Denník N

Ako obstála za 30 rokov naša ústava? Odpovedá Mazák, Lucia Žitňanská, Kolíková aj Procházka

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri hlasovaní o ústave sa 1. septembra 1992 hlasovacie zariadenie v parlamente na Župnom námestí nepoužilo. Poslanci Slovenskej národnej rady, ako sa vtedy parlament označoval, hlasovali po emotívnej diskusii o znení ústavy štátu, ktorý vtedy ešte neexistoval a vzniknúť mal od 1. januára 1993.

Poslanci sa museli postaviť a oznámiť, ako budú hlasovať. „Hlasujem za Ústavu SR,“ povedalo 114 z nich, jedným z nich bol aj vtedajší poslanec Strany demokratickej ľavice Robert Fico. Proti bolo 16 poslancov a zdržali sa štyria.

Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Ani jedna z týchto strán v parlamente nie je, SDĽ sa stala súčasťou Smeru, HZDS zaniklo úplne a SNS sa po štyroch rokoch v Národnej rade od roku 2020 opäť stala len mimoparlamentnou opozíciou.

Proti hlasovali poslanci KDH a volení zástupcovia MKDH a Spolužitia (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Rokovanie bolo búrlivé a trvalo od 31. augusta do neskorého večera 1. septembra.

„Schôdza mala búrlivý priebeh najmä v dôsledku konfrontačne vedenej diskusie zameranej v prevažnej miere na problematiku ústavného postavenia národnostných menšín a etnických skupín,“ spomínal pre TASR ústavný sudca Ladislav Orosz.

Ústavu slávnostne podpísali 3. septembra 1992 predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Ústavu, znak a pečať niesli poslanci Jozef Prokeš, Vladimír Bajan a Milan Ftáčnik, v predných radoch sedia aj predseda SDĽ Peter Weiss, Roman Kováč a Milan Kňažko z HZDS. Foto – TASR

Ústava počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, stalo sa tak v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely) a v rokoch 2019 a 2020.

Napriek mnohým výhradám k textu ústavy sa väčšina ústavných expertov aj politikov zhoduje, že obstála. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák však pripúšťa, že už nadišiel čas, aby vznikol nový, modernejší text ústavy. Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská zasa upozorňuje, že ak chceme, aby „ústava predstavovala hodnotový a inštitucionálny rámec demokratického a právneho štátu, ku ktorému sa Slovensko v texte ústavy prihlásilo, tak je najvyšší čas prijímanie novelizácií ústavy sťažiť“.

Otázka: Ako obstál text ústavy napísaný pred tridsiatimi rokmi?

Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu, predseda súdnej rady

Všelijako. Najväčším pozitívom textu základného zákona napísaného pred 30 rokmi bolo, že vznikajúca

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ústavný súd

Slovensko

Teraz najčítanejšie