Rastislav Kačmár
Tomáš Čorej
Dobrý deň,
hlavnou správou tohto týždňa je ukrajinská protiofenzíva na juhu krajiny. Náznaky ofenzívy a útoky sa objavovali už dlhšie, no v pondelok to vypuklo naplno, čo potvrdila aj ukrajinská vláda a nezávislí analytici.
Vláda zároveň obyvateľov požiadala, aby nezverejňovali informácie o ofenzíve a o pohybe jednotiek, aby tak nepriamo nepomohli ruskej armáde. Do médií sa však dostali zaujímavé informácie o tom, ako pri plánovaní akcie pomohli Američania.
O čo ide: Prezident Volodymyr Zelenskyj vždy hovoril, že Ukrajina si chce zobrať späť celé územie, ktoré obsadilo Rusko. Ide nielen o Donbas, Cherson a jeho okolie, ale aj o Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Začiatok väčšej ofenzívy sa na Ukrajine aj medzi jej spojencami stretol s veľkým nadšením a nádejou na zvrat, no získať späť okupované územie bude mimoriadne náročné. Nielen preto, že útočiť je niečo úplne iné ako brániť sa – nieže by to druhé bolo jednoduché, obzvlášť proti veľkej presile.
K tomu, aby ukrajinská ofenzíva išla čo najlepšie, prispeli aj Američania. Ukrajincom totiž pomohli simulovať rôzne scenáre útoku a radili im, čo by potrebovali na to, aby boli úspešní pri jednotlivých možnostiach.
Čo z toho vzišlo: Dôležité je najmä to, že vojenskí experti z USA Ukrajincom odporúčali, aby ich ofenzíva mala obmedzený rozsah. Platí to o cieľoch aj o veľkosti oblasti, v ktorej útočia.
Americká televízia CNN od predstaviteľov oboch krajín zistila, že Ukrajinci pôvodne plánovali väčšiu ofenzívu, napríklad aj v Zaporižžskej oblasti.
Po odporúčaní Spojených štátov sa napokon rozhodli zmenšiť jej rozsah a zamerať sa najmä na Cherson a okolie.
Vojenskí experti z USA ich varovali, že ak to správne neodhadnú, môžu uviaznuť na viacerých frontoch a vyčerpať svoje kapacity. Podobne ako sme to videli na začiatku invázie, keď Rusi správne neodhadli, na čo majú.
Ukrajinci navyše v boji využívajú doktrínu, ktorú po vojne v Gruzínsku vymysleli americkí vojenskí experti. Podľa CNN je cieľom, aby menšie a slabšie štáty dokázali odolávať silnejšiemu agresorovi, a to aj vďaka zapojeniu civilného obyvateľstva.
Okrem toho doktrína odporúča veľkú kampaň na ovplyvnenie verejnej mienky doma aj v zahraničí (čo sa Ukrajine darí od začiatku) a útoky ako tie, ktoré sme v posledných týždňoch videli na Kryme.
Čo bude ďalej: Nemenej dôležité ako rady, ktoré prichádzajú z USA a od ďalších spojencov na Západe, sú aj dodávky ťažkých zbraní, bez ktorých by akákoľvek ofenzíva nebola reálna.
Aj tento týždeň sme na videách od ukrajinskej armády mohli vidieť v akcii rakety od USA. Už v uplynulých týždňoch dodávky zbraní boli nastavené tak, aby k Ukrajincom smerovali aj zbrane, ktoré sa im hodia počas ofenzívy.
Napriek tomu musíme ofenzívu vnímať opatrne. Západní experti uznávajú, že rozdiel medzi ruskou a ukrajinskou armádou sa zmenšil – z hľadiska kvantity aj kvality, no od ofenzívy netreba očakávať bleskové zisky. Bude to dlhá, pomalá a veľmi náročná operácia. Jej výsledok sa teraz neoplatí odhadovať.
Viac o ofenzíve čítajte v reportáži Mirka Tódu a Tomáša Benedikoviča: Videli sme začiatok ukrajinskej protiofenzívy, Rusi odpovedali raketami na mesto
Severná Amerika: Dôležité zistenia v prípade Trumpových dokumentov
V kauze utajovaných dokumentov Donalda Trumpa nastal dôležitý zvrat. Bývalý americký prezident obviňuje tajnú službu aj ministerstvo spravodlivosti zo zaujatosti a republikáni sa pridávajú na jeho stranu.
Aký je kontext: Keď Trump pred dvomi rokmi prehral voľby, nielenže odmietol uznať porážku, ale zároveň si podľa vyšetrovateľov ponechal niektoré kľúčové dokumenty. Mali sa týkať národnej bezpečnosti a niektoré dokonca jadrových zbraní.
Trump čelil opakovaným výzvam, aby materiály vrátil. To však neurobil, čo môže byť v rozpore so zákonom. Archivári sa preto obrátili na ministerstvo spravodlivosti.
Začiatkom augusta do vily bývalého prezidenta na Floride vtrhla tajná služba FBI a prehľadala ju. Tento týždeň federálny súd zverejnil ďalšie dôležité podrobnosti.
Čo sme zistili: Z informácií od súdu vyplýva, že dokumenty v Trumpovej vile sa nachádzali v rôznych častiach domu. Ako vidno aj na fotografii, ktorú zverejnilo ministerstvo spravodlivosti, materiály boli premiešané a neusporiadané.
Zároveň sa objavilo obvinenie, že Trumpovi poradcovia pri prehliadke domu zakázali vyšetrovateľom FBI nahliadnuť do škatúľ, v ktorých sa potenciálne mohli nachádzať ďalšie materiály.
Trumpovi preto okrem porušenia zákona o nakladaní s utajenými materiálmi a zadržaní vládnych dokumentov hrozí trest aj za to, že maril vyšetrovanie. Potenciálne by zaň mohol ísť do väzenia.
Aký je presah: Republikánska strana, v ktorej je Trump neohrozeným lídrom, dlhé roky podporovala FBI. Dokonca aj jej súčasný šéf je republikán, ktorého do funkcie pred pár rokmi dosadil práve Trump.
Momentálne však republikáni FBI kritizujú a obviňujú ju z manipulovania vyšetrovania. Potvrdzuje to, že v súčasnej Republikánskej strane je najvyššou hodnotou lojalita voči Trumpovi.
Ten uprostred kampane pred novembrovými voľbami do kongresu tvrdí, že FBI a vláda Joea Bidena ho chcela zdiskreditovať. Svoje tvrdenia nepodkladá žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Čítajte viac: Trump mal doma 25 prísne tajných dokumentov, FBI prehľadávala aj Melaniin šatník
Ázia: Iraku hrozí ďalšie obdobie nestability
Hlavné mesto Iraku zažilo najväčšie násilnosti za posledné roky. Situácia sa medzičasom upokojila, no krajine hrozia ďalšie mesiace politickej nestability.
Čo sa stalo: Iracký duchovný Muktadá as-Sadr začiatkom týždňa oznámil, že sa sťahuje z politiky. Jeho prívrženci následne v Bagdade vtrhli do takzvanej zelenej zóny, kde sídlia vládne inštitúcie a veľvyslanectvá.
As-Sadrovi podporovatelia sa tam dostali do konfliktu so štátnymi bezpečnostnými zložkami a s ozbrojenými skupinami, ktoré podporuje Irán. Nepokoje si vyžiadali najmenej 30 obetí a desiatky zranených.
V utorok as-Sadr svojich priaznivcov vyzval, aby sa stiahli. Hoci podľa niektorých toto vyhlásenie prišlo neskoro, iracký prezident aj premiér ho ocenili. Dav po prejave za menej ako hodinu zelenú zónu opustil.
Aký je kontext: As-Sadr roky patrí medzi najvplyvnejších predstaviteľov irackej politiky. Keď do krajiny v roku 2003 vtrhli Spojené štáty, ako silný kritik Ameriky ušiel do Iránu.
Medzičasom za nepriateľa začal označovať aj Teherán. Momentálne sa štylizuje do pozície nacionalistického bojovníka proti korupcii, ktorému sa darí predovšetkým medzi chudobnejšími obyvateľmi a strednou triedou.
Vlani jeho hnutie zvíťazilo vo voľbách, ale nedokázalo zostaviť koalíciu. Odvtedy je iracká politika v patovej situácii. As-Sadr v júli vystúpil z parlamentu a teraz tvrdí, že v politike končí.
Čo bude ďalej: Situácia podľa analytikov ukazuje, že as-Sadr je v Iraku naďalej kľúčovým politickým hráčom. V prípade, že naozaj odíde, očakávajú posilnenie šiitov podporujúcich Irán.
Politická kríza, ktorá trvá už niekoľko rokov a vyostrila sa v posledných mesiacoch, sa však podľa nich tak skoro neskončí. Vznikajú obavy, že sa po nedávnych udalostiach, naopak, ešte zintenzívni.
Irak pritom popri politických problémoch rieši aj tie ekonomické. Podobne ako mnohé iné krajiny sa musí zaoberať prudko rastúcou infláciou aj vysokou nezamestnanosťou.
Afrika: Drony majú úspech nielen na Ukrajine
Turecké drony Bayraktar sa od začiatku ruskej invázie stali jedným zo symbolov ukrajinského odporu – popri iných zbraniach, ako sú protitankové javeliny či raketový systém HIMARS.
Drony v dôsledku vojny spoznal celý svet a turecký výrobca dostáva aj objednávky z Afriky, kde by ich chceli využiť najmä proti teroristom.
O čo ide: Drony už boli v akcii v Sýrii a Líbyi, no ich sila sa najviac ukázala v rámci konfliktu v Náhornom Karabachu, kde pomohli Tureckom podporovanému Azerbajdžanu v bojoch proti Arménsku.
A, samozrejme, teraz na Ukrajine, kde ich reputáciu podporilo mnoho propagandistických videí, na ktorých drony robia problémy ruskej armáde.
Na drony pre Ukrajinu sa dokonca v online zbierkach skladali aj Poliaci a Litovčania.
Kto ich objednáva: Drony od tureckej firmy už dorazili do Toga, kde ich miestna vláda chce využiť v boji proti džihádistom. V tomto západoafrickom štáte s nimi majú problém pri hranici s Burkinou Faso, kde teroristi prepojení na al-Káidu a Islamský štát zabili tisíce ľudí.
Ešte na jar drony kúpil aj Niger, ktorý má podobný problém s radikálnymi hnutiami. Okrem nich už medzi zákazníkov tureckej spoločnosti patria aj Džibutsko či Etiópia.
Turecko si tak vďaka firme, ktorej šéfuje zať prezidenta Erdogana, posilňuje svoj vplyv v Afrike. Aj na úkor Francúzska, ktoré roky uzatvára zbrojárske kontrakty so svojimi bývalými kolóniami.
Nie pre Rusov: Je možné, že v budúcnosti sa ku kupcom tureckých dronov pridajú aj ďalšie (nielen) africké štáty. Zdá sa, že firma Baykar je tomu otvorená. Na rozdiel od predaja dronov do Ruska.
Vedenie firmy to vylúčilo, pretože podporuje nezávislosť Ukrajiny.
Rusko sa preto obrátilo na Irán, s ktorým dohodlo kúpu stoviek iránskych dronov. Časť z nich sa už dostala k ruskej armáde, ktorá ich chce využiť počas bojov na Ukrajine.
Latinská Amerika: Zlom vo vzťahoch Kolumbie a Venezuely
Venezuela a Kolumbia po troch rokoch obnovili diplomatické styky. Veľký podiel na tom má zmena vlády v Kolumbii.
O čo ide: V roku 2019 sa dva latinskoamerické štáty, ktoré majú hranicu dlhú vyše dvetisíc kilometrov, dostali do veľkého diplomatického sporu.
Kolumbia sa ešte predtým postavila proti Nicolásovi Madurovi a podporila opozičného lídra Juana Guaidóa.
Pravicová kolumbijská vláda sa s ľavicovou venezuelskou navzájom obviňovali zo zasahovania do vnútorných záležitostí toho druhého štátu. Postupne, ako rástlo napätie vo vnútri Venezuely, sa zhoršovali aj vzťahy medzi susednými štátmi.
Čo sa zmenilo: Zlom prišiel v spomínanom roku 2019, keď sa venezuelská opozícia pokúšala cez hranicu dostať do krajiny humanitárnu pomoc.
Vo februári tam došlo k incidentom a následne venezuelská vláda prerušila diplomatické styky s Kolumbiou, zavrela ambasádu a z krajiny stiahla svojich diplomatov.
Tak to bolo vyše dva roky. V júni však prišla veľká zmena v Kolumbii. Prezidentské voľby prvýkrát vyhral ľavicový kandidát Gustavo Petro. Po nástupe do úradu sa okrem iného rozhodol, že zlepší vzťahy s Venezuelou.
Čo bude ďalej: Nová vláda hovorí, že ide o dva bratské štáty, ktoré nikdy nemali prerušiť diplomatické styky.
Obnovenie vzťahov sa však netýka len diplomacie. Od roku 2019 boli zatvorené aj hraničné priechody medzi Venezuelou a Kolumbiou. Vlani na jeseň cez ne začali púšťať peších, no teraz sa znovu otvoria aj pre autá.
Oba štáty očakávajú, že obnovia obchodné styky, a to pomôže hospodárstvu najmä v prihraničných regiónoch.
Meno týždňa: Michail Gorbačov
Vo veku 91 rokov zomrel svetovo jeden najznámejších lídrov Sovietskeho zväzu, ktorý bol zároveň posledným. Gorbačov je slávny najmä vďaka reformám, na ktoré sa podujal, a podielu, ktorý mal na znížení napätia počas Studenej vojny.
K jeho historickému dedičstvu však nepochybne patrí aj snaha utajiť jadrovú katastrofu v Černobyle, pokusy potlačiť zmenu v pobaltských štátoch či republiku a možno aj slávna reklama na americkú sieť pizzerií.
Gorbačovov pohreb bude v sobotu, pochovajú ho v Moskve a Vladimir Putin povedal, že naň nepríde.
Viac čítajte tu: V Rusku je bontónom nenávidieť Gorbačova. V skutočnosti však bol väčšine ukradnutý
Foto týždňa
Pakistan zasiahli ničivé záplavy, zomrelo už približne 1200 ľudí. Povodne sú dôsledkom mimoriadne silných monzúnov a je možné, že počet obetí bude stúpať. Úrady sa obávajú aj toho, že v dôsledku kontaminovanej vody sa medzi ľuďmi začnú šíriť choroby, ktoré ešte zhoršia situáciu.
O čom sme písali:
Odpor sa neskončil. Ako sa Bielorusi v zahraničí snažia o zmenu
Wie viel? Lacný lístok na vlak si kúpili milióny Nemcov, auto však opustil málokto
Kanadský dobrovoľník pomáha na Ukrajine: Najviac ma prekvapuje mladá generácia mileniálov tým, ako odvážne idú do boja
Rusku sa podarilo v Srbsku vytvoriť ilúziu, že sa oň môže oprieť, vraví český veľvyslanec v Belehrade
Zachránil milióny ľudských životov, v Amerike zmenil medicínu. Anthony Fauci končí v úrade
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
