Denník N

Západ využíva svoje výhody proti Putinovi mizerne

Autor je poslanec NR SR a podpredseda PS

Bolo by nepresné nazvať konfrontáciu s Moskvou „studenou vojnou“. Dnešné Rusko má len zlomok ekonomickej moci či globálneho vplyvu ZSSR. Ale v jednej dôležitej veci sú si obe situácie podobné. Gro konfliktu sa presunulo ďaleko od kontaktnej línie smerom do tyla. Na bojisku nastal pat (a nezmení to zásadne ani ukrajinský pokus o oslobodenie Chersonu). O víťazovi rozhodne nie nejaký prekvapujúci vojenský manéver typu vylodenia spojencov v Normandii, ale odolnosť jednej aj druhej strany voči nevojenským ťahom, ktoré na seba „vytiahli“.

Problémom je, že zatiaľ čo Vladimir Putin tomu rozumie a prispôsobuje tomu kroky doma, krajiny Západu vrátane Slovenska sa často správajú, ako keby sa vojna mala každú chvíľu skončiť. Zahadzujú tak výhodu neporovnateľne väčšej ekonomickej a vojenskej moci, v konfrontácii s ktorou by za normálnych okolností Vladimir Putin nemal mať šancu uspieť.

Ruský líder po tom, čo zlyhal v pokuse o dobytie Kyjiva, zvolil cestu dlhej „opotrebovacej“ vojny. Snaží sa zlomiť vôľu Západu pomáhať Ukrajine, primať nás zastaviť dodávky zbraní a tým znovu získať iniciatívu v bojoch. V tomto má dve efektívne zbrane: tou prvou sú ropa a plyn, ktoré mnohé štáty Európy dovážajú z Ruska; tou druhou sú šíky oddaných politikov ako Robert Fico či Marine Le Penová.

Väčšina demokratických krajín sa, naopak, snaží sankciami zničiť schopnosť Ruska generovať nové zbrane a vojakov. Západ má na rozdiel od Putina v zálohe aj silnejšiu zbraň: možnosť výrazne navýšiť množstvo a kvalitu zbraní, ktoré Ukrajine dodáva, čo by bolo najrýchlejšou cestou, ako konflikt ukončiť. Ale to z obáv o jadrovú eskaláciu nechce urobiť, takže sa ocitáme v dlhej vojne.

V tomto type konfliktu platí jedno kľúčové pravidlo, ktoré sformuloval ešte legendárny americký diplomat George Kennan na adresu Stalinovho ZSSR v roku 1946: sústreď sa na domáci „front“. Pracuj na tom, aby si nepriateľovi uprel šance oslabiť ťa doma. Posilni odolnosť voči jeho ťahom. A hľadaj efektívne cesty, ako nepriateľovi nasadiť povestnú blchu do kožucha.

Putin tomu rozumie do bodky. Zavrel kľúčových oponentov do väzenia, aby zabránil akémukoľvek pokusu o zmenu vlády. Ešte pred vojnou nahromadil rekordné zásoby devíz, aby sa aspoň čiastočne ochránil pred sankciami, ktoré (správne) očakával. A keď ho prekvapili svojím rozsahom, konal rýchlo a brutálne, aby znížil ich vplyv – napríklad tým, že centrálna banka zdvihla úrokovú sadzbu až na 20 percent, aby zastavila infláciu (podarilo sa a úrokové sadzby padli na jednociferné čísla). To neznamená, že Rusko je „v pohode“; čaká ho šesťpercentný prepad HDP, nestíha vyrábať toľko zbraní, koľko by chcelo, a únik mozgov a západného kapitálu na generáciu zničil nádej, že sa krajine podarí vymaniť zo závislosti od vývozu ropy a plynu. Ale pre Putinove kroky je prepad ruskej ekonomiky riadený a spomalený. Tým získava čas na pokračovanie vojny a machinácie proti nám.

V tomto dlhom konflikte má Západ neporovnateľne silnejšie karty, s ktorými však narába mizerne. Naše hlavné chyby spadajú do dvoch kategórií.

Tou prvou je, že nie sme pripravení prehodnotiť, čo nefunguje; prípadne, že zahadzujeme čas a energiu symbolickými krokmi. Ak je hlavným zdrojom príjmu pre Putina vývoz ropy (plyn je menej dôležitý, preto je pripravený ho vypnúť), tak sme sa mali v Európskej únii dohodnúť na zásadnejšom obmedzení dovozu. Embargo na ropu sa však začína až od decembra a je plné výnimiek; Rusko medzičasom zarába na rope viac ako pred začiatkom vojny. Ak sankcie nemohli byť rýchlejšie a rozsiahlejšie, lebo Maďarsko si postavilo hlavu, mali sme obísť štruktúry EÚ a vynechať Orbána. Aj známy euroval bol vytvorený mimo oficiálnych inštitúcií Únie v dôsledku opozície viacerých členských krajín. Tie kľúčové sa vtedy rozhodli, že výsledok je dôležitejší ako jednota, a podľa toho sme mali konať aj dnes. Ale namiesto hľadania spôsobov, ako rýchlejšie vypnúť Putinov peňazovod, riešime víza pre ruských turistov. Ja súhlasím, že je strašne iritujúce pozerať sa, ako s martini v ruke na plážach v Taliansku kydajú na Ukrajincov. Ale zákaz víz nijako neoslabí Putinovu schopnosť viesť vojnu, čo by malo byť naším hlavným cieľom vo vzťahu k Rusku.

Tá druhá, vážnejšia chyba spočíva v neochote prijať, že dlhodobá konfrontácia si vyžaduje rýchle, zásadné a občas bolestivé zásahy. Správame sa, ako keby vojna bola prechodnou iritáciou, ktorá sa sama nejako vyrieši. Nie je a nevyrieši.

Našou absolútnou top prioritou musí byť posilnenie odolnosti voči Putinovým ťahom a, naopak, vytvorenie nových pák na Moskvu. Veľa sa toho deje, ale v primnohých kľúčových otázkach vajatáme. Aká je napríklad politika slovenskej vlády k návrhu Španielska či Talianska na pôde EÚ na oddelenie cien plynu a elektriny (ktorý by zásadne znížil ceny elektriny)? Prečo ešte stále trvá roky, kým geotermálne projekty – zelené a slovenské zdroje energie – dostanú potrebné povolenia od slovenských úradov? Prečo v tomto kľúčovom momente koalícia nahráva fašistom a Ficovi tým, že sa nevie zhodnúť na balíku pomoci pekárom, poľnohospodárom a iným, ktorých najviac zasahuje nárast cien energií? Prečo Európska centrálna banka zvyšuje úroky len pomaly a pozvoľna – čím síce obmedzuje okamžitý vplyv na ľudí, ale paradoxne zvyšuje pravdepodobnosť dlhotrvajúcej inflačnej krízy? Prečo spojenecké vlády postupujú tak ležérne pri rozšírení výrobných kapacít obranného priemyslu, keď zásoby munície a zbraní aj na našej strane klesajú nebezpečne nízko? Prečo Slovensko predalo Ukrajine húfnice, na výrobu ktorých bolo treba čakať mesiace? Prečo neposlalo z vlastných zásob, aby sa na bojisko dostali v čase ruskej pozemnej ofenzívy v Donbase?

Opäť: Únia, Aliancia aj slovenská vláda v mnohom konajú správne a chvalabohu za to. Mojou pointou nie je, že nerobia nič, ale že nekonajú tak urgentne,  rozhodne a cielene, ako si situácia vyžaduje. Sme niekde na polceste, ako keby sme nechceli prijať, že či sa nám to páči, alebo nie, Vladimir Putin nás uvrhol do nového, dlhotrvajúceho konfliktu. Stále akoby sme dúfali, že polovičaté opatrenia zaberú a že bude ako predtým. Nebude. Dnes máme na výber, či poctivo zmobilizujeme (oveľa rozsiahlejšie) zdroje Západu, alebo či uspeje Putin napriek tomu, že má oveľa slabšie karty. Nikde nie je garantované, že z tohto merania síl vzídeme úspešne len preto, že sme silnejší, a preto, že máme právo a pravdu na našej strane.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie