Denník N

Párová terapeutka o nevere: Na neveru nikdy nie je dôvod, je to vždy rozhodnutie, že podvediem

Zuzana Hradileková. Foto N – Vladimír Šimíček
Zuzana Hradileková. Foto N – Vladimír Šimíček

Úryvok z knihy rozhovorov Ako byť šťastný? ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N. Kniha prináša 11 rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami, ktoré viedli novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella. Jedným z nich je aj rozhovor s párovou terapeutkou Zuzanou Hradilekovou, ktorá vedie manželskú poradňu. Najčastejšie k nej ľudia chodia pre neveru. A práve o nej hovorí aj v ukážke z knihy. 

Povedali ste, že páry za vami najčastejšie chodia pre neveru. Ako sa s ňou vyrovnať?

Na Slovensku sa o tom nerobia výskumy, ale podľa výskumov zo Spojených štátov 20 až 40 percent populácie priznalo neveru. Do terapie prichádza v spojitosti s neverou každý piaty pár a ďalších 30 percent ju prizná počas terapie. Ja si nevediem štatistiku, ale čísla sú u mňa ešte vyššie. Fakt, že až nevera dostala partnerské problémy na povrch, ukazuje, ako veľmi sa vzťah zasekol. Proces terapie môže urobiť významný rozdiel pre mnoho párov prechádzajúcich neverou. Málo udalostí v páre vytvorí toľko ťažkých a surových emócií ako odhalenie nevery. V mnohých prípadoch prevráti nevera svet partnerov hore nohami. Predchádzajúca istota, stabilita a dôvera sa zmenia na trápenie. Bežné reakcie sú šok, hnev a popieranie. To je sprevádzané pesimizmom, pochybnosťami o sebe aj o vzťahu.

A obaja riešia, či ich vzťah nie je definitívne zničený. Reakcie na neveru sa môžu podobať až na posttraumatickú stresovú poruchu, môžu sa objaviť aj samovražedné myšlienky či problémy s príjmom potravy alebo so spánkom. Čím skôr začneme byť úprimní, tým menej škody po odhalení nevery narobíme. Lebo páry sa nerozchádzajú pre neveru, ale pre to, ako sa správajú po jej odhalení. Ak podvádzajúci naďalej tají a popiera a podvedený je v hneve a obviňovaní, narobia veľa škody. Pozrieť sa na neveru tak, že hľadáme, ako sme k nej obaja prispeli a vytvorili na ňu priestor, chce silné charaktery a túžbu zachovať vzťah. Samozrejme, sú extrémne prípady, keď je nevera symptómom diagnózy podvádzajúceho – napríklad závislosti od sexu.

Je nevera zlyhaním vzťahu a nie toho, čo podvádzal?

Podľa profesora Pittmana sa na neveru často pozerá ako na zlyhanie vzťahu a nie jednotlivca. Ak bola vo vzťahu nevera, akoby bol celý zlý, no nie je to tak. Nevera je nevhodné správanie, morálne zlyhanie, chyba v charaktere. Nevera je vec morálnych hodnôt. Ľudia, ktorí podvádzajú, idú aj sami proti sebe, veľmi si ubližujú a trápia sa. Postupne sa dostávajú do depresie. Na neveru nikdy nie je dôvod, je to vždy rozhodnutie, že podvediem, s tým druhý partner nemá nič spoločné. Prekročil som hranice a ublížil som obom. A preto mnohí chcú presvedčiť sami seba, že nešlo o neveru. Napríklad povedia, že to nebola nevera, lebo to bolo len virtuálne, alebo preto, lebo si za to zaplatil, alebo išlo „len o sex“, alebo „to nebola nevera, lebo ja som vzťah nehľadala“. Snažíme sa sami seba ochrániť pred vlastným morálnym zlyhaním často až absurdnými obhajobami nevery. Pokiaľ podvádzajúci zostane pri obhajobe seba, vzťah sa rozpadne.

Čo je teda nevera?

Akákoľvek aktivita, ktorá je vnímaná ako bolestivá strata dôvery alebo hrozba pre vzťah. Akákoľvek aktivita, ktorá podkopáva stabilitu párovej väzby. Ale najmä vtedy, ak sa to deje v utajení. Ak si tajne píšem s kolegom a obsah je flirtujúci alebo sa mu zverujem so svojimi problémami vo vzťahu, tak takáto aktivita spadá pod neveru. Vždy ide o negatívny vplyv na vzťah. Ak takéto správanie partner odhalí, stratí dôveru, je zranený, nevie, k čomu všetkému s kolegom došlo.

Nemusí to teda byť ani sexuálny pomer?

Nie. Ak sa niekto stretáva s kolegom, píšu si, ale ešte sex nebol, dôsledky to môže mať rovnako strašné, lebo sa to dialo v utajení. Ale ľudia majú problém prevziať zodpovednosť za to, že sa rozhodli niekoho podviesť.

Ak som bol neverný, je lepšie sa priznať alebo to čo najdlhšie tajiť, aby som partnerovi neublížil?

Trápia sa obaja z dvojice. Aj ten, čo podvádza, aj podvedený. Úprimnosť je jedinou liečbou a šancou na zmenu, odhalenie nevery môže byť katalyzátorom takejto zmeny. Iba prijatie toho, že som podviedol a ublížil, mi dáva šancu, aby sme zostali spolu. Pre podvedeného je tiež ťažká úloha prijať, že sme sa tak vzdialili, že tam prišiel niekto tretí. Zranení partneri, niekedy aj tí, čo podviedli, sa nevedia pohnúť vpred, pokiaľ nemajú kompletnejšie a zmysluplnejšie pochopenie toho, ako k nevere došlo.

Vysvetlenia nevery pomáhajú partnerom rozhodnúť sa, či chcú vzťah udržať, čo treba zmeniť, alebo či sa majú posunúť vpred tým, že vzťah ukončia. Podľa výskumov všetci ľudia, ktorí boli podvedení, hovoria, že nie nevera, ale klamstvá a zatajovanie sú najhoršie. Je to len výhovorka, že pravdou nechceme druhému ublížiť. Nechceme vlastne ublížiť sebe, lebo sa bojíme reakcie. Takže sa chránime, to prináša ďalšie klamstvá a utajovanie a ďalšie zraňovanie partnera.

Môže pár neveru prekonať?

Áno. Je to práca, na konci ktorej je hlbší vzťah založený na úplne iných základoch. Zdravých. Tým nechcem určite povedať, že nevera vzťahu prospieva, ale, bohužiaľ, až takáto udalosť nás často donúti riešiť, čo sme roky obchádzali. Ale je to takisto individuálne. Spektrum je široké. Od toho, že si to pár vysvetlí a urobí zmeny, až po to, že po odhalení nevery vzťah ukončujem, lebo viem, že takéto zranenie neprekonám.

Existujú situácie, keď nie je úprimnosť dobrá voľba?

Ak hovoríme o nevere, ktorá sa stala pred pätnástimi rokmi a nebola opakovaná, nie je nutné ju riešiť. Ale vo všeobecnosti máme od úprimnosti vo vzťahoch aj v spoločnosti ďaleko. Často za úprimnosť považujeme zranenie a obvinenie druhého alebo vyhýbanie sa ťažkým témam. Takže skôr riešme, ako sa to naučiť, a nie to, či je to dobrá voľba. Úprimnosť je prevencia konfliktov, nevier, odcudzení, rozvodov. Podľa profesora Pittmana je rozdiel v tom, že muži sa nesťažujú na svoje manželstvá. Sú šťastne ženatí a v tom sa uisťujú, aj keď majú pomer. V tom pomere nemajú príliš veľkú emocionálnu zaangažovanosť, až kým sa to neprevalí, a potom to zvalia na ženu: „Ty si ma k tomu donútila!“ Ženy sa zas oveľa častejšie sťažujú na svoje manželstvá, neveru si však dobre rozmyslia – či im stojí za to riskovať, čo majú. A do nevery idú často nahnevané a s pocitom spravodlivosti. Muži to nerobia, nemyslia si, že niečo riskujú. Ženy sú neverné, lebo sa vo vzťahu idú zblázniť – cítia sa osamelé, ignorované, muž nie je dostatočne romantický, úspešný alebo čokoľvek, čo by si zaslúžili. Muži sú neverní bez premýšľania, nemyslia si, že niečo ohrozujú.

Ako do toho vstupuje popkultúra a sociálne siete?

Veľmi zásadne. Vo filmoch je nevera prezentovaná ako niečo zábavné, dokonca až nevyhnutné a úplne bežné. Takisto medzi ľuďmi sa o nej tak rozpráva. Dokonca niektorí tvrdia, že utužuje vzťahy, len ju treba dobre utajiť. Takýto sociálny kontext, ktorý bagatelizuje a vyzdvihuje neveru, nás veľmi ovplyvňuje. Zároveň žijeme v presvedčení, že nám sa to nemôže stať, ale nik nie je imúnny, môže sa to stať každému z nás. O nevere sa určite nediskutuje ako o ťažkej traume, ktorej liečba trvá aj dva roky a ktorá môže zničiť vzťah.

Dôležité je, že často sa ako dôvod nevery neuvádza sexuálna nespokojnosť, ale strata emocionálnej blízkosti – sme len vedľa seba a intimita nám chýba. Podľa jedného z výskumov za posledných 25 rokov najviac stúpla nevera medzi ľuďmi v dôchodkovom veku. Mladších sa nevera týka menej ako ľudí v strednom veku. Potom je tu aj virtuálna nevera, ktorá má rovnako závažné dôsledky ako tá reálna. Zážitky sú virtuálne, ale dôsledky reálne.

Môže byť u ľudí v dôchodkovom veku dôvodom aj to, že keď deti odídu z domu, zrazu zistia, že sa odcudzili a že sa po tých rokoch, keď vychovávali deti, ani nepoznajú?

Stáva sa to, ak fungovali iba ako rodičia a nie ako partneri. Ak sa starali o vzťah, tak je to pre pár najkrajšie obdobie, znovu sa môžu vrátiť k aktivitám, ktoré museli odsunúť nabok pre príchod detí. No súvisí to aj s tým, že mladšie generácie viac komunikujú, pracujú na vzťahu, a tak majú lepšiu prevenciu pred neverou.

A ak sa venovali len deťom, ako to vyriešiť?

Hovoriť o tom a začať robiť spolu aktivity, ktoré mali v minulosti radi. To môže ukázať, či je vzťah ešte živý.

Môžu sa ešte spoznať?

Ak tam ešte je láska a rešpekt, potom áno. Závisí aj od toho, aké majú základy vzťahu – čo pekné si vybudovali, aké majú spomienky alebo či mali od začiatku len konflikty.

Ak vzťah nefunguje, zostávajú ľudia aj napriek tomu spolu, lebo sa boja samoty vo vyššom veku?

Áno, zostávajú. Kopú do mŕtveho koňa, aby ožil, potom prestanú aj kopať a žijú s ním, lebo majú strach zo zmeny. No môžu tam byť aj náboženské alebo majetkové dôvody. Je to silná emocionálna závislosť.

ako byť šťastný

Zuzana Hradileková (45)

Absolvovala štúdium psychológie na Univerzite Komenského, neskôr obhájila titul PhD. v odbore pedagogická psychológia. Absolvovala dlhodobý výcvik v adlerovskej psychoterapii a poradenstve, ako aj v iných prístupoch. Pracovala ako odborná asistentka na katedre psychológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Neskôr pracovala v Centre poradensko-psychologických služieb v Bratislave, následne ako metodik na odbore poradensko-psychologických služieb Ústredia práce, rodiny a sociálnych vecí, zároveň sa venovala poradenskej práci s jednotlivcami, pármi a rodinami.

Od roku 2008 vedie súkromnú manželskú a predmanželskú poradňu v Bratislave. V roku 2016 absolvovala štúdium psychotraumatológie a EMDR terapie na Univerzite v Leicestri. Zúčastňuje sa na domácich aj zahraničných odborných podujatiach a stážach. Vzdeláva odborníkov v párovej terapii. Venuje sa najmä práci s pármi a s komplexne traumatizovanými klientmi.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Knihy

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie