovníčka českého Deníka N v juhovýchodnej Ázii.
Nejakou náhodou sa stalo, že žijem v blízkosti už tretieho umelo vybudovaného hlavného mesta. Žila som pri austrálskej Canberre, americkom Washingtone a teraz žijem neďaleko Putrajaye v Malajzii.
A „za humnami“ mi vyrastá štvrté také mesto, indonézska Nusantara. Nie je to pritom zďaleka jediný aktuálny projekt novej metropoly na planéte, nové hlavné mesto pozvoľna otvárajú aj Egypťania.
Prečo sa to deje, aký to dáva zmysel a v čom by sa aktuálne projekty mohli poučiť z tých niekdajších?
Hlavné mesto bez bravčového
Ak by som mala všetky skúsenosti so životom v blízkosti umelých metropol zhrnúť troma slovami, povedala by som: ohromujúce, ale smutné.
Hlavne cez víkendy som si v nich pripadala, ako keby sa skončil svet. A ja som v ňom medzi hladkými cestami, širokými chodníkmi, zatvorenými modernými kaviarňami a veľkolepou architektúrou zostala úplne sama.
V malajzijskej Putrajayi je osamelý dojem asi najsilnejší, pretože je v priamom kontraste s úplným opakom. Necelú polhodinu jazdy totiž leží skutočná metropola Kuala Lumpur – kozmopolitná, chaotická a v porovnaní s Putrajayou vlastne škaredá a špinavá, ale ponúkajúca toľko, že človek nevie, čo skôr.
A nepripadá si v nej tak nepatrične, pokiaľ si na seba pár kilometrov od rovníka natiahne iba kraťasy a tričko.
Zato v Putrajayi sa v kraťasoch jednoducho necítite dobre. Keď už tam niekoho stretnete – väčšinou iba pod premiérskym palácom a priľahlou mešitou Putra alebo na pikniku v botanickej záhrade -, sú ženy zahalené a muži majú všetci bez výnimky dlhé nohavice.
V Kuala Lumpure sa tiež hovorí, že Putrajaya, postavená moslimskými Malajzijčanmi pre moslimských Malajzijčanov, je jediné miesto v krajine naozaj striktne bez bravčového mäsa.
Nie je tu ani ako podpultovka, pretože nie je ľudí, ktorí by ho kupovali. Etnickí Číňania alebo Indovia tu v štátnych službách nájdu miesto len horko-ťažko pre politiku bumiputra, pozitívnu diskrimináciu etnických Malajzijčanov, a tak v Putrajayi nie sú.
Zatiaľ čo v Kuala Lumpure je na pár kilometroch štvorcových pestrá zmes celej Ázie, Putrajaya je homogénna enkláva viac-menej jedného etnika. Kto v meste nepracuje, a teda v ňom nepotrebuje žiť, alebo si ho zámerne nevybral pre pokoj, ten sem jazdí z donútenia na úrady, alebo aby si odškrtol povinnú návštevu.
Knižní turistickí sprievodcovia popisujú Putrajayu ako „miesto, ktoré si zaslúži jednodenný výlet z hlavného mesta“, pretože oficiálne sa ním zatiaľ nestala.
„Vidím mesto velikánske, kam prilákam svet“
Putrajaya vznikla v roku 1995 ako súčasť tzv. superkoridoru. Pätnásť kilometrov široký a päťdesiat kilometrov dlhý pás, ktorý nahradil plantáže kaučukovníka, zahŕňa okrem novej metropoly tiež Cyberjayu, IT mesto so zatiaľ stále nenaplnenou ambíciou stať sa Sillicon Valley
