Učiteľom pije krv nezáujem o školy a ich platy: sto eur od Draxlera je urážka (+video)

Plná čakáreň na transfúznej stanici v ružinovskej nemocnici v Bratislave. „Pripraví sa číslo 105,“ kričí sestrička.

Za prvé dve hodiny od otvorenia stanice prišlo darovať krv viac ako sto učiteľov. Druhú protestnú akciu Iniciatívy bratislavských učiteľov koordinoval učiteľ a podpredseda ich komory Vladimír Crmoman. Do akcie sa zapojilo vyše 200 škôl – sto ostalo zatvorených, ostatné mali zmenené vyučovanie. Celkovo je u nás viac ako 2-tisíc základných škôl.

Prečítajte si

Aký problém sú platy učiteľov?

Crmomanovi sa účasť nezdá nízka. Keď sa v októbri rozhodli, že skúsia niečo zmeniť a zorganizujú protesty, bola učiteľov len hŕstka.

Sestričky aj lekárky akcia učiteľov potešila, krv potrebujú. „Takýto nával mávame na Študentskej alebo Valentínskej kvapke krvi,“ hovorila lekárka na transfúznej stanici. Viac ľudí chodí aj vtedy, keď sa stane hromadné nešťastie alebo je pred Vianocami. Učitelia museli na odber čakať desiatky minút.

Učitelia krvácali za školstvo, minister sa vyhováral
(autor: Martina Pažitková)

Sto eur na Vianoce je trápne

Minister školstva Juraj Draxler minulý týždeň oznámil, že učiteľom na Vianoce pošle k výplate odmenu sto eur.

Crmoman si nemyslí, že to ovplyvnilo účasť, a považuje to za lacný marketingový krok. „Počul som reakcie učiteľov, že to je trápne a hanobí to učiteľský stav.“

Na 10. decembra učitelia chystajú akciu Babysitting day alebo Aká pláca, taká práca, ktorou chcú ukázať, že ich mzda sa neodvíja od trhových pravidiel a majú zárobky ako babysitterka. Chcú tak rodičom ukázať, koľko vláda investuje do ich detí.

Crmoman nevylučuje ani štrajk, ktorý je však podľa neho až posledné riešenie.

Draxler chce peniaze až po voľbách

Crmoman bol medzi tými, čo darovali krv – minister školstva Juraj Draxler nie. Tvrdí, že je chorý. Protestujúci majú podľa neho pravdu v tom, že do školstva musí ísť viac peňazí. „Už sa nemôžeme ďalej vyhovárať ani sa tváriť, že to tak nie je. Do školstva musí ísť viac peňazí,“ povedal minister. Vzápätí však vyslovil už jeho tradičnú formulu: „Až po voľbách.“

Rozpočet, o ktorom teraz rokuje parlament, školstvu oproti tomuto roku ubral vyše 200 miliónov eur. Draxler to vysvetľuje najmä nižším čerpaním eurofondov. Poukazuje aj na to, že učitelia sú nejednotní. V Bratislave hovoria, že ministrovi neveria, kým na východe mu podľa jeho vlastných slov ešte dávajú šancu.

Teraz považuje za potrebné presvedčiť aj zvyšok spoločnosti, že školstvo potrebuje viac peňazí. Nepedagogickí pracovníci a ľudia z iných oblastí podľa neho nevnímajú, že školstvo treba dofinancovať.

Na otázku, čo by odporučil učiteľovi, ktorý nevie vyžiť v Bratislave zo 480 eur, zareagoval: „A čo mu mám odporučiť?“

Prečo prišli protestovať

Ak by som nedostal výplatu, musím si požičať

„Mám 2,2 eura na účte, lebo sme dostali odmeny,“ smeje sa Miloš Kmeť, ktorý vyučuje už 15 rokov. Teraz je na Spojenej škole Novohradská v Bratislave. Jeho manželka pracuje v sociálnej sfére, majú dve deti. Je v najvyššej možnej triede a mesačne dostane 700 až 800 eur v čistom. Snaží sa privyrábať si, napríklad má kurzy kreslenia, keďže aj na škole učí umelecké predmety a dizajn.

Sto eur, ktoré chce poslať minister Draxler na Vianoce učiteľom, je podľa neho skôr urážka. „Nie sme sociálne prípady. Chceme, aby mladí učitelia mali záujem o toto zamestnanie.“ Zo školstva odísť nechce, učí rád, je to práca, ktorá dáva zmysel. „Odísť len kvôli peniazom by bolo nerozumné.“ Pracoval aj v súkromnom sektore vo Fínsku, ale teraz vie, že chce učiť.

Učiteľ by podľa neho mal v čistom zarábať aspoň tisíc eur. „Treba do školstva naliať peniaze a vybudovať za niekoľko rokov učiteľom kredit ako ľuďom, ktorí budujú budúcnosť. Dnes ho nemajú, lebo spoločnosť je materiálna. A keď poviem, že kradnúť je zlé, tak žiaci povedia, že všetci kradnú. Posúvať dnes hodnoty mladým ľuďom je ťažké.“

Učiteľom podľa neho chýba sloboda, ktorú by potrebovali. Ich nízke platy prispievajú aj k tomu, že sa boja štrajkovať. „Ak nedostanem výplatu, musím si zobrať úver,“ hovorí.

O tom, že odídem, uvažujem stále

Simona Janovičová tretí rok vyučuje umelecké predmety na pedagogickej a sociálnej akadémii v Bratislave. S titulom doktora pedagogiky zarába v čistom 480 eur. „Ten plat je výsmech – keby som nemala partnera, tak všetko neutiahnem, najmä v tomto meste,“ hovorí.

O tom, že by odišla zo školstva, premýšľa denne. „Ale ešte stále verím, že príde zmena. Je to pekná robota, ale podmienky sú zlé.“

Ak sa má niečo zmeniť, tak je to postavenie učiteľov v spoločnosti. Napríklad nemôžu chodiť na zdravotné prehliadky, lebo nesmú nič vymeškať. „Pracujeme stále v strese. Teraz tu sestrička komentovala, že máme všetci vysoký tlak, a ja sa ani nečudujem – sme všetci učitelia.“

Ak by som mala vyšší plat, učila by som lepšie

Jana Ftáčnik Pastorková (29) učila dva roky angličtinu na gymnáziu v Bratislave, teraz učí súkromne. Krv prišla darovať, pretože dúfa, že sa v školstve niečo zmení. Myslí si, že by potrebovali aj podporu odborárov, ktorí združujú 50-tisíc ľudí. „Keď sa presadzuje zmena, chýbajú lídri,“ myslí si.

Keď pôsobila na gymnáziu, musela mať druhé aj tretie zamestnanie – učila na vysokej škole, doučovala, mala kurzy. O to menej času mala na prípravu do školy. „Ak by som zarábala viac, učila by som lepšie, pretože by som nemusela mať ďalšie zamestnania.“ Keď nastupovala, chcela mať aspoň priemernú mzdu, ktorá je dnes 882 eur. Zarábala však 650 eur v hrubom. Má dve vysoké školy.

Systém podľa nej nie je dofinancovaný. Ak by sa zvýšili platy, pritiahlo by to viac ľudí a v školstve by bola väčšia konkurencia.

Ak chcete hypotéku, banky vám zavrú dvere

„Mala som pocit, že veľa vecí nefunguje, a nevedela som to zmeniť, tak som potrebovala odstup,“ hovorí Nataša Burcinová (28). Dnes už na škole neučí. Robí si doktorát z literárnej vedy. Predtým štyri roky vyučovala na Gymnáziu Federica Garcíu Lorcu.

Najviac jej prekážalo, že školstvo nie je flexibilné a nevie sa prispôsobovať zmenám. „Často sa stalo, že sme museli bojovať s absurdnými podmienkami. Ak chcete vziať deti do divadla, riešite toľko papierov, že až stratíte chuť to organizovať.“

Keď po univerzite nastúpila do školy, zarábala v čistom 399 eur; keď odchádzala, bolo to 550 eur s tým, že viedla predmetovú komisiu a bola triednou učiteľkou. „Musíte sa uskromniť, popri škole som aj doučovala. Bývate v podnájmoch s cudzími ľuďmi a nedá sa z toho ušetriť,“ opisuje, ako sa s takým príjmom žije v Bratislave.

„Keď si chcete v mojom veku kúpiť byt, tak vám v banke zavrú dvere.“ Sto vianočných eur od ministra Draxlera je podľa nej len symbolická suma. „Nie je to naozajstná podpora, ale len taký cukrík,“ hovorí. Mnohí učitelia sa podľa nej nezapojili, lebo necítili podporu vedenia.

Bez papiera a mydla na toaletách

Nielen platy, ale aj vybavenie a stav škôl je podľa učiteľov problém. Darina Sojáková učí na strednej priemyselnej škole stavebnej. „Nemáme na nič peniaze. Školy sú v strašnom stave, nemáme pomôcky, doma kopírujeme materiály.“ Učí 20 rokov a hovorí, že sa za ten čas nič nezmenilo.

Ak by nemali peniaze od rodičov, nemohli by učiť tak, ako im prikazuje zákon. „U nás by to vyzeralo tak, že by študenti stále rysovali ručne pierkami na doskách. Takmer všetky počítače sponzorovali rodičia.“ Nepovažuje za správne žiadať, aby rodičia platili školu dvakrát – teda najprv cez dane a potom aj financovaním prevádzky školy.

Jej škola vo štvrtok nebola zatvorená: z 25 sa zapojili traja učitelia, riaditeľ protest podporoval. Sto eur, ktoré minister ponúka, nevyrieši situáciu v školstve, kde zateká do školských budov a chýbajú pomôcky. „Choďte vedľa do Rakúska, tam je na toaletách mydlo a toaletný papier. U nás také niečo študenti na sociálnych zariadeniach nepoznajú, a to hovorí za všetko.“