Bieloruský denník: Putin je presvedčený, že Ukrajina a Bielorusko by nemali existovať ako suverénne štáty. Čo si o tom myslia Bielorusi?

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Nemecký kancelár Olaf Scholz nečakane odhalil podrobnosti jedného zo svojich osobných rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Scholz prezradil, že podľa Putina by Bielorusko ani Ukrajina nemali byť nezávislými a suverénnymi štátmi. A tu by sa Bielorusko mohlo začať obzvlášť obávať, ale kdeže.

Aj bez nemeckého kancelára vieme, že Vladimir Putin popiera suverenitu bieloruského a ukrajinského národa. Je presvedčený, že tieto krajiny nadobudli nezávislosť omylom a že boli od Ruska odrezané nezákonne a barbarsky. Ruský prezident to uviedol priamo aj nepriamo. Naposledy tesne pred útokom na Ukrajinu.

Majú sa Bielorusi obávať, že Rusko zaútočí na Bielorusko? Je to zložité. V istom zmysle je bieloruské územie už pod kontrolou Kremľa: ruská armáda sa tu cíti ako doma. Všetky útoky z územia Bieloruska na Ukrajinu sú útokmi Rusov. Bieloruská nezávislosť, aj keď miestami skôr dekoratívna, Putinovi zatiaľ vyhovuje. Obchádzanie sankcií, korupčné schémy, ďalší spojenec v medzinárodných organizáciách – dôvodov sa nájde viacero.

Bude Bielorusko existovať, ak všetko pôjde podľa plánu ruského prezidenta? Nie, a ani Ukrajina.

Čo vravia odborníci

Bieloruskí politickí analytici a experti poukazujú na nulovú reakciu štátnej propagandy a Lukašenkových predstaviteľov na Putinove slová. Nezávislí novinári sa pokúšali dostať odpoveď na toto vyhlásenie aj od bieloruského ministerstva zahraničných vecí – bezvýsledne. Lukašenko ignoroval i slová ruského prezidenta, ktoré odzneli z úst nemeckého kancelára.

Keďže bieloruský diktátor veľa komunikuje s ruským prezidentom, presne vie, čo si ruský vládca myslí o nezávislosti Bieloruska.

A ak predtým mohol Lukašenko proti takýmto imperiálnym ambíciám pomerne ostro vystupovať, po roku 2020 – bohužiaľ. Aj verbálne je totiž potrebné prejaviť úplnú vernosť Kremľu, ktorý udržal diktátora pri moci.

Čo si myslia Bielorusi

Usudzujúc z rôznych prieskumov verejnej mienky, ľudia, ktorí sa v roku 2020 postavili proti Alexandrovi Lukašenkovi, jednoznačne chápu Putinovu úlohu v udržaní Lukašenka pri moci. Diktátor to dokázal násilím, represiami a za finančnej, politickej a komunikačnej podpory Vladimira Putina.

Z tohto dôvodu a následne v reakcii na vojnu sa vzťah Bielorusov k Rusku neustále ochladzoval. Čoraz viac Bielorusov si želá, aby si ich krajina zvolila členstvo v Európskej únii alebo neutrálny štatút. Čoraz menej občanov si želá spojenectvo s Ruskom – najmä také, ktoré ohrozuje nezávislosť krajiny.

Pritom berieme do úvahy skutočnosť, že v Bielorusku sa uplatňuje nielen Lukašenkova, ale aj Putinova propaganda. S ohľadom na blokovanie nezávislých médií v krajine a nebezpečenstvo prístupu k pravdivým informáciám. S ohľadom na desaťročia (či dokonca stáročia) ničenia bieloruskej kultúry, jazyka a histórie. Berúc do úvahy aj totálnu rusifikáciu.

Áno, nerobme si ilúzie: sú Bielorusi, ktorí si myslia, že za vojnu Ruska proti Ukrajine môžu EÚ a USA. Niektorí veria v nacistov, ktorí sa chopili moci v Kyjive. Ale čím slobodnejší bude v krajine prístup k nezávislým informáciám, tým menej bude týchto ľudí.

Dejepisné okienko

Bieloruské územie spolu s Bielorusmi, ktorí na ňom žili, dlhé roky bolo súčasťou Ruskej ríše – po konečnom rozdelení Reči pospolitej, kde žili predkovia dnešných Poliakov, Litovcov, Bielorusov a v rôznych rokoch aj iných národov. V roku 1795 bol však štát rozdelený medzi Prusko, Rusko (Ruské impérium) a Rakúsko. Bieloruské územie sa stalo súčasťou Ruského impéria.

Potom nasledovalo dlhé obdobie v rámci ZSSR. Takmer celý ten čas bol Bielorusom odopieraný rozvoj ich vlastnej kultúry a vnucovala sa im ruská kultúra. Bielorusov presviedčali, že sú súčasťou veľkého ruského národa, ich jazyk je len nárečím ruštiny a ich kultúra je bezvýznamná. Áno, boli aj roky kultúrneho rozkvetu, ale ide skôr o výnimku.

Takisto po získaní nezávislosti a nástupe Alexandra Lukašenka k moci takýto názor na bieloruskú kultúru ako na niečo druhoradé zo strany minských úradov vo všeobecnosti pretrváva. Príležitostne dochádza k flirtovaniu s národnou kultúrou, ale celkovo Lukašenko za svoju vlasť považuje „krajinu od Brestu po Vladivostok“ a nostalgicky spomína na Sovietsky zväz. A svoju vertikálnu mocenskú štruktúru buduje na základe nostalgie za ZSSR.

Bielorusko je Európa

V roku 2020 si však Bielorusi a Bielorusky podľa môjho názoru konečne vybrali európsku cestu. Ukázali sme, že sme pripravení bojovať za hodnoty slobody a demokracie. Dokázali sme, že sme silná občianska spoločnosť, ktorá je pripravená prevziať zodpovednosť za budúcnosť krajiny. Ukázali sme, že sme odhodlaní brániť svoje práva pokojne a zákonným spôsobom. Protest bol a je rôznorodý a inkluzívny, čo sa týka účastníkov a účastníčok. Chceli sme a naďalej chceme rovnoprávnosť a fungujúce zákony.

Bielorusko sa na chvíľu stalo stelesnením európskych hodnôt. Európski politici a verejní činitelia dávali bieloruský národ za príklad a obdivovali ho.

Bielorusi sa odvtedy nezmenili, rovnako ani ich hodnoty. Je dôležité, aby na to zjednotená Európa nezabudla. Bielorusko je súčasťou európskej rodiny. Zatiaľ v jej duchu, hodnotách a ašpiráciách. Som však presvedčený, že v budúcnosti sa moja krajina stane plnohodnotným členom tejto rodiny.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.