Aj akreditácia, aj kontrola kvality vedeckej činnosti vysokých škôl?

Autor je vysokoškolský pedagóg

Stav nášho vysokého školstva je nelichotivý. Už roky. Nie som sám, kto na to dlhodobo upozorňuje. Efektívne to riešia študenti. Hlasujú nohami.

Ako to už na Slovensku býva, po dlhom ničnerobení sa začalo šturmovať. Najprv sa transformoval spôsob akreditácie a vznikla Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy (SAAVŠ). V rámci plánu obnovy teraz ministerstvo školstva oznámilo zavedenie periodického hodnotenia vedeckej činnosti vysokých škôl (a bude sa týkať aj SAV). Obidve aktivity by mohli byť pre vysoké školstvo prínosom, keby neexistovalo vysoké riziko, že ich ciele aj výsledky budú v konflikte. Preto by už dnes malo byť jasné, ako protirečeniam predchádzať – a ak sa predsa vyskytnú, ako ich riešiť.

Pokiaľ by sa hodnotenie pridŕžalo princípov bežných vo svete, ku konfliktom by zrejme nedochádzalo. To vyplýva z ich účelu a náplne:

– Akreditácia (t. j. činnosť SAAVŠ) sa zameriava na vzdelávanie: na pripravenosť študijných programov, na ich zabezpečenie kvalitnými učiteľmi, učebnými priestormi, vzdelávacími materiálmi a pomôckami. Kontroluje aj priebeh a výsledky vzdelávacieho procesu, či škola učí zaujímavo a moderne a či je o jej absolventov záujem v praxi.

– Hodnotenie vedeckej činnosti (plán MŠVVŠ) posudzuje efektívnosť vložených prostriedkov na výskum – hlavne ich prínos pre poznanie a/alebo možnosť využitia v praxi. Pri financovaní v budúcnosti by sa (a) uprednostňovali špičkové pracoviská, (b) ľahšie plánoval rozvoj nových perspektívnych disciplín, lebo by bolo jasnejšie, ktoré pracoviská majú potrebný potenciál.

Znie to nekonfliktne: vzdelávanie a veda si neprotirečia, skôr sa podporujú. Lenže bývalá akreditačná komisia pri hodnotení vzdelávania podceňovala