Soňa Mäkká
V južnejších oblastiach Slovenska sa v júli začali objavovať v lesoch celé pásy či skupiny hnedých stromov. Nejde o jesenné žlté či oranžové farby, ale hnedú s prímesou červenej. Odborníci hovoria, že takto sfarbené stromy uschli.
„Podľa môjho názoru to nie je bežné zvädnutie a ochrana porastu pred suchom. Toto je nekróza asimilačných orgánov, teda odumretie listov,” hovorí lesník Ján Mozoľa zo zvolenskej spoločnosti Euroforest, ktorá vyhotovuje programy starostlivosti o les. Predpokladá, že viac ako polovica týchto stromov zahynie.
Dôvodom je podľa Mozoľu absolútny nedostatok vody súvisiaci s klimatickou zmenou. Voda chýbala už viac rokov a problém sa postupne prehlboval. Tento rok boli navyše periódy niekoľkých dní s veľmi vysokými teplotami, ktoré neboli prerušované zrážkami.
Aj dendrológ Juraj Modranský z Technickej univerzity vo Zvolene hovorí, že toto sucho je extrémne.
„Pamätám si také letá, že niekedy v polovici augusta, na začiatku septembra, začali lesy predčasne vysychať, často znova v takých neprirodzených farbách ako teraz. Nešlo o klasické jesenné prefarbovanie, najmä na plytkých pôdach sa stromy rozhodli ukončiť svoju vegetačnú sezónu skôr, lístie z nich opadlo. Teraz to je extrém, lebo sa to udialo uprostred vegetačného obdobia.”
Postihnuté sú lesy v južnej časti Banskobystrického kraja, v okresoch Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Banská Štiavnica, čiastočne Banská Bystrica. Hnedé listy na stromoch sú aj v pohoriach Tribeč, Považský Inovec či Malé Karpaty. Tam turistov prekvapilo, keď brezy začali vo veľkom schnúť už v polovici júla. Neskôr sa pridali ďalšie druhy stromov.
„Týka sa to drevín, o ktorých by sme to nepredpokladali. Sú to druhy, ktoré odolávajú nepriaznivým podmienkam, napríklad breza a dub cerový, čo ma úplne šokovalo. Pretože to sú špecialisti práve na suchšie lokality,” hovorí Ján Mozoľa.
Ani Juraj Modranský nečakal, že medzi prvými budú schnúť brezy. „Je to pionierska drevina, je skromná na vlahu aj na pôdu, ale toto na ňu bolo veľa. A môžeme špekulovať, či breza odišla na sucho alebo na teplo. Aj breza, ktorá rastie päť metrov nad Domašou, kde si vie vytiahnuť vodu, je suchá.”
Modranský vysvetľuje, že keď aj je voda v pôde, stromy majú v horúčavách problém čerpať toľko vody, aby dokázali uživiť celú listovú plochu, a ostať zelené.
Stromy schli aj v minulosti, no nie v júli
Najviac trpia stromy na otvorených hrebeňoch, kde je plytká pôda. Keďže zimy sú mierne a bez snehovej pokrývky, voda na takýchto miestach klesla podľa Jána Mozoľu pod kritickú hranicu. „Voda zo zrážok neprichádzala už niekoľko rokov, zmizla a stromy dostali tento šok. Pravdepodobne odumrú. Jednoducho, nemajú čo piť.”
Aj Juraj Modranský hovorí, že sa naakumulovali problémy za niekoľko rokov, keď boli suché zimy a málo zrážok. Prikladá skúsenosť z vlastnej vinice v Tokaji.
„Tam máme sucho každé leto od roku 2014. Niektoré roky nasnežilo v marci, nasnežilo v novembri a medzitým nespadla ani kvapka. Napriek tomu tie stromy nevyschli tak rýchlo ako tohto roku. Nebolo tak teplo, nedialo sa to toľko dní za sebou, a podľa mňa sa pod to podpísali aj všetky tie roky, keď bolo sucho. Pôdna vlaha došla.“
Problém je, že neodumreli len jednotlivé stromy, ale celé skupiny. Na lesné prostredie sú naviazané ďalšie rastliny, živočíchy, ktoré žijú v podraste stromov. „Je to isté spoločenstvo, ktoré zrazu príde o strechu, o bývanie. Škody sú oveľa väčšie ako len na tom dreve,” hovorí Ján Mozoľa.
Aj Mozoľa pozoruje dôsledky sucha na vlastnom hospodárení. „Mám podhorské lúky a kosím ich. Posledných päť rokov som mal iba jednu kosbu ročne. Keď som bol chlapec, zvykli byť dve alebo tri ročne. Tento rok aj tá prvá kosba bola otázna, taká riedka tráva bola. Príroda nám sama ukazuje, že je to s vodou zlé.”
Tohtoročné už veľmi zjavné sucho, je podľa Jána Mozoľu ďalší prejav klimatickej zmeny. Hovorí, že lesníci ju sledujú prakticky už od 90. rokov. Jej prejavom boli aj veterné smršte, ktoré spôsobili obrovské kalamity, a aj tzv. námrazová kalamita, o ktorej sa hovorilo menej. Zasiahla práve Štiavnické vrchy a Krupinskú planinu.
„V zime tu bol veľmi studený vzduch z Ruska a náhle ho vymenil morský vzduch s obrovskou vlhkosťou. Vymrznutý povrch konárov stromov naliepal na seba vlhkosť, tá ihneď mrzla vďaka studenej teplote povrchu.” Koruna stromu znásobila svoju hmotnosť, stromy sa zlomili alebo vyvrátili. Námraza bola taká silná, že vylámala celé plochy lesa.
Oslabené stromy napádajú huby aj hmyz
Ak by sa situácia so zrážkami zmenila a začalo viac pršať, stromy sa ešte môžu tento rok zazelenať. Pučali by z púčikov pripravených na budúci rok, no časť z nich by v zime zmrzla. „Ale predpokladám, že sa tie lesy obnovia bez toho, aby sme si niečo všimli. Možno pri pohľade zblízka bude vidno niečo, čo vyschlo, zmrzlo. No na štandardnú vzdialenosť, napríklad od rýchlostnej cesty R1, si to ani nevšimneme,” hovorí Juraj Modranský a dodáva, že to hovorí o situácii za predpokladu, že sa situácia so zrážkami zlepší. Ak by ostalo sucho, nechce vraj ani hádať, čo by mohlo nastať.
Modranský spomína, že ešte počas štúdia hovorili o takomto suchu, ktoré bolo v 70. rokoch v Rimavskej Sobote a Lučenci. Predčasne vtedy uschli duby. Na pohľad im to neublížilo, no v nasledujúcich rokoch ich čakali kalamity. Oslabené stromy napadol podkôrny hmyz aj huby, ktoré upchávajú cievne zväzky.
Horšie je, že tomuto sa nedá zabrániť, hovorí Ján Mozoľa. „Je to veľmi kruté, pretože ak tento trend bude pokračovať, ak nebude sneh a nezníži sa deficit vody v pôde, na budúci rok môžeme byť svedkami toho, že odumrú ďalšie plochy so stromami.
Cieľom lesníckych opatrení už nebude drevo, ale existencia lesa
Ján Mozoľa za jediné riešenie považuje prechod na prírode blízke hospodárenie v lese. „Je to dobrý nástroj na ochranu lesov práve pred pôsobením vetra či námrazy. Princíp je tam jasný, zvýšenie počtu druhov drevín a zároveň zabezpečenie rôznych vekových štádií na malej ploche.”
Takýto les vietor nevyvráti v celku. Rovnako ho komplexne nepoškodí ani námraza, ktorá polámala veľké plochy rovnako starých stromov. Mladšie stromy sú pružnejšie, po roztopení námrazy by sa po ohnutí vedeli vrátiť naspäť.
Lesník však upozorňuje, že ani to nemusí stačiť. Ak by sme aj hospodárili citlivo a dbali na vodozádržné opatrenia, to zníži výdaj vody, ale nezvýši jej príjem, ak pršať nebude.
Na čo by sme podľa Mozoľu mali úplne zabudnúť, sú veľkoplošné ťažby. Citlivo treba robiť aj menšie ťažby a prihliadať na expozíciu lokality, teda či to nie je suchá, strmá plocha.
„Naši otcovia nás učili, že plošné ťažby sú najefektívnejšie. Ekonomika išla do popredia vždy, ale nemôžeme sa dívať na les iba ako na zdroj príjmu. Začína byť jasné, že úlohou nás lesníkov nie je dosahovať zisk, zásobovať drevospracujúci priemysel, ale v prvom rade sa musíme snažiť udržať zdravé lesy rozumným hospodárením čo najdlhšie, aby odolali klimatickej zmene.”
Ján Mozoľa si myslí, že by bolo vhodné prehodnotiť zmenu štátneho podniku Lesy SR z tejto právnej formy na verejnoprospešný podnik či na príspevkovú organizáciu. „Forma štátneho podniku totiž Lesom SR určuje vykonávať podnikateľskú činnosť so všetkým, čo k tomu patrí, teda hospodáriť čo najefektívnejšie a, samozrejme, aj vytvárať zisk. A to je pre dosiahnutie toho rozumného hospodárenia v lese veľmi zväzujúce. Sú porasty, kde sa ešte hospodáriť dá, ale určite budú v budúcnosti všetky zasiahnuté suchom.”
Píše Ján Mozoľa s kolegami do programov starostlivosti o les aj to, akým spôsobom sa má ťažiť?
„Áno. Zisťujeme stav lesa, to znamená zastúpenie drevín, vek, zásobu a ďalšie základné parametre. Potom s prihliadnutím na stav a potrebu lesného porastu plánujeme hospodárske opatrenia ako plán ťažby, plán zalesňovania, plán výchovy mladých lesných porastov.” Rámce pre plánovanie nastavuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene vo forme modelov hospodárenia. Určujú, v akom veku sa môžu stromy vyrúbať, akými drevinami sa má zalesňovať a podobne. Modely prihliadajú aj na stanovište, ak ide o suchšiu lokalitu, zásahy sa tam neplánujú plošne a vo veľkom.
Ján Mozoľa hovorí, že pred piatimi rokmi by nik z lesníkov nepovedal, že nastane takáto situácia. V komunikácii s odbornými lesnými hospodármi sa snažia navrhovať také spôsoby ťažby, aby sa les udržal. Predpokladá, že po tomto roku pristúpi ministerstvo pôdohospodárstva k úprave metodických postupov a upraví pravidlá pre plánovanie hospodárenia na niektorých suchších a extrémnejších stanovištiach. Porasty na južných svahoch sú oveľa viac atakované teplom a suchom, časom tam podľa Mozoľu možno vôbec nebude vhodné zasahovať.
„Myslím si, že lesníctvo bolo dobre nastavené na klimatické podmienky, ktoré boli v 70. rokoch. No prišla klimatická zmena. Musíme neustále pozorovať jej prejavy a prispôsobovať tomu lesné hospodárstvo. Tam, kde nie je voda, stromy rásť nemôžu. Sú druhy rastlín, ktoré extrémne podmienky ešte zvládnu, ale to už nehovoríme o lesoch, ale o stepiach a lesostepiach. Je možné, že v ďalekej budúcnosti sa časti lesných porastov môžu premeniť na niečo také.”
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
