Denník N

Biľaka chráni kladivo spravodlivosti. Aj s kosákom

Stíhanie výtvarníkov za pomaľovanie Biľakovej busty je veľmi nevhodný spôsob osláv 17. novembra.

Autor je bývalý pracovník ÚPN 

Výtvarníci, ktorí natreli Biľakovu bustu a upravili ju nápisom „Sviňa“, dostali 16. novembra list, v ktorom im prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník oznámil, že na nich k tomuto dátumu podal na súd obžalobu za prečin poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve.

Z ulice Sovietskych hrdinov vo Svidníku sme všetci dostali srdečný pozdrav k novembrovým oslavám. Aj ja, keď som bol mladší, som mal vždy trochu zmätok z toho, kedy sláviť VOSR. Ešteže tu máme zorientovanejších, ktorí slávia v správnom mesiaci. Ak to nie je zhoda náhod, ale zámer, tak nám na tej pohľadnici namiesto vztýčeného ukazováka a prostredníka ktosi poslal len prostredník. Kladivo spravodlivosti. Aj s kosákom. Asi justičný humor. Uvidíme, či oslovený článok spravodlivosti vtip rozvinie a dovedie k správnemu koncu.

Pretože když se to vyžaduje, že my všetci udelame tak, jak ma byt, protože tak je to spravne, tak to ma byt – v duchu poručíka Mazurku.

Vandalizmus strestať treba! Žiadny trestný čin nemôže ostať nepotrestaný. To je jedna zo zásad právneho štátu. Otázka potrestania trestného činu však nie je v právnom štáte aktom pomsty, ale zásadnou bezpečnostnou otázkou. Nepotrestanie trestného činu predstavuje zásadné ohrozenie spoločnosti. Zločin bez odsúdenia nie je de iure zločinom. Nepotrestanie by však malo zásadný vplyv, ktorý spôsobuje eróziu viery občanov v spravodlivosť a bezpečnosť, ktorú musí právny štát občanom garantovať.

„Ak sa trestné právo ako verejná a záväzná dohoda prestane vyjadrovať k dosahu a obsahu viny a zodpovednosti, vezme pôdu pod nohami základnému normatívnemu konsenzu občanov, pretože ho vydá napospas ľubovôli, namiesto toho, aby ho upevňovalo a potvrdzovalo. Nikto nechce dobrovoľne žiť v spoločnosti nezodpovedných občanov, ktorá nezakazuje vraždu.“  Toľko Gesine Schwann v knihe Zamlčovaná vina, ničivá moc dvojitej morálky.

Po prijatí zákona o súdnych rehabilitáciách v apríli roku 1990 bolo rehabilitovaných približne 260-tisíc osôb z dôvodu, že konanie, za ktoré boli komunistickými súdmi odsúdené, by v  právnom štáte nikdy nemohlo byť kriminalizované. Tieto čísla neobsahujú údaje o ďalších obetiach komunistickej represie. Počty obetí komunistického bezprávia vedú k porovnaniu s počtom osôb trestnoprávne postihnutých za jeho vykonávanie či formovanie.

Na Slovensku bol za trestnú činnosť z obdobia trvania komunistického režimu odsúdený len Lorenc, Alojz Lorenc (prePentať, nesiahať), aj to dostal podmienku. Všetky podania vo veci spáchania trestných činov z obdobia komunizmu, ktoré vypracoval na základe svojich zákonných úloh Ústav pamäti národa, boli generálnou prokuratúrou či príslušným vyšetrovateľom odložené.

V Českej republike, kde má svoju sochu napríklad taký vrah a agent gestapa Zápotocký – jeho socha v rodnej vieske býva natieraná pravidelne, zvlášť čarovné je červené sako a biele topánky –, bolo za obdobie od 1. januára 1995 do 31. októbra 2015, podľa štatistického prehľadu na stránkach Úradu pre vyšetrovanie zločinov komunizmu, trestne stíhaných celkovo 218 osôb. Právoplatne odsúdených bolo 47 osôb. To je s ohľadom na počty obetí tiež skoro nula.

Asi tak. Aspoňže tu, v  našom právnom štáte, postihujeme páchateľov. Vasil vraj fakt nemal na výučnom liste „nepúšťať na saká“. Ale nemal tam náhodou niekto „nepúšťať na paragrafy“!?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie