Filip StruhárikNajbližšie štyri týždne bude na Slovensku, v Česku a Poľsku bežať internetová kampaň zameraná proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch. Spúšťa ju spoločnosť Google, konkrétne jej dcérska výskumná firma Jigsaw. Ide o prvú takúto kampaň, ktorú u nás technologický gigant robí, a navyše bude merať aj jej efekt.
Kampaň je postavená na dvoch videách, ktoré budú vo forme reklám bežať na platformách YouTube, Facebook a Twitter, v Poľsku sa k nim pridá aj TikTok. Klipy sú zamerané na dve manipulačné techniky využívané pri šírení nepravdivých správ – prvou je vyvolávanie strachu a druhou je metóda obetného baránka.
V prvom kampaňovom klipe sa žena priznáva, že máva večer vonku obavy, pretože na internete čítala, že ukrajinskí utečenci sú nebezpeční. „Väčšina utečencov sú iba ženy a malé deti, ide iba o snahu vyvolať v nás strach,“ reagujú jej priatelia. „Ak v nás niekto vyvoláva strach, môže sa pokúšať ovplyvniť naše emócie a zmanipulovať nás. Metóda vyvolávania strachu je jednou z najbežnejších taktík na šírenie dezinformácií,“ vysvetľuje vzdelávacie video.
V druhom videu sa muž sťažuje priateľom, že všetky byty dostali utečenci a Slováci nemajú kde bývať. „Ty obviňuješ utečencov z toho, že už tri roky žiješ u mamy? To je obyčajné hľadanie obetného baránka,“ reaguje jeho kamarátka. „Keď nám niekto tvrdí, že za zložité problémy môže jedna osoba alebo určitá skupina ľudí, pravdepodobne nás chce zmanipulovať. Metóda obetného baránka je jednou z dezinformačných taktík,“ vysvetľuje video.
Oba klipy sa končia mottom: „Nenechajte so sebou manipulovať.“
Mentálne protilátky
Google skúša touto kampaňou nové spôsoby riešenia problému škodlivého obsahu na internete. Dnes je značná časť boja proti dezinformáciám postavená na tzv. debunkingu, teda na overovaní pravdivosti informácií. Ak odborníci či novinári (nazývaní aj fact-checkeri) zistia, že správa je nepravdivá, spíšu argumenty, čo je na nej nesprávne, a upozornia na to verejnosť.
Debunking môže byť účinný pri odhaľovaní konkrétnej dezinformácie, no je časovo veľmi náročný. Nie je možné robiť fact-checking všetkých neprávd na internete, pretože ich produkcia je mnohonásobne jednoduchšia ako následný debunking. Navyše overovanie faktov môžu ignorovať ľudia, ktorí už nedôverujú odborníkom a médiám.
Google preto experimentuje s konceptom nazvaným prebunking, ktorý firma prirovnáva k očkovaniu. „Cieľom prebunkingu je učiť ľudí o fungovaní propagandy a dezinformácií vopred, aby si mohli vytvoriť mentálne protilátky. Keď potom v budúcnosti dezinformáciu uvidia, môžu ju rozoznať a odolať jej,“ povedala Beth Goldberg, vedúca výskumu v spoločnosti Jigsaw.
Prebunking sa nesnaží ľuďom povedať, čo je pravda a čo je lož. Namiesto toho sa snaží predvídať, aké dezinformácie sa budú v spoločnosti šíriť, aké manipulačné techniky budú využívať, a chce ľuďom pomôcť odhaliť ich. Zameraním sa na základné charakteristiky dezinformácií a propagandy sa snaží pomôcť ľuďom odhaliť nepravdu v širšom spektre tém, nie iba v prípade jednej vymyslenej správy.
Prvé výskumy s pozitívnymi výsledkami
Nápad „očkovať“ ľudí proti propagande nie je nový. Už v 60. rokoch minulého storočia s ním pracoval americký sociálny psychológ William J. McGuire, ktorý sa v čase zúriacej studenej vojny snažil nájsť ochranu pred komunistickou propagandou.
Odvtedy sa v tejto oblasti urobilo množstvo výskumov a pokusy „očkovať“ mysle ľudí boli využité napríklad v kampaniach proti fajčeniu a za zdravý životný štýl.
V roku 2018 spustila University of Cambridge vzdelávaciu online hru Bad News (neskôr vyšla aj v češtine), v ktorej si ľudia mohli vyskúšať, aké to je vytvárať falošné správy a budovať si na nich mediálne impérium. Ľudia, ktorí si hru zahrali, potom dokázali lepšie odhaliť nepravdy.
Výskumníci stojaci za hrou začali následne spolupracovať s Googlom na ďalších experimentoch a výskumoch zameraných na prebunking, kritické myslenie a zvyšovanie mediálnej gramotnosti. V auguste zverejnili svoju najnovšiu štúdiu v časopise Science Advances, okrem University of Cambridge na nej spolupracovali aj University of Bristol a University of Western Australia.
Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí na internete videli krátke vzdelávacie videá o fungovaní dezinformácií, vedeli lepšie odhaliť falošné správy. Ich výsledky boli o 5 percent lepšie ako výsledky kontrolnej skupiny, ktorej členovia prebunkingové videá nevideli.
Google na základe prvotných výskumov tvrdí, že metóda prebunkingu je o niečo účinnejšia ako bežne využívaný fact-checking postavený na overovaní a vyvracaní jednotlivých nepravdivých tvrdení.
Pozitívne výsledky ukázal experiment na účastníkoch výskumu v laboratórnych podmienkach aj na ľuďoch, ktorí vzdelávacie videá videli na YouTube. To podľa Googlu dáva nádej, že prebunking možno využiť na vzdelávanie veľkej časti populácie.
„Prebunkingový prístup vieme škálovať. Ktokoľvek si môže kúpiť reklamy ako my a môže učiť mnohých ľudí o manipulačných technikách s využitím krátkych videí,“ povedala Goldberg zo spoločnosti Jigsaw.
Pozitívne výsledky sa prejavili hneď po prehratí videí a boli zmerané aj na nasledujúci deň. Výskumníci teraz testujú, ako dlho efekt prebunkingu trvá a či môže pri „mentálnom očkovaní“ pomôcť ďalšia „posilňujúca vakcína“, aby sa obranyschopnosť ľudí proti dezinformáciám posilnila a predĺžila.
Video, ktoré Google využil v USA na vysvetlenie argumentačnej chyby nazvanej falošná dilema. Ďalšie vzdelávacie video si možno pozrieť tu.
Limity prebunkingu
Komplexné problémy si vyžadujú komplexné riešenia. Propagátori prebunkingu preto zdôrazňujú, že tento prístup nie je všeliekom na dezinformácie. V niektorých situáciách však môže pomôcť viac ako len reagovanie na už rozšírené dezinformácie.
Navyše prebunking môže oslovovať širšie spektrum ľudí, keďže je zameraný na vzdelávanie a posilňovanie publika. Debunking (fact-checking) môže naproti tomu pri niektorých témach pôsobiť odradzujúco, obviňujúco a polarizujúco, najmä ak určuje, čo je pravda a nepravda v silne spolitizovaných témach.
Spomínaná štúdia University of Cambridge ukázala, že pozitívny efekt prebunkingu sa u ľudí prejavil bez ohľadu na ich politické názory. Z predchádzajúcich štúdií však zároveň vyplynulo, že prebunking má malý, ba až skoro nulový účinok na ľudí s extrémnymi názormi, napríklad na rasistov či členov ultrapravicových skupín na sociálnych sieťach.
„Budeme ešte potrebovať viac výskumov, aby sme pochopili, kedy presne prebunking nefunguje,“ povedala pre Denník N Goldberg zo spoločnosti Jigsaw.
Kampaň, ktorú Google spustil u nás, v Česku a Poľsku, je vlastne ďalším experimentom, tentoraz na cieľovej skupine mimo Spojených štátov. Výskumníci Googlu budú na YouTube testovať, či mali dve vzdelávacie videá nejaký efekt a či ľudia, ktorí ich uvidia, budú mať lepšie výsledky pri odhaľovaní manipulácií. Spoločnosť na to využije nástroj nazvaný Brand Lift, ktorý inzerenti využívajú na YouTube na zisťovanie toho, či ich reklamná kampaň na videoplatforme funguje. Teraz budú výskumníci pomocou tohto nástroja u divákov zisťovať, či dokážu odhaliť manipuláciu.
Po skončení štvortýždňovej kampane plánuje Google výsledky experimentu zverejniť.
Napriek kampani proti dezinformáciám má spoločnosť Google dlhodobo problémy s tým, že sa dezinformácie šíria aj na jej platformách. Firma napríklad na svojej platforme YouTube stále toleruje kanál internetového agresora Daniela Bombica, ktorý vystupuje pod menom Danny Kollár. Vo svojich videách napríklad tvrdil, že pandémia aj vojna na Ukrajine sú „globálny podvod“. Okrem toho strašil ľudí, že deti budú vyhadzované zo škôlok a škôl, pretože prichádzajú deti z Ukrajiny. Podľa YouTubu však tieto videá neporušujú ich pravidlá. Na Bombica už polícia vydala európsky zatykač, na YouTube má 30-tisíc odberateľov.
Keď vlani YouTube oznámil, že zablokuje všetky videá šíriace lži o očkovaní, na skúšku sme administrátorom nahlásili desať takýchto videí. Videoportál nezmazal ani jedno a zasiahol, až keď dostal novinárske otázky. Hovorkyňa spoločnosti vtedy nevysvetlila, prečo nekonali automaticky.
Kampaň o dezinformáciách a kritickom myslení robila pred pár mesiacmi aj prezidentka Zuzana Čaputová. Vydala päťdielnu sériu edukatívnych videí s názvom Mysli s hlavou štátu.
Prebunking alebo debunking?
Prebunking je komunikačná technika, ktorá sa snaží predvídať, aké dezinformácie sa môžu v budúcnosti objaviť a aké manipulačné techniky môžu využívať. Následne sa usiluje verejnosť naučiť, ako takéto manipuláciu odhaliť. Prebunking by mal zasiahnuť ľudí ešte pred samotnou dezinformáciou.
Je teda prebunkingom aj kampaň o utečencoch z Ukrajiny, ak sa u nás dezinformácie na túto tému šíria už niekoľko mesiacov šíria?
Výskumníčka Beth Goldberg pre Denník N vysvetlila, že existujú dva typy očkovania – preventívne, ktoré sa využíva ešte pred tým, ako sa vírus objaví, a terapeutické očkovanie týkajúce sa ľudí, ktorí sa už s vírusom stretli. Obe očkovania vraj fungujú, hoci preventívne funguje lepšie.
„Ak ste dezinformáciu ešte nevideli, ste proti nej odolnejší. Ak ste sa s ňou už pred očkovaním stretli, môže nastať efekt známosti (familiarity bias). Môžete už napríklad mať pocit, že Ukrajinci sú nebezpeční. No aj v tomto prípade ešte môže očkovanie fungovať na vybudovanie odolnosti,“ vysvetlila Goldberg.
„Nedávne výskumy ukázali, že dokonca aj ľudia, ktorí si myslia, že klimatická zmena je hoax, boli po vzhliadnutí prebunkingových videí o trochu viac odolní proti ďalším dezinformáciám. Môže to teda fungovať. Prebunking však funguje najlepšie, ak ste zaočkovaní dopredu,“ dodala.
Kampaň Googlu je podľa nej prebunkingom, pretože neposudzuje, či je nejaká konkrétna správa pravdivá alebo nie. Namiesto toho verejnosti ukazuje, s akými manipuláciami sa mohla a môže na internete stretnúť.
Reklamnú kampaň vytvorila spoločnosť Jigsaw v spolupráci s fact-checkingovým projektom Demagog.cz a českým vzdelávacím projektom Jeden svět na školách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
