Denník N

Gorbačov bol neúspešný autokrat. Bolo to prospešné

Niekdajší sovietsky prezident Michail Gorbačov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v roku 2004. Foto -TASR/AP
Niekdajší sovietsky prezident Michail Gorbačov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v roku 2004. Foto -TASR/AP

Ríša zla, ktorú zdedil, sa rozpadla, no namiesto nej dostala šancu vzniknúť nová.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Michail Gorbačov zlyhal vo všetkom, o čo sa ako posledný líder Sovietskeho zväzu pokúsil. Štát, ktorý viedol, mohol zmeniť svet k lepšiemu jedine zlyhaním – a to sa aj stalo. Ale, bohužiaľ, nie nadlho.

Nikdy nezabudnem na ten moment v auguste 1991, keď som ako 19-ročný, mierne pod vplyvom a veľmi zamilovaný, sledoval, ako sa v Moskve rúti na zem socha zakladateľa KGB Felixa Dzeržinského – a to pod dohľadom Gorbačova. Mnohí z mojich nemeckých susedov presne vedia, kde boli, keď v novembri 1989 padol Berlínsky múr – tiež pod jeho dohľadom. Nikdy som však voči tápajúcemu poslednému cisárovi sovietskeho impéria odsúdeného na zánik nepociťoval žiadny dlh. Boli sme to my Rusi, Nemci, Litovčania, Ukrajinci, Poliaci, Gruzínci a mnohí ďalší, ktorí sme v rámci úplnej biedy vytvorili tieto inšpirujúce momenty. Naša generácia vo veľkej časti Európy a Ázie mala to šťastie, že mu chýbalo zlo a efektivita Vladimíra Putina, hoci stále verím, že by sme zvíťazili, aj keby ich mal.

Skutočnosť, že sme nedokázali udržať to, čo sme získali, je však aj našou zodpovednosťou. Premrhali sme Gorbačovovo dedičstvo prospešného zlyhania.

Toto bude trochu trýznivý nekrológ.

Samá katastrofa

Celé Gorbačovovo pôsobenie na vrchole sovietskej hierarchie bolo obrazom ochromeného, bezradného porazeného lídra, ​​ktorý bol vždy o krok pozadu. Ako generálny tajomník komunistickej strany začínal v roku 1985 s kampaňou za odstránenie opilstva, ktorá vytvorila nekonečné rady na vodku a na ďalšie desaťročia zničila výrobu vína v Moldavsku, pretože vinič počas platnosti suchého zákona vytrhali. Keď sa sovietska ekonomika zrútila, Rusi len viac a viac pili.

Gorbačov spustil ekonomické „zrýchlenie“, ktoré sa však potopilo ako olovená guľa, pretože sa zastavilo ďaleko pred zavedením kapitalizmu. Gensek si myslel, že komunizmus skôr približuje k ľuďom, ako ho demontuje. Gorbačov v memoároch citoval svoje vlastné poznámky z roku 1985: „Súčasná propaganda marxizmu je nudná, mladí ľudia strácajú záujem… Ak chceme, aby nové opatrenia získali podporu, musíme obnoviť vieru v socialistické ideály.“

Nedostatok bol hrozný. Pamätám si rok bez toaletného papiera v Moskve, hlavnom meste. Moja manželka vyrastajúca na Sibíri si nepamätá, že by používala na hygienu niečo iné ako novinový papier. Na policiach v obchodoch chýbalo všetko okrem trojlitrových téglikov s presladenou brezovou šťavou.

Nič nefungovalo. Uprostred zlej hospodárskej situácie vybuchla v roku 1986 jadrová elektráreň v Černobyle a Gorbačov, propagátor glasnosti, teda vlastnej politiky „otvorenosti“, čakal 18 dní, kým o tom prehovoril k národu a kým stotisíce ľudí vystavil následkom havárie.

Gorbačov povolil väčšiu slobodu médií. Výsledkom bolo, že celá krajina čoskoro čítala a počúvala v televízii o predchádzajúcich zločinoch režimu. Ten však odmietol stíhať páchateľov, z ktorých mnohí ešte žili ako vážení dôchodcovia.

Návrat k tvrdosti

Keď sa ľudia v bývalých sovietskych republikách začali búriť a žiadať nezávislosť, on – mierne povedané – urobil len málo, aby zabránil krvavým zásahom, aj keď neexistuje jasný dôkaz, že ich nariadil on sám.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie