Najväčší tender Ficovej vlády spúšťa Počiatek rok pred voľbami

Ján Počiatek. Foto – TASR

V roku 2019 až 2020 by mali vodiči jazdiť po štvorprúdovke okolo Bratislavy až po Dunajskú Stredu. Tento plán ministerstva dopravy môže naraziť na blížiace sa voľby.

Druhá vláda Roberta Fica v stredu schválila prípravy veľkého diaľničného projektu za miliardy eur. Odsúhlasila projekt na stavbu obchvatu Bratislavy s jeho rýchlocestným napojením až po Dunajskú Stredu.

Výstavba nových kilometrov ciest, po ktorých budú môcť vodiči jazdiť, vyjde podľa predbežných prepočtov celkovo na 4,2 miliardy eur. Daňoví poplatníci by ich mali splácať 30 rokov. Pre ilustráciu – na túto diaľnicu pôjde z ich peňaženiek zhruba toľko, koľko ročne štát vyberie na DPH.

Ak tender skončí podpisom zmluvy, pôjde o najväčší kontrakt, aký kedy robili vlády vedené Robertom Ficom.

O aké cesty ide

Za viac ako štyri miliardy eur by mali vodiči jazdiť po 27 kilometroch obchvatu Bratislavy na trase od Jaroviec po Raču. Do projektu patrí aj rýchlostná cesta R7, ktorá povedie z bratislavského Prievozu, pretnúc nový obchvat, až po Holice pri Dunajskej Strede v dĺžke 32 kilometrov.

Na tieto cesty by si mal požičať súkromník, ktorého si štát vyberie.
Na tieto cesty by si mal požičať súkromník, ktorého si štát vyberie.

Znamená to, že štát sa rozhodol v jednej várke stavať toľko kilometrov diaľnic, koľko obvykle zaobstará cez približne päť jedinečných tendrov.

Napríklad tento rok plánuje odovzdať vodičom päť úsekov v kvalite diaľnice alebo rýchlostnej cesty v celkovej dĺžke 56 kilometrov. Väčšina z nich je na hlavnej tepne D1.

Tento rok by mal byť rekordný na prírastok diaľnic a rýchlostných ciest. Vlani totiž v podobnej kvalite pribudla iba jedna ani nie šesťkilometrová cesta okolo Žiaru nad Hronom.

Komu to pomôže

Obchvat má odkloniť dopravu z preplnených bratislavských ciest. Len po časti D1 s Prístavným mostom prejde denne asi 100-tisíc áut.

Nie všetky smerujú priamo do Bratislavy. Tie, ktoré hlavným mestom len prechádzajú do iného cieľa, by tak jazdili po obchvate a nešli do metropoly.

Rýchlostná cesta na Dunajskú Stredu by mala podľa štátu odstrániť kolóny, ktoré sú v čase dopravnej špičky od Šamorína cez Dunajskú Lužnú či Rovinku.

Kde na to vziať peniaze

Vyše štvormiliardová suma vyšla štátu vďaka tomu, že uprednostnil model PPP, pri ktorom autostrádu súkromník pre štát nielen postaví, ale si na ňu aj požičia v bankách a bude ju 30 rokov udržiavať a prevádzkovať. Štát mu bude služby postupne splácať, ročne približne 150 miliónov eur.

Ministerstvo dopravy sa rozhodlo pre také financovanie výstavby diaľnice s odôvodnením, že štát peniaze nemá. Z eurofondov do bratislavského regiónu sa nesmie veľa dávať, a aj tie peniaze z Bruselu, ktoré máme, sú prisľúbené na iné diaľnice či rýchlostné cesty.

Nebyť súkromníka, dočkali by sme sa vraj obchvatu a novej južnej rýchlocesty až o sedem rokov neskôr než v roku 2019, ktorý avizuje vládny materiál. V iných dokumentoch sa píše o dokončení obchvatu o rok neskôr.

Keď na ministerstve počítali s týmito východiskami, vyšlo im, že PPP obchvat môže byť aj o vyše 300 miliónov eur lacnejší než diaľnica financovaná tradičnou formou. Štát by totiž začal podľa odhadu poradcov stavať o sedem rokov neskôr ako súkromník, čo by dopravu, život a podnikanie v Bratislave významne predražilo.

Čo v počtoch nesedí

Počiatkov miliardový projekt pritom narazil na kritiku ešte skôr, ako vôbec jeho príprava a výstavba odštartovala. Opozičné strany hovoria o chýbajúcich či nejasných prepočtoch, čo by porovnávali, koľko štát preplatí tým, že diaľnice nekupuje bežne, čiže za štátne, ale cez súkromníka.

Každý kilometer cez PPP je dôležitý aj preto, že sa zaň pripláca na úrokoch za úvery, ktoré si naň súkromník musí brať. Spravidla si požičiava drahšie než štát.

Prepočty, s ktorými ráta ministerstvo dopravy, počítajú s tým, že štát sám by si na diaľnicu bral aj 3,4-percentný úrok.

Premiér Robert Fico sa v utorok s ministrom financií Petrom Kažimírom chválil, že štát si vedel na trhu cez dlhopisy s 12-ročnou splatnosťou požičať za 1,45-percentný úrok.

Ministerstvo dopravy vysvetľuje, že počítalo s priemernou cenou štátnych úverov a nielen s ich aktuálnou cenou.

Kažimírovi chýbal v Počiatkovom návrhu presný výpočet, ako by to s nákladmi na obchvat vyzeralo, keby sa do financovania zapojil aj Slovenský investičný holding. To je fond určený na špeciálne projekty, ktorý má k dispozícii vyše 400 miliónov eur z eurofondov.

Ministerstvo dopravy preto pridalo poznámku vo vládnom materiáli – počíta, že by zapojenie holdingu prinieslo úsporu asi 240 miliónov eur.

Bude to hra o čas

Aktuálny súhlas pre Počiatkov projekt od slovenskej vlády nie je rozhodujúci, pretože nejde o definitívu pre nové diaľnice. Znamená len, že môže začať hľadať potenciálnych stavbárov, ktorí by sa do projektu zapojili.

V momente, ako by sa s niektorým z nich chcel dohodnúť na cene za diaľnice a podpísať zmluvu, musel by opäť predstúpiť na vládu a pýtať od ministrov súhlas.

Aj keby štát hneď začal hľadať stavbárov na tento veľký diaľničný projekt, do volieb je to len pár mesiacov. Pre ilustráciu, stavbára pre 13-kilometrový úsek D1 s náročným tunelom Višňové pri Žiline hľadali diaľničiari 2,5 roka.

Až budúca vláda zrejme posúdi, či rozrobené plány ministra Počiatka prijme za svoje. Vláda Ivety Radičovej zrušila po svojich predchodcoch rozpracované PPP diaľnice za zhruba 17 miliárd eur.

Obchvat Bratislavy

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |