MediaBrífing: Novinári by si mali dávať pozor, aby zbytočne nešírili lži Putina a Lavrova

Dobrý deň, po letnej prestávke je newsletter MediaBrífing späť, dnes sa v ňom okrem iného dočítate:

• ako naše médiá šíria ruskú propagandu,
• staronový riaditeľ TASR bude od štátu pýtať viac peňazí,
• Rada pre mediálne služby rieši nelegálny obsah na sociálnych sieťach
• a ďalšie správy o médiách.

Médiá musia verejnosti neraz sprostredkovať aj lži či manipulácie politikov. Niekto to považuje za dobré a samozrejmé, veď novinári majú prinášať všetky informácie, názory nech si urobia ľudia sami. Pre niekoho je to zas nezodpovedné a želá si, aby novinári úplne ignorovali nedôveryhodných politikov. Ani jeden z týchto táborov nemôžu novinári úplne uspokojiť.

Pravdou je, že aj prístup ku klamstvám politikov je pre ľudí dôležitý. Vďaka nemu môžu vidieť, ako politik argumentuje, ako ohýba realitu, ako mení názory a ako sa vyhýba nepríjemným otázkam. Môžu vďaka tomu lepšie pochopiť problematiku a vytvoriť si ucelenejší obraz o tom, čo tvrdí jedna a druhá strana.

Má to však podmienku: novinári musia k politikom pristupovať vždy kriticky, informácie overovať a zasadiť ich do kontextu. Toto pravidlo je ešte dôležitejšie, keď žurnalisti prinášajú informácie o tom, čo vyhlásili nedemokratickí politici, ktorí rozpútali krvavú vojnu u nášho suseda.

V tomto smere slovenské médiá občas chybujú. Možno z rýchlosti a neúmyselne, možno pre nedostatok skúseností, alebo skrátka v slepej honbe za čítanosťou, lajkami a sledovanosťou šíria aj kremeľskú propagandu.

Pár príkladov z letných mesiacov: Vladimir Putin môže vyčítať Ukrajine, že nemá záujem plniť podmienky mierovej dohody, no kým ruské vojská vraždia nevinných ľudí, nezaslúžia si jeho slová miesto v nadpisoch článkov. To platí aj pre jeho tvrdenia, že USA sa snažia predĺžiť konflikt alebo že Západ prehral hneď v úvode „špeciálnej operácie“.

Putin môže tvrdiť, že sankcie škodia viac krajinám, ktoré ich zavádzajú, než Rusku, ale nie je potrebné jeho slová verklíkovať, keď vieme, že to nie je pravda. Médiá nemusia šíriť ani Putinove úvahy o tom, že ekonomická vojna Západu zlyhala a že sankcie sú ilegálne, najmä ak za tým nie sú relevantné argumenty. Putin môže vyhlasovať, že sa nevzdá a nedovolí, aby sa ruská ekonomika prepadla, no slovenskí novinári na rozdiel od ruských nemusia tvrdiť, že vladár všetky problémy zvládne.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov zas nemá nárok cez titulky článkov vyzývať svet, aby chránil medzinárodné právo, kým ho sám krvavo pošliapava. A nie je ani dôvod publikovať jeho konšpirácie o tom, že EÚ a NATO sú ako nacistické Nemecko a chystajú vojnu proti Rusku. Slobodné médiá nemusia zverejňovať ani jeho vyhlásenia o tom, že EÚ sa rozhoduje podľa pokynov Washingtonu.

Ani bulvár nemusí vydávať oslavné texty na ruské zbrane – či už je to „nový námornícky klenot„, alebo nová zbraň, „akú nemá na svete nikto„. Takúto propagandistickú činnosť už robia Moskve oddané konšpiračné stránky.

Samozrejme, je dôležité, aby naše médiá informovali o tom, čo ruskí lídri povedia o dodávkach ropy a plynu, o tom, že Putin rokoval s Erdoganom či Lukašenkom, že Moskva posilňuje vzťahy so Severnou Kóreou. Ľudia by tiež mali vedieť, že ruský prezident nariadil pokračovať v ofenzíve na Ukrajine a že Lavrov priznal, že ich cieľom je zvrhnutie ukrajinského prezidenta Zelenského. To všetko sú dôležité spravodajské informácie.

Avšak novinári by mali pred šírením Putinových výrokov posúdiť, či sú aj objektívne dôležité, či bude publikum vďaka nim lepšie informované a či taká správa pomôže ľuďom lepšie rozumieť svetu. Je otázne, či takéto kritériá spĺňa napríklad správa o tom, že NATO podľa Putina túži po svetovej nadvláde, alebo sny ruského prezidenta o ovládnutí svetových oceánov.

Nezáleží na tom, či pôvodnú správu priniesli ruské štátne médiá alebo vplyvné svetové agentúry ako Reuters, AFP či DPA. Editori slovenských spravodajských médií by mali mať dostatočné sebavedomie a nezverejňovať vyhlásenia Kremľa len preto, že ich priniesli zahraničné médiá alebo naše tlačové agentúry.

Titulok je dôležitý. Nestačí na konci článku pripomenúť, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Väčšina ľudí číta len titulky, a preto na ich formulácii záleží. Ak by rovnaký nadpis článku mohol vyjsť na ruskom Sputniku, tak stojí za úvahu, či by na stránkach slobodných a kritických médií nemal znieť inak.

Moskva má u nás dostatočnú sieť spolupracovníkov, užitočných idiotov a dezinformačných kanálov, ktorá šíri jej propagandu. Spravodajské a bulvárne médiá jej nemusia pomáhať.

Putin a Lavrov sú politici, ktorí chcú zničiť jeden národ a zabíjajú našich susedov. Novinári by preto mali ich slová posudzovať ešte kritickejšie, aby sa nestali prietokovým ohrievačom ich konšpirácií a lží.

Staronový riaditeľ agentúry TASR bude od štátu pýtať viac peňazí

Vladimír Puchala zostáva na ďalších päť rokov riaditeľom tlačovej agentúry TASR. Jednomyseľne o tom v stredu rozhodla Správna rada TASR.

Veľkou výzvou podľa Puchalu bude zabezpečiť finančnú a personálnu stabilitu agentúry. „Musíme sa vyrovnať s infláciou, so zvýšením miezd a všetkých vstupov tak, aby tu bol kvalitný tím profesionálov, ktorí budú dobre zaplatení,“ povedal.

Agentúra zarába najmä na predaji spravodajstva iným médiám, k tomu dostáva od štátu príspevok vo výške 2,2 milióna eur ročne. Avšak výška príspevku sa od roku 2015 nezmenila.

Prečo je to dôležité: Fungovaniu TASR a aj voľbe jej riaditeľa venuje verejnosť výrazne menšiu pozornosť ako dianiu napríklad v RTVS. Pritom sa dá bez preháňania povedať, že TASR má zásadný vplyv na informačné prostredie v krajine a kvalitu výstupov ostatných médií. Väčšina redakcií totiž od nej preberá správy a cez svoje kanály ich šíri ďalej. Preto by malo byť v záujme ostatných médií – ale aj vlády – aby mala verejnoprávna agentúra dostatok financií na produkciu kvalitnej žurnalistiky.

Podľa Puchalu už ďalšie šetrenie v agentúre nie je možné, pretože by to malo vplyv na kvalitu služieb. V súčasnosti je podľa neho tiež nemysliteľné zásadne zvyšovať ceny spravodajského servisu, ktorý si od TASR kupujú ostatné médiá. Aj preto chce Puchala rokovať s ministerstvom kultúry o navýšení štátneho príspevku aspoň o 10 percent.

Aké sú plány: Agentúra by sa mohla presťahovať do menších a lacnejších priestorov. Keďže v uplynulých rokoch znižovala počet ľudí, časť priestorov pri bratislavskej Patrónke, ktoré má prenajaté do roku 2026, nevyužíva. Preto bude zvažovať iné možnosti, napísal Puchala vo svojom projekte na rozvoj agentúry v rokoch 2022 až 2027. Jeho ďalšie plány sú:

• TASR zamestnáva 130 ľudí a má pobočky v 17 slovenských mestách, ročne vyprodukuje viac ako 260-tisíc správ. Ambíciou je mať takú sieť spolupracovníkov, aby mohla byť agentúra do 30 minút kdekoľvek na Slovensku.
• Agentúra chce mať stálych spravodajcov v Česku a Nemecku, záujem má aj o spolupracovníka na Ukrajine.
• Priemerná mzda je v agentúre na úrovni 1462 eur (v roku 2016 to bolo 1184 eur). Puchala chce platy naďalej zvyšovať.
• Súčasťou redakčného tímu má byť aj psychológ. „Spoluprácu s psychológom si predstavujeme nielen ako individuálnu možnosť v čase núdze, ale hlavne ako pravidelné sedenia v tímoch k témam, ktoré rezonujú (stres, tlak, zodpovednosť, vyhorenie…),“ uviedol Puchala vo svojom projekte.
• V prípade lepšej finančnej situácie chce TASR zintenzívniť dôraz na vlastné témy a investigatívu.
• Agentúra chce robiť aj viac živých prenosov z podujatí, a to najmä z regiónov, ktoré majú podľa Puchalu mimoriadnu sledovanosť, keďže tam nie je toľko štábov ako v Bratislave.
• Technologickou prioritou je prechod na nový fotosystém, a to ešte v roku 2022.
• Pre lepšiu rozpoznateľnosť značky chce Puchala, aby novinári agentúry uvádzali značku TASR aj v texte správ. Od ostatných médií bude agentúra požadovať, aby bol tento zdroj v texte uchovaný aj pri editácii správ. Zviditeľneniu značky má pomôcť aj plánovaná kampaň.
• „Diskutujeme aj o možnosti pravidelných spravodajských podcastov (súhrny správ vo zvuku 5x denne), ktoré by mohli smerovať k budovaniu internetového spravodajského rádia,“ napísal tiež Puchala.
• Vzniknúť má aj nový eshop na predaj fotografií.
• Umelá inteligencia by mala od roku 2025 písať niektoré správy, napríklad o športe, voľbách alebo správy z dát štatistického úradu.
• Puchala plánuje aj redizajn dcérskeho webu Teraz.sk a vytvorenie novej mobilnej aplikácie. Vo svojom projekte spomína aj nový web o športe.

Ďalšie správy o médiách

• Ak sociálne siete neodstránia nelegálny obsah, môžu sa ľudia po novom obrátiť na Radu pre mediálne služby, ktorá môže prípad posúdiť a platformám prikázať, aby problematické príspevky odstránili. Verejnosť tak získava nové možnosti v prípade nečinnosti veľkých internetových spoločností.
• Novou šéfkou televízneho spravodajstva RTVS bude Andrea Fajnorová (v minulosti Paulínyová), dlhoročná redaktorka Markízy.
• Televízia Joj na jeseň spustí svoj televízny kanál Joj 24, šéfredaktorom bude redaktor a moderátor Dárius Haraksin.
• Novinár Marek Vagovič bude mať na RTVS vlastnú diskusnú reláciu, vysielaná by mala byť od novembra raz týždenne.
• Slovenský videoportál Vimo končí, dôvodom môžu byť prísnejšie pravidlá pre prevádzkovateľov, ktoré zaviedla nová mediálna legislatíva. Portál obsahoval najmä videá extrémistov a dezinformačných stránok.
• Rada pre mediálne služby upozornila prevádzkovateľov hotelov a reštaurácií, aby vo svojich zariadeniach nevysielali ruské televízie Russia 24, RT, Sputnik, RTR Planeta a TV Centre. Tieto stanice sú totiž v EÚ zakázané.
• Európska komisia chystá nové pravidlá na ochranu slobody médií a pýtala sa občanov na ich pripomienky. Až 88 % príspevkov bolo zo Slovenska, bol to výsledok kampane dezinformačnej blogerky a právničky Judity Laššákovej.
• Facebook, Instagram, YouTube a TikTok zablokovali účty populárneho mizogýna Andrewa Tatea, ktorý miliónom svojich sledovateľov radil, ako zaobchádzať so ženami – pravidelne spomínal fackanie, škrtenie aj znásilňovanie.
• Sledovanie filmov a seriálov na streamovacích službách v USA prvýkrát prekonalo káblovú televíziu. Streamovanie malo 34,8-percentný podiel na sledovaní obsahu, káblové televízie dosiahli 34,4 %, vyplýva to z dát analytickej spoločnosti Nielsen.

Pekný víkend!