Denník N

Google u nás spustil kampaň o dezinformáciách, ľudí chce „naočkovať“ proti manipuláciám

Nenechajte so sebou manipulovať. Tak znie hlavné motto novej kampane Googlu.

Najbližšie štyri týždne bude na Slovensku, v Česku a Poľsku bežať internetová kampaň zameraná proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch. Spúšťa ju spoločnosť Google, konkrétne jej dcérska výskumná firma Jigsaw. Ide o prvú takúto kampaň, ktorú u nás technologický gigant robí, a navyše bude merať aj jej efekt.

Kampaň je postavená na dvoch videách, ktoré budú vo forme reklám bežať na platformách YouTube, Facebook a Twitter, v Poľsku sa k nim pridá aj TikTok. Klipy sú zamerané na dve manipulačné techniky využívané pri šírení nepravdivých správ – prvou je vyvolávanie strachu a druhou je metóda obetného baránka.

V prvom kampaňovom klipe sa žena priznáva, že máva večer vonku obavy, pretože na internete čítala, že ukrajinskí utečenci sú nebezpeční. „Väčšina utečencov sú iba ženy a malé deti, ide iba o snahu vyvolať v nás strach,“ reagujú jej priatelia. „Ak v nás niekto vyvoláva strach, môže sa pokúšať ovplyvniť naše emócie a zmanipulovať nás. Metóda vyvolávania strachu je jednou z najbežnejších taktík na šírenie dezinformácií,“ vysvetľuje vzdelávacie video.

V druhom videu sa muž sťažuje priateľom, že všetky byty dostali utečenci a Slováci nemajú kde bývať. „Ty obviňuješ utečencov z toho, že už tri roky žiješ u mamy? To je obyčajné hľadanie obetného baránka,“ reaguje jeho kamarátka. „Keď nám niekto tvrdí, že za zložité problémy môže jedna osoba alebo určitá skupina ľudí, pravdepodobne nás chce zmanipulovať. Metóda obetného baránka je jednou z dezinformačných taktík,“ vysvetľuje video.

Oba klipy sa končia mottom: „Nenechajte so sebou manipulovať.“

Mentálne protilátky

Google skúša touto kampaňou nové spôsoby riešenia problému škodlivého obsahu na internete. Dnes je značná časť boja proti dezinformáciám postavená na tzv. debunkingu, teda na overovaní pravdivosti informácií. Ak odborníci či novinári (nazývaní aj fact-checkeri) zistia, že správa je nepravdivá, spíšu argumenty, čo je na nej nesprávne, a upozornia na to verejnosť.

Debunking môže byť účinný pri odhaľovaní konkrétnej dezinformácie, no je časovo veľmi náročný. Nie je možné robiť fact-checking všetkých neprávd na internete, pretože ich produkcia je mnohonásobne jednoduchšia ako následný debunking. Navyše overovanie faktov môžu ignorovať ľudia, ktorí už nedôverujú odborníkom a médiám.

Google preto experimentuje s konceptom nazvaným prebunking, ktorý firma prirovnáva k očkovaniu. „Cieľom prebunkingu je učiť ľudí o fungovaní propagandy a dezinformácií vopred, aby si mohli vytvoriť mentálne protilátky. Keď potom v budúcnosti dezinformáciu uvidia, môžu ju rozoznať a odolať jej,“ povedala Beth Goldberg, vedúca výskumu v spoločnosti Jigsaw.

Prebunking sa nesnaží ľuďom povedať, čo je pravda a čo je lož. Namiesto toho sa snaží

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Google

Hoaxy a propaganda

Vojna na Ukrajine

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie