Denník N

Režisérka filmu Veľa šťastia, pán Veľký: Celý život do seba nasávame, že sme nedokonalí, a hanbíme sa za svoje telá

Veľa šťastia, pán Veľký. Foto - Nick Wall
Veľa šťastia, pán Veľký. Foto – Nick Wall

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

Austrálska režisérka Sophie Hyde natočila mimoriadne otvorený a zároveň nesmierne citlivý film Veľa šťastia, pán Veľký. Príbeh, pod ktorý sa podpísala scenáristka Katy Brand, sa zaoberá vzťahom ovdovenej učiteľky na dôchodku, upätej päťdesiatničky Nancy Stokesovej, a mladého sexuálneho pracovníka Lea Grandeho.

Sophie Hyde v rozhovore prezrádza, že s postavou Nancy mala spočiatku problém. „Moment, v ktorom som pocítila vzájomné spojenie, prišiel vtedy, keď začala hovoriť o našej telesnosti. O našich telách a o tom, že nikdy nie sú dosť dokonalé,“ vraví.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ktorá scéna sa jej točila najťažšie;
  • čomu sa učí od Emmy Thompson;
  • čo ju presvedčilo, že Daryl McCormack je pravý Leo;
  • v čom majú režisérky inú perspektívu ako režiséri.

Čo ste cítili, keď ste prvýkrát čítali scenár tohto filmu, no nie ako režisérka, ale ako žena?

To je ťažká otázka. O režírovaní nerozmýšľam ako o svojom zamestnaní, ale ako o niečom, čo je bytostne späté s celým mojím bytím. Som človek, žena aj režisérka v jednom. Tieto entity od seba neviem oddeliť.

Úprimne sa však priznám, že keď som scenár čítala prvý raz, s postavou Nancy som mala spočiatku problém. Nevedela som sa na ňu napojiť, jej hrubosť ma iritovala. Príbeh sa mi však páčil a postupne som v Nancy nachádzala istý vnútorný smútok.

Moment, v ktorom som pocítila vzájomné spojenie, prišiel vtedy, keď začala hovoriť o našej telesnosti. O našich telách a o tom, že nikdy nie sú dosť dokonalé. Pravda je, že naše telá nikdy nebudú dosť dokonalé. Nikdy nebudú vyhovovať jedinému ideálu, pretože ten neexistuje. Lenže my z dôvodu, že si myslíme opak, po celý život do seba nasávame presvedčenie, že sme nedokonalí. Že sme nejakým spôsobom chybní, že všetko na nás je zlé. Preto sa za svoje telá hanbíme.

Pocit hanby sa následne u niekoho pretransformuje do problémov v sexe, u iného napríklad do porúch príjmu potravy. U ďalšieho vzbudí vnútorný hnev a agresivitu. Za tým všetkým je však stále jedna a tá istá myšlienka – učia nás, že nie sme dosť dobrí, že nikdy nebudeme dosť dobrí. A následne nám predávajú produkty a služby, ktoré toto naše presvedčenie majú zmeniť.

Druhý moment môjho spojenia s Nancy sa zrodil vtedy, keď prišla reč na to, ako sú ženy vychovávané uspokojovať potreby ostatných. Sústavne kontrolujeme, či sú všetci okolo nás v poriadku, či sú naplnené ich potreby, ich očakávania, či majú to, čo chcú. Pre mnohé ženy je potom takmer nemožné zistiť, čo chcú ony samy.

To je problém?

Ak je vašou prvoradou myšlienkou to, čo chce niekto iný, je veľmi ťažké myslieť na to, čo chcete vy. A ak aj niečo chcete, neraz sa začnete zamýšľať nad tým, či to, čo chcete, nie je vlastne niečo, čo chcú tí ostatní, aby ste vy chceli.

Mala alebo nemala by som to chcieť?“ je otázka, ktorú si kladú mnohé ženy. A toto Nancino uvažovanie a sebaspytovanie je niečo, čo podľa mňa spája mnohé ženy po celom svete.

Čo vás viedlo k presvedčeniu, že Daryl McCormack je ten pravý Leo?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Podcasty Denníka N

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie