Denník N

Ako sa skončila najmierumilovnejšia vojna medzi Dánskom a Kanadou

Per Starklint, kapitán dánskeho námorníctva, pod dánskou vlajkou na Hansovom ostrove medzi Dánskom a Kanadou. Foto - archív P. Starklinta, CC BY SA 3.0
Per Starklint, kapitán dánskeho námorníctva, pod dánskou vlajkou na Hansovom ostrove medzi Dánskom a Kanadou. Foto – archív P. Starklinta, CC BY SA 3.0

Zatiaľ čo konfliktom číslo jeden je pre Európanov posledný polrok ruská vojna na Ukrajine, je tu aj jeden konflikt, ktorý sa na titulných stranách nikdy neobjavil. Pokiaľ teda človek nie je z Dánska alebo z Kanady.

Autorka je spolupracovníčka českého Deníka N v Dánsku.

V roku 1973 podpísali Kanada a Dánsko dohodu o vzájomných hraniciach v arktickom regióne. Hoci väčšina dohovorov šla hladko, na jedinom mieste sa tieto dve krajiny nemohli zhodnúť. A to je Hansov ostrov. Nejde o územie, ktoré by bolo bohaté na minerály, fosílne suroviny alebo kde by napríklad hojne rástlo drevo, ktoré by sa dalo ťažiť a predávať.

Naopak. Hansov ostrov má rozlohu 1,3 kilometra štvorcového (je zhruba dvakrát väčší než Vatikán a asi polovičný oproti Monaku) a už na prvý pohľad ide jednoducho o veľký kameň, ktorý ponúka pekný výhľad na oceán a okolité ľadovcové kryhy.

Nikto na ňom nebýva.

Vojaci, ktorí sa okolo ostrova plavia, na ňom občas zazrú tulene, ale ani ľadové medvede tam nežijú. Jediný, kto túto pôdu využíva, sú Inuiti, ktorí tam občas jazdia loviť.

Ostrov leží uprostred Kennedyho prielivu – medzi najsevernejším (a tretím najväčším) ostrovom Kanady a dánskym severným Grónskom. Niet teda divu, že sa oň hlásili obe krajiny.

Likérová vojna

Hoci nezrovnalosti v tom, komu ostrov patrí, trvajú od roku 1973 a od roku 1978 sa tomuto diplomatickému konfliktu oficiálne začalo hovoriť „vojna“, prvý ozajstný konflikt medzi oboma krajinami prišiel až v roku 1984. Vtedy sa kanadskí vojaci, ktorí strážili okolité územia, rozhodli vyprovokovať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie