Denník N

Je v poriadku priviesť do tohto sveta dieťa? Ako zostať príčetný v čase globálnej klimatickej zmeny

Horiaci les v Českom Švajčiarsku. Foto - Gabriel Kuchta, Deník N
Horiaci les v Českom Švajčiarsku. Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

Nová kniha opisuje, ako sa vyrovnať s pocitom úzkosti, smútku či strachu, ktorý zažívame pri pohľade na umierajúcu planétu. Vychádza zo sociologických teórií i z odporúčaní psychológov a prináša hneď niekoľko konkrétnych rád, ako sa týmto emóciám postaviť. „Je to dôležité pre každého, kto cíti ekologickú úzkosť, pretože táto kríza bude súčasťou našich životov, pokým neumrieme,“ píše jej autorka.

Nad strmými, stále ešte trochu zelenými svahmi sa vznášajú chuchvalce dymu a vrtuľník. Na zalesnené kopce dopadá z červeného vaku prúd vody, požiarnici sa ju z výšky snažia rozprášiť na dymiace stromy. Oproti okoliu sa vrtuľník zdá až smiešne drobný – takmer akoby to bola hračka z lega, ktorá sa náhodou dostala z detskej izby do reálneho sveta.

Záber, ktorý pred niekoľkými týždňami zachytil v Českom Švajčiarsku fotograf Deníka N Gabriel Kuchta, je znepokojivý – krásny a strašidelný zároveň. Farby kontrastujú s vyblednutou, sivobéžovou oblohou, kompozíciu ocení i laik. Zároveň sa pri pohľade na fotografiu nedá ubrániť tiesnivému, zvieravému pocitu kdesi hlboko v hrudi: presne takto vyzerá skaza.

O pocitoch, ktoré pri pohľade na obrázky požiarom zničeného Českého Švajčiarska zažíva nejeden z nás, hovoria aktivisti, psychológovia či filozofi zaoberajúci sa životným prostredím už dlhšie. Nazývajú ich niečím, čo by sme mohli preložiť ako „psychoteratické stavy“ (anglický výraz psychoterratic state kombinuje grécke slovo označujúce psychiku a Zem) – stavy, pri ktorých emočne reagujeme na dianie ovplyvňujúce stav našej planéty.

Pojmy, ktoré v tomto kontexte v posledných rokoch zaznievali – environmentálna úzkosť, klimatický žiaľ alebo antropocénna hrôza – mohli ešte nedávno mnohým pripadať vzdialené či prehnané. Keď však horia miesta, po ktorých sme sa napríklad sami prechádzali, a v nose cítime dym z ohňa vzdialeného desiatky kilometrov, je jednoduché sa zrazu samých seba spýtať, ako takú situáciu emočne zvládnuť.

Odpovede ponúka nová kniha Britt Wrayovej, vyštudovanej biologičky, vedeckej reportérky a autorky, ktorá dlhodobo skúma, ako ekologická kríza ovplyvňuje naše duševné zdravie. Hlavná otázka, na ktorú sa snaží nájsť odpoveď, znie: ako sa vyrovnať s hlbokým smútkom, úzkosťou či bolesťou, ktoré pri pohľade na horiacu planétu zažívame?

Hlboký smútok a zúfalstvo

Pre autorku Britt Wrayovú nie sú negatívne emócie vyplývajúce zo stavu planéty novou skúsenosťou. Úzkosti z toho, ako bude za niekoľko desaťročí vyzerať Zem, pociťuje už celé roky.

„Svoje vlastné emócie odvíjajúce sa od ekológie som si uvedomila v roku 2017, keď sme si s manželom Sebastianom povedali, že by sme sa mohli začať pokúšať o dieťa. Keď som však začala uvažovať o tom, čo by znamenalo priviesť dieťa na tento svet, pocítila som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra, Veda

Teraz najčítanejšie