Denník N

Celý život sa venovala výskumu detskej psychiky, no s vlastnou dcérou si nikdy neporozumela. Príbeh Melánie Kleinovej

Melánia Kleinová a obrázok jedného z jej detských pacientov. Foto - Wikipedia
Melánia Kleinová a obrázok jedného z jej detských pacientov. Foto – Wikipedia

Je považovaná za druhú najvýznamnejšiu osobnosť svetovej psychoanalýzy – po Sigmundovi Freudovi. Oveľa menej známe je to, že jedno z najťažších období svojho života prežila v Ružomberku.

Melánia Kleinová sa dostala k psychoanalýze v dôsledku vlastných psychických problémov. Po narodení detí trpela klinickou depresiou, neskôr prehĺbenou smrťou jej matky, na ktorú bola veľmi citovo naviazaná.

Vlastná skúsenosť s psychoanalýzou ju nasmerovala k výskumu psychického vývinu detí. Hoci bola stúpenkyňou učenia Sigmunda Freuda, na rozdiel od neho nekládla hlavný dôraz na úlohu otca, ale na úlohu matky.

Kleinovej vzťah s vlastnými deťmi však bol veľmi komplikovaný. Jej syn pravdepodobne spáchal samovraždu a s dcérou sa roky nestýkali, neprišla dokonca ani na matkin pohreb.

Ako je možné, že žena, ktorá sa celý život snažila porozumieť iným deťom, si nedokázala nájsť cestu k tým vlastným?

Matka „živšia“ a „chápajúca“

Melánia sa narodila v roku 1882 do židovskej rodiny vo Viedni. Bola najmladšou zo štyroch súrodencov, a keď sa narodila, jej otec mal už po päťdesiatke. Sama priznávala, že rodičia jej prejavovali veľmi málo lásky, pripadala si ako nechcené dieťa. „Nespomínam si na to, že by sa so mnou otec niekedy hral. Dal mi jasne najavo, že má radšej moju staršiu sestru, prvorodené dieťa,“ spomínala Kleinová v autobiografických poznámkach, ktoré sú dostupné online. „No aj tak je pre mňa veľmi cenná spomienka na to, ako ma držal za ruku, keď sme v čase obeda išli spolu na Heuberg (kopec vo Viedni – pozn. red.).“

Matku opisovala ako oveľa „živšiu“ a „chápajúcu“. „Keď hovorím chápajúca, nemyslím tým porozumenie v plnom zmysle slova alebo to, čo by som teraz považovala za porozumenie, ale jej obraz ako oddanej matky a manželky a jej veľkú lásku a záujem o umenie, prednášky a o všetko krásne vynikajú oveľa viac ako to, čo som dostala od svojho otca,“ opisovala Kleinová.

V čase, keď chodila na gymnázium, jej starnúci otec už bojoval so senilitou a nebol schopný podieľať sa na chode rodiny a domácnosti. Jej matka bola na všetko sama a Melánia si uvedomovala, že na ďalšie štúdium bude preto musieť zabudnúť.

Ako 17-ročná už mala štyroch vážnych nápadníkov, ktorí ju chceli požiadať o ruku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie