Nový scenár vládnej krízy: Matovič by mohol odísť až po demisii ministrov za SaS

Vládna kríza ide do finále. Ak sa v najbližších hodinách nič radikálne nestane, štyria ministri za SaS v stredu po rokovaní vlády podajú demisiu.

Do najpravdepodobnejšieho vývoja udalostí zasiahol ešte predseda OĽaNO Igor Matovič, ktorý v noci z pondelka na utorok vyzval jedného z nominantov SaS, ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, aby neodchádzal. Urobil to pár hodín po tom, čo Matovičovi blízky poslanec György Gyimesi (tiež OĽaNO) nazval Korčoka farizejom.

Minister zahraničných vecí výzvu predsedu OĽaNO odmietol. „V tejto situácii, keď sa rieši síce dôležitý post ministra, ale nerieši sa kardinálna otázka, ako bude vládnuť vláda Eduarda Hegera s menšinou, nemôžem zostať,“ povedal Korčok v rozhovore pre Denník N.

V utorok to naďalej vyzeralo tak, že kabinet Eduarda Hegera príde o štyroch členov. No v koalícii sa spomínala aj možnosť, že by to nakoniec neviedlo k menšinovej vláde. Aj po rezignácii ministrov SaS by totiž mohlo prísť k odstúpeniu Igora Matoviča z vlády a návratu SaS.

Ako by teda mohli vyzerať najbližšie dni?

1. SaS odíde a premiér navrhne nových ministrov

Ministri za SaS, teda Richard Sulík, Mária Kolíková, Branislav Gröhling a Ivan Korčok avizovali, že demisiu podajú po stredajšom rokovaní vlády. SaS to znovu potvrdila v utorkovom stanovisku, v ktorom kritizovala Matovičov návrh, aby Korčok vo vláde zostal.

„SaS vyzýva Igora Matoviča, aby odstúpil zo svojej funkcie, ak má skutočný záujem na tom, aby Ivan Korčok ostal ministrom zahraničných vecí,“ napísala strana v poslednom stanovisku. „V opačnom prípade podajú zajtra všetci štyria ministri za SaS demisiu. Igor Matovič mal dva mesiace na riešenie krízy, ktorú on sám svojím správaním vyvolal.“

V tejto chvíli nie je naplánovaný termín, v ktorom by prezidentka Zuzana Čaputová odstupujúcich ministrov mohla prijať v Prezidentskom paláci. Predseda SaS Richard Sulík minulý piatok povedal, že by prezidentka mohla prijať ich demisiu až budúci štvrtok, teda 8. septembra.

Podstatné je, že s demisiou štyroch ministrov vláda Eduarda Hegera nepadá. Ich rezorty môžu dočasne viesť súčasní členovia vlády, premiér zároveň môže hlave štátu navrhnúť mená nových ministrov.

Zuzana Čaputová minulý týždeň povedala, že preferuje, aby súčasne s prijatím demisií nominantov SaS mohla vymenovať nových ministrov, a nerozdávala dočasné poverenia iným členom vlády.

V tomto scenári by si rezorty po SaS rozdelili OĽaNO a Sme rodina. V médiách sa už špekulovalo o rôznych menách (napríklad že ministrom školstva by mohol byť súčasný predseda školského výboru Richard Vašečka z Kresťanskej únie), hovorí sa aj o záujme Sme rodina získať ministerstvo spravodlivosti. Záležalo by to na dohode zvyšku koalície.

Kým by parlament nevyslovil vláde Eduarda Hegera nedôveru, na čo treba pevnú väčšinu aspoň 76 poslancov, alebo by premiér nepožiadal parlament o vyslovenie dôvery a neuspel by, kabinet bude vládnuť ďalej. Otázne však je, či sa bude klubom OĽaNO a Sme rodina s pomocou Za ľudí a nezaradených poslancov, ktorí boli v minulosti súčasťou klubov OĽaNO či kotlebovcov, v parlamente dariť presadzovať vládne zákony.

2. Matovič odstúpi až po vypršaní ultimáta

Tento scenár sa medzi politikmi koalície začal spomínať len nedávno. Vládni politici, s ktorými Denník N hovoril, prízvukujú, že jeho reálnosť závisí od postoja Igora Matoviča, ktorý posledné augustové dni strávil na dovolenke v Španielsku, a považujú ho skôr za teoretický.

Ako by teda tento scenár mohol vyzerať v praxi? Ministri SaS by 31. augusta podali demisiu tak, ako to oznámili. Po nejakom čase, no zrejme ešte pred nástupom nových ministrov, by z vlády dobrovoľne odišiel aj Igor Matovič a stal by sa parlamentným lídrom OĽaNO.

V takomto prípade by sa splnila základná podmienka SaS na zotrvanie – respektíve už návrat – do koalície. To by otvorilo cestu aj pre návrat ministrov za SaS; tých menuje prezidentka na návrh premiéra. OĽaNO by sa teoreticky dostalo do mocenskej výhody. Mohlo by si dať podmienku, že noví ministri budú vybraní len z tých politikov SaS, s ktorými nemá Matovičovo a Hegerovo hnutie problém.

Samozrejme, otázne je, či by SaS tento prístup akceptovala.

O scenári Matovičovej demisie po vypršaní ultimáta SaS píše v statuse na facebooku bývalý politik SDKÚ a KDH Ivan Šimko, ktorý má doteraz dobré vzťahy v konzervatívnej časti slovenskej politickej scény.

Predseda SaS Richard Sulík už počas augusta avizoval, že ak by to bola podmienka OĽaNO, spolu s Matovičom odíde z vlády aj on. No pri takomto scenári by sa okrem Sulíka nemusela do vlády vrátiť ani ministerka Mária Kolíková, s ktorou má problém nielen Igor Matovič, ale aj predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Spory mala aj so Sme rodina.

Teoreticky by obdobné ťažkosti s návratom mohol mať aj minister školstva Branislav Gröhling, ktorého Matovič viackrát verejne kritizoval. Či by Gröhling návrat za takýchto okolností prijal, dopredu povedať nechcel. „Tieto otázky sú momentálne predčasné,“ odpísal za ministra hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Minister Ivan Korčok v takejto situácii návrat SaS do vlády nevylúčil. „Pokiaľ by bola politická vôľa naozaj to postaviť nanovo, tak si myslím, že to zmysel má. Za predpokladu, že tu nebudú len nejaké pravidlá na papieri, ale budú sa aj reálne dodržiavať,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

Demisia Matoviča a následné rokovania by mohli viesť k otvoreniu ďalších otázok, napríklad počtu ministerstiev, ktoré má SaS obsadiť. Keď po prestupe skupiny politikov zo Za ľudí do klubu SaS zostala Mária Kolíková ministerkou spravodlivosti a SaS teda získala štvrtý rezort, OĽaNO viackrát komunikovalo, že to považuje za problém.

Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová označila scenár odchodu Igora Matoviča po demisii ministrov za SaS za teoretický model. „V tomto modeli chýba jedna vec – termín prijatia demisie pani prezidentkou – a ona má tiež čo povedať k nominácii ministrov,“ povedala.

Prezidentka má podľa ústavy vymenovať na návrh premiéra akéhokoľvek kandidáta na ministra, mohla by však na premiéra vplývať neformálne.

Zemanová navyše nepredpokladá, že by sa OĽaNO takýmto spôsobom snažilo vylepšiť si svoje mocenské pozície. „Nemyslím, že by chcel premiér konať takýmto spôsobom. On má záujem, aby vláda fungovala profesionálne,“ myslí si predsedníčka klubu SaS.

Ako dodala, pokiaľ by Matovič z vlády odišiel, mohol by žiadať, aby v nej nebol Sulík, no na blokovanie ostatných exministrov z SaS nevidí predsedníčka klubu Zemanová politický ani iný dôvod.

Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš nechcel v utorok hovoriť o žiadnych možných scenároch vývoja. „Počkáme si, či SaS-ka dokoná svoje dielo do konca, či sa rozhodnú povaliť aj tretiu demokratickú protikorupčnú vládu. Následné kroky budeme robiť jednotne za celé OĽaNO,“ povedal.

3. Chaos v parlamente vyústi do volieb

I keď dnes dvaja hlavní aktéri vládnej krízy, teda OĽaNO aj SaS, odmietajú predčasné voľby, stále treba rátať s tým, že dôsledky koaličnej krízy k skorším voľbám povedú. Najjasnejšie to deklarujú politici Sme rodina, kde si už teraz kladú otázku, či bude pre nich lepšie byť súčasťou oklieštenej koalície s neistou podporou v Národnej rade, alebo či radšej neísť cestou predčasných volieb, ktoré by sa konali rok pred riadnymi, naplánovanými na február roku 2024.

Dôležitým medzníkom bude septembrová schôdza Národnej rady, na ktorej sa budú preberať desiatky poslaneckých návrhov, ktoré proti sebe postavia nielen koalíciu a opozíciu, ale aj súčasné vládne strany. Poslanci by sa mali zaoberať sériou kultúrno-etických návrhov (zákaz predaja v nedeľu, zákaz dúhových vlajok na štátnych budovách či zavedenie životných partnerstiev), kde sa očakáva konflikt medzi OĽaNO a SaS.

Sulíkova strana navyše do parlamentu predložila niekoľko daňových noviel, napríklad návrh na zníženie DPH na 10 percent pre gastro, ktoré by podľa pravidiel koaličnej zmluvy – už vypovedanej – bez vedomia ministra financií Igora Matoviča predkladať nemali. Sme rodina zasa zrejme bude mať problém so snahou zúžiť paragraf 363, ktorú predpokladajú tri novely poslancov za OĽaNO, SaS a poslanca Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska.

Množstvo politicky sporných zákonov, pri ktorých nebude rozhodovať dohoda vo vládnucej koalícii, ale ad hoc parlamentné väčšiny, môže viesť k snahám o obštrukcie či znefunkčnenie parlamentu. SaS deklarovala, že umožní otvorenie septembrovej schôdze Národnej rady, no takýto prísľub už nedala na ďalšie jesenné schôdze.

Zablokovanie parlamentu jednoduchou väčšinou 76 poslancov je dnes prakticky jediná možnosť, ako by mohli politici docieliť predčasné voľby. Podľa Ústavy SR môže prezidentka rozpustiť parlament v prípade, že je viac ako tri mesiace neuznášaniaschopný.

Na základe minuloročného rozhodnutia Ústavného súdu nie je možné vyhlásiť skoršie voľby ústavným zákonom ani referendom. Na to by bolo potrebné zmeniť Ústavu (väčšinou 90 hlasov). Sme rodina na septembrovú schôdzu návrh na takúto zmenu predložila. Poslanec hnutia Miloš Svrček pôvodne plánoval, že sa budú môcť skoršie voľby ústavným zákonom vyhlásiť až od budúceho volebného obdobia, nakoniec novela hovorí aj o práve prebiehajúcom volebnom období.