Denník N

Teória o syndróme jedináčika je už dnes minulosťou. Škodíme však svojim deťom, ak im nedoprajeme súrodencov?

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Slovensko možno čaká generácia jedináčikov, povedal v nedávnom rozhovore pre Denník N demograf Branislav Bleha. Hoci v prieskumoch, koľko detí by ľudia chceli mať, stále dominuje dvojdetný model, medzi tvrdením a realitou je podľa odborníka medzera približne 0,5 dieťaťa.

Prečo ľudia, ktorí chcú mať viac detí, majú nakoniec len jedno? Časť problému podľa demografa môžeme pripísať rastúcej neplodnosti či partnerským záležitostiam, ale za podstatnú časť môžu existenčné faktory.

Rodičia jedináčikov môžu zápasiť s predsudkami zo strany okolia, ktoré často považuje rodinu s jedným dieťaťom za „nekompletnú“, ale aj s vlastnými pochybnosťami o tom, či ich dieťa nebude bez súrodenca smutné a osamelé.

Jedináčikovia boli v minulosti zriedkavejší, možno aj preto ich zvykli považovať za rozmaznaných, egoistických a neochotných sa prispôsobiť. Okrem negatívnych charakteristík sa s takzvaným syndrómom jedináčika spája aj niekoľko pozitívnych predpokladaných vlastností, ako napríklad samostatnosť, nezávislosť či cieľavedomosť.

Čo z toho naozaj platí a čo je len mýtus? Porozprávali sme sa s rodičmi malých a dospievajúcich jedináčikov, s dospelým jedináčikom, ako aj s psychologičkou, ktorá sa venuje výchovnému poradenstvu. Pozreli sme sa aj na vedecké výskumy, ktoré sa podujali odpovedať na otázku, ako deti ovplyvňuje to, keď vyrastajú bez súrodencov.

Nechcem si to znova zopakovať

Ľudí, ktorí sa rozhodnú mať len jedno dieťa, môžu k tomu viesť rôzne dôvody – od zdravotných a individuálnych cez sociálne až po čoraz aktuálnejšie ekologické.

Helena je čerstvá matka štvormesačného syna, no už teraz vie, že jej dieťa bude jedináčik. Hlavným dôvodom sú prekážky, ktoré museli spolu s partnerom prekonať na ceste k vlastnému dieťaťu.

O dieťa sa neúspešne pokúšali veľa rokov, nakoniec sa rozhodli pre asistovanú reprodukciu. „Bol to hrozný zážitok, všetky tie hormóny, injekcie, odber vajíčok, umelé oplodnenie,“ opisuje Helena.

Aj tehotenstvo jej dalo zabrať. „Bolo mi v kuse zle,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie