Denník N

Pre Putina bol Paríž dar, už nie je taký vyvrheľ, hovoria analytici

Putin a Obama v nečakane dobrej nálade na summite G20 v Turecku. FOTO - AP
Putin a Obama v nečakane dobrej nálade na summite G20 v Turecku. FOTO – AP

Západ má tri veľké dôvody, prečo nedôveruje Rusku a zatiaľ ho nevolá do spoločnej koalície proti Islamskému štátu. Konštruktívnu úlohu Moskvy však pripúšťa už aj Obama. Francúzi si pochvaľujú, že konečne útočí na ISIS.

„Nová koalícia. Je čas hasiť. V tvári svetovej hrozby nemá ľudstvo inú možnosť – len sa zjednotiť,“ napísali na svojej titulnej strane nezávislé ruské noviny Novaja gazeta. Aby bolo jasné, o akú koalíciu ide: na obálku nakreslili hasiaci prístroj s vlajkami Ruska, USA, Veľkej Británie a Francúzska.

S takým postojom nie sú samy. Istá miera spolupráce medzi Francúzskom a Ruskom v Sýrii sa už začala, a pripúšťa ju aj americký prezident Barack Obama. Snaha zapojiť Rusko do vojny proti islamistom má však viac prekážok – tou najväčšou, ako hovorí aj sám americký prezident, je to, aby sa Moskva snažila viac triafať Islamský štát.

Aj to sa však už podľa Paríža mení, o plánoch útočiť na baštu ISIS v Rakke informovali dokonca Rusi aj prvý raz Američanov. Je teda načase spojiť sily, aby sme dosiahli cieľ, s ktorým už teraz meškáme, ako povedal francúzsky prezident François Hollande vo svojom prejave vo Versailles?

Keď drsný Putin dva dni mlčal

Ochotu zapojiť sa do koalície krajín bojujúcich proti Islamskému štátu podľa vlastných pravidiel vysiela ruský prezident Vladimir Putin od konca septembra, keď rozbehol v Sýrii nálety na žiadosť sýrskeho diktátora Baššára Asada.  

Napriek obavám západných lídrov a nedôvere voči Kremľu po jeho anexii Krymu je jasné, že po útokoch v Paríži a ruskej intervencii v Sýrii je pozícia Ruska silnejšia a hľadanie riešenia konca vojny v Sýrii sa bez spolupráce s ním nezaobíde.

Sporné je, ako by taká spolupráca – či dokonca účasť v novej koalícii – mala vyzerať.

To, že sa Rusko ocitlo v priamej konfrontácii s ISIS, je jasné od začiatku jeho náletov v Sýrii. Prakticky okamžite mu vyhlásili vojnu džihádisti bojujúci na jeho strane, ale napríklad aj saudskí klerici, pretože ruské bomby dopadali aj  tam, kde sú umiernení rebeli či civilisti.

Schopnosť zaútočiť na ruské ciele teroristi hlásiaci sa k ISIS podľa západných tajných služieb pravdepodobne ukázali zničením ruského Airbusu s 224 pasažiermi, ktorý letel z egyptského Šarm aš-Šejchu do Petrohradu, a 31. októbra lietadlo padlo nad Sinajom.

Ako po dlhom váhaní nakoniec v nedeľu priznala aj ruská tajná služba FSB a Vladimir Putin, zničila ho zrejme bomba uložená pod sedadlom pri okne jedného z pasažierov.

Putin po útoku – netradične dlho – nepovedal k nemu ani slovo. Dlho tiež odmietal pripustiť, že ide o teroristický útok. Po Paríži akoby našiel odvahu a v nedeľu už sľuboval, že dolapia vinníkov útoku na ľubovoľnom mieste planéty. Ruská vláda vypísala odmenu 50 miliónov dolárov za informácie, ktoré by viedli k tým, čo útok na let 9268 zosnovali. A Sergej Lavrov, šéf ruskej diplomacie, vyhlásil, že to bol jasný útok na Rusko. 

Ruské bojové lietadlá Su-27 v akcii v Sýrii. FOTO - AP
Ruské bojové lietadlá Su-27 v akcii v Sýrii. FOTO – AP

Dar pre Putina

„To, že nevedeli tak dlho potvrdiť spojenie medzi náletmi v Sýrii a katastrofou lietadla, a že to znamená reálnu teroristickú hrozbu, ukazuje, aké boli ruské tajné služby bezmocné,“ hovorí ruský politológ Andrej Kolesnikov z moskovského Carnegieho centra.   

Podľa neho sa ukázalo, že Putinova „preventívna vojna“ zlyhala. Ruský prezident sýrsku intervenciu okrem iného obhajoval aj spomienkami na drsné roky dospievania v petrohradských (vtedy sa volal Leningrad) uliciach. „50 rokov dozadu ma ulice Leningradu naučili jednu vec: ak je súboj nevyhnutný, musíš udrieť ako prvý,“ povedal Putin a rozpútal masívne letecké nálety v Sýrii. 

K jeho koalícii na strane Baššára Asada sa však pridal len Irán, Hizballáh a opatrne šiítski predstavitelia z Iraku. Po útokoch na Paríž však môže byť všetko inak.  

„Sú preňho neočakávaným darom. Predpokladám, že Putin zvolí taktiku vyberania si spojencov z niektorých krajín, napríklad  Francúzska, nie však účasť v medzinárodnej koalícii ako takej. Putin chce byť naozaj seberovný so svetovými lídrami, a snaží sa vytvoriť nový medzinárodný systém, novú Jaltu. Nikto mu však nezabudne anexiu Krymu a vojnu na Donbase,“ hovorí Kolesnikov o jednom z dôvodov, prečo sa Západ pozerá na Moskvu s podozrením.   

Aj po nedávnej októbrovej návšteve Asada v Kremli ruský prezident trval na tom, že je správne bojovať na jeho strane. FOTO - TASR/AP
Aj po nedávnej októbrovej návšteve Asada v Kremli ruský prezident trval na tom, že je správne bojovať na jeho strane. FOTO – TASR/AP

Viedenský optimizmus

Záujem o ruské angažovanie sa – napriek úplne opačnému postoju voči Asadovi – má, pochopiteľne, po útokoch na Paríž francúzsky prezident François Hollande. Budúci týždeň sa v utorok chystá na návštevu za americkým prezidentom do Bieleho domu, vo štvrtok by ho mal zase prijať v Kremli jeho ruský kolega.  Hlavnou témou je medzinárodná spolupráca v boji proti Islamskému štátu.  

Doterajšie ruské nálety skôr vyvolávali dojem, že pomáhajú udržať pozíciu Asadovi, než že by sa sústredili na pozície teroristov.

„Stále ma udivuje, že po 2 300 náletoch ruské ministerstvo obrany dokázalo zverejniť len dve videá, ktoré naozaj bombardujú pozície ISIS,“ napísal na Twitteri zakladateľ projektu Bellingcat Eliot Higgins. Ten na základe verejne dostupných údajov overuje, kde naozaj útočia ruské bojové lietadlá.  

V tieni parížskych útokov však prišli mierne optimistické správy z vyjednávaní vo Viedni. Podľa Obamu citovaného France 24 sa v nich Rusko ukázalo „ako konštruktívny partner v snahe nájsť riešenie politickej tranzície“ v Sýrii.

Ak sa v niečom experti ohľadom Sýrie zhodujú, tak v tom, že vojnu v Sýrii nemôže vyriešiť osamotené silové riešenie, tobôž nie bombardovanie zhora, a momentálne ani vylúčenie Ruska z procesu rokovania. 

„Putin teraz vyzerá menej ako globálny vyvrheľ a viac ako nenahraditeľný muž pre spoločnú globálnu snahu zlikvidovať Islamský štát,“ napísal Wall Street JournalEšte krátko pred Parížom by taká spolupráca podľa amerického denníka nebola možná.

Podľa predstaviteľov francúzskeho ministerstva obrany, citovaných ruským serverom RBK, Rusi naozaj zmenili taktiku a začali útočiť viac na ISIS.  Obe krajiny útočili v ostatných dňoch hlavne na baštu islamistov v sýrskej Rakke.

Priama vojenská spolupráca medzi USA a Ruskom podľa WSJ nie je reálna. To skôr by mohli Rusi vytiahnuť svojho diplomatického žolíka a prinútiť Baššára Asada, aby sa predsa len stiahol a nekandidoval vo voľbách, ktoré by sa mali podľa dohody uskutočniť do 18 mesiacov, niekedy v roku 2017.  

To je však niečo, čo zatiaľ Moskva verejne vylučuje, aj iránski diplomati tvrdia, že takému scenáru všemocne bránia. Naopak, na Asadovom odchode aj tento víkend na samite G20 trvalo Turecko, Saudská Arábia či Katar, ktoré podporujú opozíciu proti Asadovi v Sýrii.

„Pre politické riešenie je Moskva kľúčová,“ povedal jordánsky kráľ Abdalláh pre Euronews, jeho krajina patrí pritom medzi tie, kde najmenej veria Putinovi. V Jordánsku je však vyše milióna utečencov, ktorí tvoria až 20 percent populácie, a tak má aj Ammán eminentný záujem o čo najrýchlejšie zastavenie vojny. 

Americká diplomacia sa s nástupom Baracka Obamu v snahe o „reset“ vzťahov s Ruskom viackrát popálila. Napriek tomu odchádzal z Viedne tento víkend americký minister zahraničia s miernym optimizmom a podľa Guardianu vyhlásil, že svet môže deliť od dohody o politickej tranzícii v Sýrii len niekoľko týždňov.

Súčasťou dohody s mandátom OSN by malo byť začatie rozhovorov medzi Asadovým režimom a opozíciou najneskôr 1. januára 2016, vyhlásenie prímeria v máji toho istého roka a nakoniec voľby niekedy v roku 2017.

Všetko body, ktoré vyzerajú reálne iba na papieri.  Všetky zastúpené strany sa nedohodli ani na tom, koho považovať za teroristov, nieto ešte, koho zo sýrskej opozície pozvať na rokovanie s Asadovým režimom.  

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok na ruské lietadlo

Útok v Paríži

Svet

Teraz najčítanejšie