Denník N

Protiteroristické zákony prídu expresne, Smer posilní aj tajné služby

Dostane tajná služba, ktorej šéfa si vyberá premiér, väčšie možnosti? Foto - TASR
Dostane tajná služba, ktorej šéfa si vyberá premiér, väčšie možnosti? Foto – TASR

Vládna strana zvažuje automatickú väzbu pre podozrivých bez rozhodnutia sudcu, bezpečnostné opatrenia pri verejných akciách, či návrat zberu metadát od mobilných a internetových operátorov.

Vládny Smer prijme v reakcii na útoky v Paríži špeciálnu protiteroristickú legislatívu, a urobí to rýchlo. O jej zavedení v stredu rokovala bezpečnostná rada štátu.

Jej šéf Robert Fico len stručne oznámil, že „požiadala členov vlády a ostatné relevantné subjekty o prípravu technických a personálnych opatrení v oblasti boja proti terorizmu“ a vytvorila pracovnú skupinu na novú protiteroristickú legislatívu.

Podľa informácií Denníka N v Smere uvažujú o zmene zákona o elektronických komunikáciách, ktorá by umožnila obnovenie zberu takzvaných metadát, ktoré plošne zakázal súdny dvor Európskej únie a po ňom aj náš Ústavný súd.

Či bude možné zbierať dáta o tom, s kým si chatujete, emailujete, či telefonujete cez internet, úplne plošne, nie je jasné. Zber metadát po Paríži bude zrejme vecou na debatu v celej Európskej únii.

Do väzby aj bez sudcu?

Okrem toho sa hovorí aj o zjednodušení zadržiavania ľudí podozrivých z terorizmu. Obvinení by podľa tohto nápadu šli do väzby automaticky a nerozhodoval by o tom súd. Sudca dnes rozhoduje o všetkých prípadoch väzby.

Okrem týchto opatrení by mali dostať povinnosti navyše usporiadatelia verejných akcií, ako napríklad športových podujatí či koncertov, alebo festivalov. Organizátori by museli automaticky počítať s možnosťou mimoriadnych udalostí a boli by povinní dodržiavať niektoré nové bezpečnostné opatrenia.

Okrem zmeny legislatívy by sa malo zrýchliť prezbrojovanie polície novými pištoľami a zrejme by veľká časť policajtov namiesto samopalov Vz-58 dostala nové automatické zbrane. Samopaly po útokoch v Paríži už vidno, vyzbrojená je nimi napríklad hliadka na bratislavskom letisku.

Samopaly polícia vytiahla aj po útoku Ľubomíra Harmana v Devínskej Novej Vsi v roku 2010, po ktorom zostalo osem mŕtvych. Po kritike však policajtom samopaly vtedy rýchlo sňali z pliec a nechali im ich v autách.

Urýchliť by sa teraz mal aj výcvik policajtov tak, aby mohla proti prípadným teroristom zasiahnuť už prvá hliadka a nečakalo by sa na príchod zásahových jednotiek.

Viac siskárov

Predseda branno-bezpečnostného výboru a exminister obrany Jaroslav Baška (Smer) hovorí, že by protiteroristickú legislatívu mohli stihnúť v parlamente schváliť teoreticky už na tejto schôdzi, ktorá by mala pokračovať ešte zhruba tri týždne – pokiaľ by sa vláda rozhodla pre skrátené legislatívne konanie.

Pokiaľ by to nestihli, Baška predpokladá mimoriadnu schôdzu parlamentu s týmto bodom. „Sú dve veci, o ktorých hovoril premiér. Jednou je sprísnenie protiteroristickej legislatívy, druhou zvýšenie počtov v spravodajských službách, či špeciálnych zboroch a navýšenie ich rozpočtu,“ hovorí Baška. Vhodné by podľa neho bolo aj zvýšenie právomocí tajných služieb.

Smer chcel pritom meniť zákon o SIS už v čase po útokoch na satirický časopis Charlie Hebdo, no napokon po množstve pripomienok Smer práce na zmene zákona zvoľnil a nebolo jasné, či ich stihne do volieb. Inak by to do volieb nestihli, táto schôdza je totiž posledná, ktorú tento parlament plánoval.

„Hoci chápem tieto kroky, vyznieva to trochu neúprimne po tom, ako tu táto vláda vládla neobmedzene tri a pol roka a mala viacero podnetov, keď tieto veci mohla meniť,“ vraví Marián Majer z think-tanku Central European Policy Institute (CEPI).

Obavy z fízlovania

Majer hovorí o obavách, že by sa Smer po Paríži mohol pokúsiť presadiť to, čo by mu za normálnych okolností prešlo len ťažko. Opatrný by bol v otázke zmeny ústavy, ktorú Fico tiež naznačil bez toho, žeby konkrétne vysvetlil, o čo v nej má ísť. Naopak, nemá zásadnejšie výhrady napríklad k posilneniu SIS či lepšiemu výcviku polície. Tajné služby by však podľa Majera mali posilniť skôr o kvalitných ľudí než len kvantitatívne.

Šéf zahraničného výboru parlamentu František Šebej (Most-Híd) uznáva, že legislatívu by mali skôr sprísniť. Napríklad zber metadát by v boji proti terorizmu podľa neho pomohol.

„Myslím tým zhromažďovanie metadát kvalitnými spravodajskými službami, ktoré ich však naozaj používajú na odhaľovanie hrozieb, nie fízlovanie každého jedného človeka.“  Vo výpočte vecí, ktoré by mohol Smer zmeniť, Šebejovi chýba trestanie a okamžité uväznenie ľudí, ktorí sú podozriví z toho, že boli na výcviku džihádistov či iných teroristických skupín.

Martin Poliačik zo SaS s lepším výcvikom či lepšou výzbrojou policajtov súhlasí, nepozdáva sa mu zvýšenie ich počtov. Prekvapuje ho, že by sa Smer chcel až teraz vyrovnávať so zákazom plošného zberu metadát, čo je vecou rok a pol starého rozhodnutia európskeho súdu.

Poliačik si myslí, že sa len treba pozrieť, ako si s touto otázkou poradili iné európske krajiny. Nepozdáva sa mu ani nápad povinnej väzby podozrivých z terorizmu bez súhlasu sudcu.

Protiteroristické zákony

Útok v Paríži

Teraz najčítanejšie